Uzavrety ci manipulator?

Príspevok v téme: Uzavrety ci manipulator?
Lucinda000

Ahojte, moj prispevok bude asi dlhsi a potrebujem poradit co si asi vy myslite kto vlastne je a o co mu ide. Je to manipulator? Citovo uzavrety clovek ci kto vlastne? Za vela rokov ho neviem spoznat ani odhalit.

Sme spolu uz 7 rokov, no nebyvame spolu, stretavame sa este ako pubertaci len sem tam a samozrejme ja sa prisposobujem jemu kedy moze a kedy ma cas, ja vzdy priskocim, pretoze mam kopec volneho casu a nemam nejake zaujmy, nakolko nemam ani s kym, s kamoskami vybehnem mozno raz za dva mesiace. On je z mojho pohladu velmi tvrdohlavy, chladny a doslova workoholik. Tatiez je neskutocny puntickar, vsetko musi mat dokonale a vsetko aj okolo domu a na dome si musi spravit sam svojimi rukami, lebo on to spravi najlepsie.
Od zaciatku vztahu to nebolo ruzove, ja som zbalila jeho, vtedy sme sa ale aspon vedeli aj zasmiat, no ak som mu davala kopec tej prvotnej lasky zamilovanosti, naspat uz vtedy to velmi neslo, skor mi to prislo len ako lutovanie, neviem. Po pol roku sme teda zacali uz oficialne tvorit par. No uz odvtedy ho nezaujimali vobec moje nazory a sny, sice sa spytal niekedy na moj nazor, ale aj tak vzdy spravil po svojom a len mi povedal vysvetlenie, ze preco je to tak najlepsie. Za tie roky nemal na mna takmer vobec cas, iba po veceroch a aj to hovoril skor len o robote alebo sme sa spolu vyspali, no ak sme mali vedla seba lezat, tak nic,nechytil sa ma a vacsinou len zaspala odisiel potom domov. Takto to bolo stale a postpne zacali hadky, lebo mne tie prejavy a city chybali, on vsak tvrdil, ze je to detinske a to robia a hovoria len suknickari a rozpravkari a on je vzdy ku mne priamy a ze mne sa nepaci pocut pravdu. Bolo to vsak cim dalej horsie. V spolocnosti, na oslavach a podobne si ma nikdy nevsimal. Venoval sa vzdy vsetkym naokolo a ako vymeneny clovek, mily, prijemny...clovek, ktoreho kazdy ospevoval aky je galantny. Vzdy si vsal vypil az tak, ze nakoniec chytil nervy a zacal vyvadzat a na druhy den ako keby nic a obvinil mna, ze ja za to mozem, lebo som bola zduta. Takto sa to stale vlieklo. Nemala som pravo povedat nic, nikdy si neuznal chybu. Ak som chcela vyriesit problemy, komunikovat a povedat si navzajom komu co vadi, ja som mala dlhy monolog a on nic. Nemal vacsinou ziaden zaujem, vzdy bol unaveny a povedal, ze uz je psychicky unaveny a nebavi ho o donekonecna riesit. Boli sme rozideni asi stokrat. Vzdy som to ukoncila ja a vzdy som naspat pribehla. On nikdy nic. Pri kazdom rozchode som zistovala co robil a vacsinou sa vzdy chodil bavit nemal problem, teda opijat sa. Najviac sme boli od seba 3 mesiace, myslela som, ze budem z toho vonku, no aj tak som pribehla naspat. Kazdym zmierenim som myslela, ze to bude lepsie, ja som sa snazila, ale on akoby robil vsetko napriek aby som mu dala zase odkop. Nechapem preco to robil, vzdy ked som sa ho na to spytala, odpovedal, ze ved aj tak je to medzi nami zle, tak co. A uz posledny rok zacal oslovovat zeny, len tak, pozyval ich na kavu a rozpraval o sebe ako o chudatku a ako rad pomaha ludom. Ja som to vzdy videla aj ked som bola s nim, vedel sa strcit do zadku aj casnicke aj hocijakej zene ktoru sme kdekolvek stretli alebo prisli do kontaktu. Aj na tych oslavach ked tam bola nejaka nova zena, zacal ju stale podpichovat rozpravat a ja som vzdy bola vzduch. On tvrdil, ze su nove, ze nechce aby sa citili zle, ale ze ja patrim predsa do rodiny, ze je to ine. Podotknem vsak, ze mne sa nevenoval ani na zaciatku aby som sa necitila zle, takze si znovu protirecil. Proste ja si myslim, ze ak chlap miluje, ma mat vytvorenu akoby stenu, ktoru neprebura ziadna ina a on sam este tie zeny oslovoval a kazdej sa prihovaral a on nevidel a nevidi na tom nic zle. A ta miluckost a prijemnost, az nechapem ako to dokaze. Ja pocuvam len aka som nemozna a nepodporujem ho. Tak neviem ci hlada to pochopenie inde. Velmi vela som prenho vyplakala a jeho to nezaujimalo nikdy, lebo zase vinil len mna, ze ho vidim ako zleho, pritom vsetko robi pre nas. Nedavno bol posledny rozchod a zase som ho velmi prosikala naspat. Prosila som ho, ze nemozem byt bez neho a dala som mu moznosti, ze bud nech mi povie ze ma uz nemiluje a nech mu zmiznem zo zivota a bude to pre mna lahsie alebo nech to teda este spolu skusime ale nebudeme si robit napriek a klamat. Prisahal mi, ze s nijakou nic nemal fyzicky. Ci sa tomu verit da, neviem, ja neverim dnes nikomu. No tak po tomto vsetkom sa vas pytam a prosim o radu. Myslite, ze ma ma naozaj rad alebo sa zahrava? Vzdy mi tvrdil, ze aj on tuzi velmi po rodine, preto preraba cely dom. Preco by sa zase ku mme vratil a skusil to znovu. Vzdy som mu hovorila ako som citovo slabsia, nech mi neublizi a povie na rovinu nechcem ta, ale ze on ma klamat nebude. Tak sme znovu spolu, ale ja sa stale uz bojim co bude dalej a napriek tomu co mi povedal, tak sa bojim ci nesluzim len ako zadne vratka dokym mu do zivota nevstupi nejaka ina a mna odkopne ako handru. Aj ked ma predtym on nikdy neopustil. Aj co sa tyka sexu, necitim nikdy, ze by to bolo milovanie a z lasky, ale len sex. To len na podotknutie, ale tak kazdy clovek je iny, viem, ze vela je takych co tie city prejavit nevedia, ale samozrejme nejdem si ho zastavat. Len chcem otvorit oci, no nedava mi to vsetko zmysel. Jedno mi hovori tak, druhe onak, ja som vzdy len zastanca spravodlivosti a pravdy. Tvrdi, ze uz to nie je ako na zaciatku, ale ze ma este miluje. Aj ked podla mna to sa neda predsa lubit na percenta. Ved bud je to tam alebo nie. Co si o tom myslite? Som uz ako na ihlach, nie som najmladsia, mam 31 rokov, on 36. Preto si aj hovorim, ze ved na co by bol so mnou keby to nemyslel vazne? Ved ma uz taktiez dost rokov, aj ked je pravda, ze unho je to lahsie, len vyde a nema nudzu o zeny, to o nom tvrdili vzdy vsetci aj ked on to zahra ako vzdy na skromnost. Myslite, ze mu mam este verit? Ma to este zmysel? Ved dala som mu na vyber, ak ma naozaj nechce, neh mi to povie do oci, ale on tak nespravil a zostal zase so mnou. Ale preco potom to chovanie ked to bolo zle. Ja som cakala praveze zmenu k lepsiemu a nie este viac si ublizovat. Naozaj tomu vsetkemu nerozumiem. Prepacte za tak dlhy peispevok, ak sa to nieomu chcelo citat, prosim poradte mi co si o tom myslite. Aj tak to vsetko je pisane len v skratke. Dakujem pekne.

ahjajjaj

ahojte, lézie sú zo zápalu mozgu. A to oddychovanie: jednak nemusím ísť ráno do práce, ale bola som aj prechladnutá, bolesti svalov a kĺbov, jedno s druhým. Včera som bola u psychiatra, keďže chronický únavový syndróm vzniká vraj následkom dlhodobého stresu a môže vzniknúť po zápalovom ochorení. Dostala som dva druhy antidepresív, napriek tomu, že celkovo náladu nemám zlú. Ešte mi v rodine vraveli, že sú veľmi prekvapení, lebo čokoľvek sa dialo, vždy som reagovala pokojne a konštruktívne. Veď ani teraz som si nechcela pripustiť, že to môže byť následkom psychiky. Celé mi to bolo tak, ako keď človeka bolí zub a zubár ho pošle k psychiatrovi. Tak logicky človek hľadá druhého zubára. Takže som dostala nejaké lieky, po prvom užití som mala pocit, že toho zvládam viac, mala som lepšiu náladu a bola vitálnejšia. Napriek tomu poobede na mňa prichádzalo vo vlnách to, že neviem chodiť a musím si ľahnúť, potom som znova vstala, znova dačo robila a večer som nevedela chodiť tak, ako zvyčajne. Celkovo mi je lepšie, ako keď iba bezducho ležím a sotva vnímam, čo sa okolo mňa deje, a všetky domáce práce stoja, lebo ja nemôžem. Takto aspoň tie zvládam. No a chrípka k tomu asi iba pridala. V rámci oddychu čítam aj keď s prestávkami, lebo v návaloch na mňa prichádzajú poruchy videnia, súvisiace s únavou, alebo neviem čím. V skratke: od 10. februára neviem počas celého dňa samostatne chodiť, a nemám presnú diagnózu, znášala som to doposiaľ s pokojnou náladou, po psychiatrických liekoch som vyslovene veselá a vitálna, dostala som tabletky aj na spánok. Väčšinou som zvykla zaspať bez problémov, ale nadránom som sa prebudila a po prebudení som už spala ťažšie. Teraz som darmo nevedela chodiť, aj tak som bola plná energie a nemohla ani zaspať kvôli tej energii. Tak som si dala tabletku na spanie. Od psychiatra mám: iné afektívne poruchy, suspendovaný syndróm burn out. Celkovo mi pripadal ten psychiater, ako pracovník na pasovej výrobe. Prečíta si papiere, vidí, že mám problémy s pohybom, tak predpíše liek, o ktorom vie, že má slúžiť k zlepšeniu pohyblivosti a dobre, ďalší na rade. Každých 10 minút má u neho termín iný pacient. Neviem, čo mi to všetko pomôže. Napadlo ma, že na invalida nejaké percentá spĺňa aj deficit imunity s častým zápalom prínosných a čelových dutín. Neviem, či sú 4 mesačné zápaly dosť časté, alebo nie.

Pascala

Ahojte Lucinda a ahjaj.
ahjaj, som rada a tesim sa, co Ti zistili a ze Ti to cele po odpocinku prejde. a ako Ti vysvetlili tych 8 lezii na mozgu? to len pre uplnost ma to zaujima, lebo teraz si uz k tomu nic neuviedla.
ako Ti ide oddychovanie? :)
Lucinda, Tvoj posledny prispevok je ako keby aj moj, vsetko mam velmi podobne a so vsetkym suhlasim.
ahjaj, na mojom "pracovisku" to nie je typicky kolektiv ako trebars u Vas v skolstve, co si popisovala, ja som v malickej firmicke, nemam dokopy s nikym nic..
stale sa citim nejako vyflusnuto, este aj ta vrazda violky..
sorry, ze momentalne pisem tak malo, zaujalo ma vsetko, co ste napisali, len som sa nedostala k odpovedi.
vcera som sa citila lepsie, tesila som sa, co vsetko idem robit a vytiahla ma von jedna kamoska, cely vecer, niekolko hodin, sa s nou zvrhol na nadavanie na vsetko. teraz som tam, kde som nechcela byt a po dobrej nalade uz ani chyru ani slychu. zase sa budem musiet davat nejako tazko dokopy. sorry za negativnu informaciu. moc vas pozdravujem.

Lucinda000

Ahoj ahjaj, dakujem za vysvetlenie. Takze takymto peklom si si prešla, teda hlavne kvoli ludom v praci. Ved to, ze niekedy to ani nie je tak o samotnej práci, ktoru ma clovek vykonavat, ale o tych ludoch, ktori su tam s nami denne niekolko hodin. Zažila si toho naozaj dost a podla mna sa vobec neoplatilo preto takto zozierat, ale to si hovorim aj o sebe, no clovek to neovplyvni a pritom si moze povedať co chce, telo a hlava si robia co chcu. Tusim taki flegmatici sa maju najlepšie, len keby sa to da aj naucit. A ty vies tak perfektne anglinu? To ta obdivujem, ja som sa ju ucila cele roky a neviem z nej nic a podla mna je taktiez najdolezitejsia konverzacia a dohovorit sa do realneho zivota, nie do detailu gramatiku. Tiez si mala vela smoly v zivote, no asi to vopred neovplyvníme na koho natrafime. Musime sa nejak nadalej prebijat zivotom. V tychto chvilach ked som sama, vzdy sa musim len zamyslat nad dnesnou dobou, ludmi, socialnymi sietami, proste vsetkym, uponahlanym zivotom, stresom, depresiami atd, ako je to nastavene a ked si prirovnam tu nedavnu tragediz v nitre ako zo sekundy na sekundu moze vyhasnut niekolko zivot, zase mi je z toho smutno a my obycajni ludia s tym nedokazeme nic spravit.
V tejto práci co som, zatial to nie je dlhsie ako niektore predosle práce, mala som aj kratsie a aj dlhsie, takze zatial je to stale malo. A s tym expartnerom som sa rozisla takmer narovnako ako som zacala s pracou. Spolieham sa zatial len cas, drzim si city a emocie ako sa len da,aby som nepodlahla depresiam, ale neviem sa uplne radovat ani planovat nejak a snažím sa neplakat... Taka som nastavena, ze musim zit a bojovat, lebo musim. Nic nie je také, ze wau super, tesim sa a ze by ma naplnalo. No uvidim co prinesie zivot po case. Utesujem sa, ze vela ludi ma horsie trapenia, horsi zivot a su tu a vedia sa tesit, takze uz sa nechcem aspon lutovat a stazovat, pretoze je to k nicomu a nikam to nevedie. Asi to takto ma byt. Ucim sa aj myslienke, ze nic neocakavam, aby som nebola sklamana, lebo to tazko beriem. Predtým som vsetko velmi prezivala, bola som uvolnena, ak som zazila radost, tak na maxime a ak smutok, tak tiez na maxime, ziadnu rezervu som nemala, zila som dost asi v oblakoch, no tu zivot je o niecom inom, nie ako vo filmoch so stastnym koncom.
S tym stretkom s herb, ja som uz tiez nad tym rozmyslala, ale ja by som rada spoznala aj teba, no neviem z akych koncin sme, tusim ty si ki to pisala do mailu, len na ten vobec nechodim, tak neviem este ci mi funguje. Niečo by sme raz mohli podniknut, aj ked ktovie ci by to potom takto pokracovalo aj nadalej, nase internetove priatelstvo a poradenstvo :)

ahjajjaj

Lucinda a Herb, ešte mám taký nápad, a sama by som sa rada pripojila, keby som vládala: čo keby ste sa stretli? V súkromných mailoch si zistíte, ktorá kde býva, a stretli by ste sa niekde uprostred, pochodíte tam, kde sa stretnete, poobzeráte sa, sadnete si na kávu a aby vás to veľa nevyšlo, donesiete si nejaké jedlo so sebou, to zjete aj vo vlaku či v autobuse.

ahjajjaj

Lucinda, písala si, že v každej práci si hneď na začiatku cítila, či Ti sadne alebo nie. A že v tejto si cítila, že je pre Teba. Vieš, sú takí nadriadení, pri ktorých zamŕza atmosféra. Niekedy sa roztopí na nejakej firemnej akcii, ale aj nemusí.
Mali ste už vo firme nejakú malú oslavu? Niekoho narodeniny alebo meniny?
Predpokladám, že pracuješ v kancelárii. Radosť Ti môže priniesť, aj keď si tam donesieš izbovú rastlinu.
Koľko dní tam už pracuješ? V porovnaní s ostatnými zamestnaniami je to dlhšie či kratšie?
Ohľadne expriateľa? Koľko dní je to, čo si sa oslobodila? Každý deň v práci (aj keď je ten deň nedokonalý atď.) je plusom pre Tvoj život. Každučičký deň bez expriateľa je plusom pre Tvoj život. Zober si kalendár a píš si plusy, ktoré si si dokázala pre život urobiť. Inak si myslím, že keď dokážeš čítať a vyhľadávať články o tom, ako sa správajú manipulátori (ja som tak ľudí, ktorí sa nevedia ohľaduplne správať a nevedia čo chcú, nikdy nenazývala, ani ma to tak nenapadlo. Ak sú aj manipulátori, neuvedomujú si to, pre mňa sú to jednoducho, nevhodní ľudia, na zodpovednosť či už pracovnú alebo akúkoľvek morálnu, vzťahovú. Takí, keď pravá ruka nevie, čo robí ľavá a obvinia z toho druhú osobu.

ahjajjaj

je to o pozitívnej spätnej väzbe medzi Tebou a učiteľom a medzi Tebou a ostatnými študentmi, resp. okolí. Čokoľvek povieš v cudzom jazyku, aj keď chybne, je to chvályhodné, lebo si sa o to pokúsil. Neopravujú sa chyby okamžite, až po skončení Tvojho prejavu, keď si pochválený, je zároveň povedané, na čo si daj v budúcnosti pozor. Čiže hovoriť, hovoriť, hovoriť. A budeš stále lepší a lepší. Celý proces si vyžaduje nadštandardné medziľudské vzťahy v skupine a medzi Tebou a učiteľom. Ty si jednoducho rád, že sa Ťa niekto pýta na názor a chceš ho aj povedať, a pustíš sa do toho, aj keď nemáš presne premyslené ako to povieš. Ostatní Ti pomôžu Ti to povedať, keby sa Ti to nepovedalo, ale aj tak ten názor je akceptovaný a považuje sa za hodnotný.

Akonato

Co sa prace tyka, mozes robit uctovnictvo z domu nemusis cestovat, len kvoli dokumentom a pri uzavierke .Nie kazdeho to bavi ale je to idealna praca na doma

Akonato

Ajaj tak mi porad co je za problem, ked clovek cita, pocuva anglicke noviny, radia filmy a ked ma zacat hovorit akoze zatmenie. Ked si majsterka v hovoreni, ty si mala byt moja ucitelka.Tak z casti je to gramatikou, kt.je ina ako slovenska ale pisane slovo mi nerobi problem a bola som x rokov iba medzi Anglicanmi a cakam na ten den D kedy sa mi budu anglicke slova sypat z ust ale neviem ci sa toho dozijem este v tomto zivote
Je to trochu od temy, ale ako si ziakov viedla k tomu aby komunikovali? S nemcinou som nikdy nemala problemy.Ucila som sa z knihy pre samoukov isla do Viedne a komunikovala s predavacom po 10 lekcii.Ale ta anglictina to je spanielska dedina

ahjajjaj

niekoľko nocí po výpovedi som nespala a trápila sa, ale do dvoch mesiacov - ešte počas trvania výpovednej doby som si našla oveľa lepšie zamestnanie s lepším platom, a tamojšie nároky som pokladala za výzvu a možnosť odborného rastu. Realita bola však taká, že tam bola klíma, a prechladla som, alebo čo, išlo mi to na kĺby, opuchol mi zakaždým jeden z kĺbov, pravá ruka mi opuchla a príšerne bolela, budila som sa celá stuhnutá a pod. Bola som vypísaná a napokon som neurobila skúšky, ktoré sme mali robiť po ukončení skúšobnej doby.
Nejaký čas som bola nezamestnaná, teda doma som mala študentov na doučovanie a tak, potom pol roka som prekladala do zdravotných online magazínov za žobrácky peniaz, tam to skončilo tým, že som nebola ochotná pracovať 11 hodín zadarmo a zaučiť nového kolegu a všetko po ňom kontrolovať..., keď som nechcela zadarmo zaúčať, zrazu ani preklady odo mňa nechcel... no zaujímavé... potom v jednej firme, kde som sa naučila robiť administratívne práce aké som nikdy predtým nerobila, ale bola to technicky orientovaná firma a technické zručnosti, dačo opraviť a podobne som sa nevedela naučiť - čo by mi bol býval konateľ aj toleroval, len sme si akosi ľudsky nesadli. Ďalšie krátkodobé zamestnanie je tu, kde som aj teraz. Odišla som v dobrom, s tým, že sa môžem kedykoľvek vrátiť. Potom ten priemyselný časopis. Raz niečo také napísala petroneta, že zamestnávateľ má zamestnanca za stroj na výrobu peňazí. Ak sa stroj pokazí, treba ho vyhodiť. Že je možné zle vymyslený celý ten systém výroby peňazí, ak to tak fungovalo v minulosti, keď ešte nebolo toľko PC, to teraz v dobe internetu už tak platiť nemusí. O tom celom som tu v jednej téme aj písala.
Počas PN som sa dozvedela, že nedostanem výplatu, pokiaľ neurobím pre firmu taký a taký zisk. Keďže som bola čerstvo prepustená z nemocnice v stave, že ma museli opatrovať rodičia, som pre firmu žiaden zisk nebola schopná vyprodukovať. Medzitým sa mi trčala dobrá práca, adekvátna môjmu vzdelaniu a jazykovým schopnostiam. Nástup do nej som odkladala zo zdravotných príčin. Medzitým sa tam vrátila predchádzajúca zamestnankyňa. Aj tak by som nebola bývala vedela pracovať na plný úväzok. Ale aj tam ten stres a tlak, akonáhle vyzdravieš, musíš nastúpiť a maili s pracovnými ponukami, keď som poobede ani čítať nevedela.
Teraz stresy: práca: nevyvíja sa všetko tak úspešne. nikto ma z toho neobviňuje, ale nedávam firme taký zisk, aký do mňa ona investuje a kladiem si otázku, aký to má potom zmysel? Zmluvu mám do konca decembra. Čo keď ostanem teraz na PN? kde si nájdem ešte niečo? Na aute nemôžem jazdiť, a nemám síl už hľadať a chodiť na pohovory. Stačilo. Chcem niečo pokojné a stabilné, v čom vidím aj zmysel. Nechcem stále meniť zamestnania.
Bála som sa toho, čo bude, keď sa firma odsťahuje inde a bude ďalej od domu, kde bývam.
Sociálna neistota. Manžel má tiež prácu, kde ho kedykoľvek môžu prepustiť. No a napokon, cítim sa veľmi zle z toho, že som odkázaná na pomoc svokry a mojích rodičov, aj keď v mojom veku by to malo byť práve naopak. Takže stresy mám.