Ahojte.
Ide o to, že vo svojom veku 26 rokov sa mi stále nedarí nájsť babu s ktorou by som mohol mať trvalý vzťah, i keď sa takto oň pokúšam už dlhé roky ...tento problém ma preto nemálo trápi, lebo nie som proste nejaký kvasimódo a som celkom šikovný a rozumný chalan si myslím, keď teda aj na vysokej škole študujem a darí sa mi ...viem teda, že výzorom by to nemalo byť, lebo si ma aj nejaké všímajú, čo si tak všímam najmä v škole, a pokecať s babou tiež nemám problém o hocičom alebo keď sa ma niečo opýta ...ale tak no jediné čo stále mám, tak to sú len obdobia, kedy sa mi viac darí spoznávať baby buď na zoznamkách alebo naživo a obdobia kedy to proste stagnuje a nechá ma osud vyžierať osamelosťou ...rád by som to zmenil, ale ja neviem čo sa to deje, že stále nič sa na mňa nenalepí
Moje pokusy o vzťah sú akoby v začarovanom kruhu bez úspechov
Aj kvoli tym tak trochu zbytocnym pokusom, ktore uz nemienim natahovat a hrat to na kamaratstvo pre mma nema ziaden vyznam a v podstate ani nikdy nemalo, ked sa ukazalo jak sa veci maju. Proste nevidim dovod byt obklopena muzmi a ani sa mi to nepaci, ak medzi nimi nie je "moj" s ktorym chcem byt najviac a zdielat s nim tym padom i viac. Naco ako venovat svoju energiu tam, kde sa dostatocne nezuroci alebo zit v sebaklame, ze mozno niekedy ano? Mne ak uz chyba spriaznena dusa so vsetkym co k tomu patri a tu mi ziaden kamos nenahradi ani nejaky nadrzanec co sa na kamosa hrat bude. Ale ja to tak mam v podstate odjakziva a neoplati sa proti tomu ist ci nahovarat si, ze mi staci cosi menej, ked to tak nie je.
Vies niekedy je najhorsie prave to, ze hladas neustale
A hlavne. Už sa nemusím báť, že nájdem na FB jeho fotky s inou, že sa dozviem od známych, že ho videli v bare s inou, konečne môžem voľne dýchať.
Voľakedy dávno som bola sklamaná. Ale teraz som rada, že som sama, aspoň si nemusím ničiť nervy s chlapom, ktorý nič nechápe a všetko, čo spravím a poviem ofrfle.
fuuha:
A to z akého dôvodu si sa k takej taktike rozhodla? ...to si už tak bezradná, keď už chceš mať rovno takého, čo bude ten pravý?
Ne, a k comu by mi boli? Teoreticky je to pre mna kamos, pokym nezistim, ci z nas nebudu frajeri a ked zistim, ze nie, celemu "kamaratstvu" velmi rychlo odzvoni, ak to nemalo sancu prerast v nieco ovela viac.
Simiona:
No neviem teda v akej spoločnosti žien sa ty pohybuješ, ale mne sa ešte nestalo, že by ma len tak baba pozvala na rande ...neviem z kade si také zobrala ...no a zas nie je muž ako muž a nemusela by si ich hádzať do jedného vreca, za to že ty si sklamaná, že si sama
fuha:
To znamená, že ty nemáš žiadnych chlapov kamarátov, ale iba rovno partnera? :D
Ja v 21 rokoch vediet co dnes, tak nestratim ani sekundu svojho zivota so ziadnym zo "zaujemcov", co sa hrali na zaujem a velmi dobre so rozmyslim, ci sa mu vobec s niecim zverim, kym nevyplava napovrch co je zac. Nelutujem ani jedneho z odmietnutych chlapov, skor ten cas spoznavania ci trapneho zoznamovania by som vyrazne skratila a v pravy cas razne usekla kontakt uz len pri mensich pochybach smerom k dotycnemu. Taku spolocnost mi veru netreba ani vo forme kamosa.
Tvoj problem nie v peknych ci skaredych zenach. Ale v tom, ze sa beries ako chudak. A potom co chces od zenskych? Aby ta brali ako rovnocenneho partnera? Zabudni.
