Môj syn bude mať onedlho tri roky a je to čím ďalej, tým horšie. Nič, čo po ňom chce niekto druhý, neurobí, na všetko je nie, neurobím. Napríklad opýtam sa ho: Ideš si umyť zuby? Odpoveď - nejdem si umyť a takým hlasom, ako keby som bola hluchá. Nič nepomáha - ani krik, ani prosby - skrátka všetko neguje. A to nejde iba o zuby. Keď niečo nechce, tak ho nič nepresvedčí. Alebo mu niečo nejde, tak zúri. Vedomsti má také, že aj do školy by mohol ísť, ale fakt tie výbuchy zlosti. Včera na ihrisku som mu ponúkla, či sa nechce napiť, nechcel, ale k tomu spravil aj scénu, že som si mu dovolila ponúknuť vodu. Skúšala som v jeho záchvate zlosti aj objatie, to tiež nepomáha - vtedy je, nechaj ma, choď preč. Som smutná, že ma dieťa nenávidí.
na všetko odpovedá niéééééééééééé
biela macka3
biela macka3
Ja chodím k psychologičke aj sama so sebou. :-) Ale určite mi tu budú odpovedať, že to správanie je normálne a nemám si to všímať, ale to nedokážem. Ide ale o to, že u cudzích ľudí je uplne iný, takže ani tá psychologička, keď ho neuvidí, môže poradiť iba všeobecne, nie v konkrétnom prípade.
Vyhladajtepomoc
Mali by ste navštíviť detského psychológa, mne sa toto nezdá že by toto bolo normálne u tak malého dieťaťa. Na obdobie vzdoru je ešte velmi malý. Mojej známej toto tiež robil syn, keď mal okolo tých 3 rokov, išli k psychologičke a velmi mu to pomohlo.
