Môj syn bude mať onedlho tri roky a je to čím ďalej, tým horšie. Nič, čo po ňom chce niekto druhý, neurobí, na všetko je nie, neurobím. Napríklad opýtam sa ho: Ideš si umyť zuby? Odpoveď - nejdem si umyť a takým hlasom, ako keby som bola hluchá. Nič nepomáha - ani krik, ani prosby - skrátka všetko neguje. A to nejde iba o zuby. Keď niečo nechce, tak ho nič nepresvedčí. Alebo mu niečo nejde, tak zúri. Vedomsti má také, že aj do školy by mohol ísť, ale fakt tie výbuchy zlosti. Včera na ihrisku som mu ponúkla, či sa nechce napiť, nechcel, ale k tomu spravil aj scénu, že som si mu dovolila ponúknuť vodu. Skúšala som v jeho záchvate zlosti aj objatie, to tiež nepomáha - vtedy je, nechaj ma, choď preč. Som smutná, že ma dieťa nenávidí.
na všetko odpovedá niéééééééééééé
Aj na otazky chces zmrzlinu, kupim ti auticko...?
Ak nič nezaberá tak ja by som s ním kľudne išla aj k psychologičke :)
Poznala som na dovolenke jednu ženu, ktorá má dcérku s aspergerovým syndrómom, tá mi poradila, že pomáha objatie. No, lenže keď moje dieťa zúri a ja ho objímem, vôbec to nepomáha, Práve naopak, sekundu vydrží a už sa bráni. Takisto ani krik nepomáha, najlepšie je si ho nevšímať,
Vieš Alis, k psychologičke chodievam, aj som ho tam raz vzala, aby ho videla - len syn sa pred cudzími správa dobre, to len k tomu, koho dobre pozná, si dovoľuje - napríklad kričí a ked mu povieme, že nemusí kričať, on na to "Musím kričať, musím" a k tomu buchne do stola alebo do steny. Keď mu facne nejaké mladšie dieťa pre nič za nič, tak sa čuduje a nevráti. Ale doma odvráva.
No možno kvôli chemoterapii bol zoslabnutý, ja mám biologickú liečbu zatiaľ. A v papieroch mám . štádium, to je myslím už finálne.
Biela macka, osobne si nedovolim spochybnovat ci mas rakovinu, ale len tolko ti napisem a nech si kto chce urobi obraz...je tomu rok, co sme sa starali o rodinneho prislusnika, ktory mal posledne stadium rakoviny...nebol by schopny pisat na net, ani morfium uz nezaberalo. Takze pokial si schopna pisat na net, este si na tom velmi dobre, ak pises pravdu.....Vezmi svoje dieta k PSYCHOLOGICKE. Poradi ti, ako s nim pracovat.
Keď mu poviem viackrát pekne, aby niečo nerobil, tak neprestane. Prestane až vtedy, keď na neho zrúknem, na čo sa on hneď rozplače. Nie som nadšená, že kričím, ale keď na pokojnú prosbu nereaguje? A nechajte si urážky, ja mám rakovinu vo finálnom štádiu, rada by som videla hociktorú z vás, ako sa stará o dieťa a nič si z toho nerobí, keď ju neposlúcha.
Neobjimat, nema zmysel jej cokolvek vysvetlovat..Ona si ide svoje, z kazdeho prispevku si zoberie len tu najvacsiu kravinu a potom sa dookola pyta to iste...Za prve, obrovsky problem psychicky ma prave ona. Dieta to vnima, citi a len nasobi jej nervozitu, najma teraz, ked ma obdobie vzdoru. Ona, namiesto toho, aby sa zamyslela ako to vsetko riesit a dat sa najprv sama dohromady, premysla, ci je mozne aby syn 30 raz povedal nie......
Bože hlavne neobijmaj, toto fakt možu poradiť ženy, ktore deti nemajú, alebo ich majú také kludné, že to možno na nich zaberá. Ale ako prepáčte, autorka tu jasne píše, že jej syn skáče po hlave, je agresívny a nedá sa mu nič vysvetliť. A ona ho má objimať? Treba dať v takom prípade akurát tak na zadok, razne vysvetliť, že takto sa nechová. Inak vás syn nikdy počúvať nebude, práve toto je ten čas, kedy treba dieťa vychovávať intenzívne a venovať sa mu, vysvetlovať, pokarhať keď treba atď. Nie dať dieťaťu priestor na to aby skákalo po hlave matke a ona ho ešte za to bude objímať. No to ma podrž
A keď sa bráni? Mám ho držať nasilu?