Ahojte. Pred viacerými rokmi som sem casto prispievala a radila :) a dnes tak velmi potrebujem vypocut a poradit ja. Mam vyse 30 rokov. Som vydata, mame dietatko :) idylka. S manzelom sme spolu zacali chodit pocas vysokej. Lubime sa. Aj ked popri dietati uz clovek nema tolko casu. V mojom zivote by bez neho zostalo velke tmave prazdne miesto, aj ked ma niekedy muz neuveritelne stve :) Synceka obaja velmi ľúbime, s ockom maju nadherny vztah. Ja si ho za vsetko velmi velmi vazim a nemienim ich opustit.
Mam kamaratku, uz asi 7 rokov. Tu najlepsiu. Vie o mne viac ako moj manzel (prečo, to tu nebudem rozoberat, proste na otvorenie niektorých veci v manzelstve uz bolo prilis neskoro). Roven je to ten najcistejsi clovek akeho som kedy poznala. A je taka stabilne uz cele tie roky co ju poznam. Je chodiace dobro. Vazim si, ze ju v zivote mam, nikdy som ani predtým ani doteraz takeho cloveka nepoznala. Mozno to mam v hlave aj prifarbene a mixnute troskou iluzie.
Po porode som si uvedomila, ze ju milujem. Ano, o svojej bisexualite viem davno, aj muz to vie, ale stale som tvrdila, ze som si vybrala jeho a koncim s inymi muzmi ci zenami. Za to zamilovanie sa nemozem. Je to uz niekolko rokov. Asi polovica z toho, co sa s nou poznam. Ona je cisto hetero, takze nic z toho aj keby som hned neviem čo urobila :) Ale chapete, ze ja milujem aj svojho muza? (A nie, ziadna trojka nebude). Problem je, ze ja kvoli tomu nemozem spavat, proste je to cele so mnou zle. Prestala som s nou komunikovat aj na dlhsi cas a bolo to len horšie. Stale na nu myslim, mam nerealne predstavy, ze sme spolu. Povedat jej to nemozem. Ublizilo by jej to a aj tak by to k nicomu nebolo, akurat, ze mne by sa ulavilo a zaroven by ma to odpravilo lebo by som prisla o najlepsiu kamosku. Nevadilo by mi s nou nekomunikovat trebars dva roky. Ale predstava, ze by sme uz nikdy neboli v kontakte je pre mna ako smrt. Mam jej plnú hlavu. Niekedy je to velmi intenzivne, niekedy o cosi menej a nenasla som ziadnu premennu, ktora by to ovplyvnovala. Hlada partnera a ja jej to prajem, velmi. Prosto budem stastna, ked bude s niekym stastna :) ale to moje city neovplyvni. Neviem, ci tu niekto pochopi ako sa trapim. A ake mam vycitky a ako to neviem, ozaj neviem ovplyvnit. Je to sialene.
Este predtym nez som sa vydala a predtym ako som ju poznala som sa liecila na depresiu a uzkostnu poruchu. Zvladla som to. Po niekolkych rokoch liekov a terapie. Casto uvazujem, ci to, co citim mozno nazvat depresiou, ale toto je uplne ine. Mam dni, kedy nevladzem zit. Ale nie v takom depresivnom zmysle, ale v takom, ze mam toho proste v hlave moc. Ja uz neviem co urobiť.
Ž+Ž
Hm. Myslim si, ze jej to v tomto kontexte nikdy nenapadlo. Potrebuje ma ako kamaratku. Nie potrebuje, ale chce. Myslim, ze keby bolo v moj prospech, aby so mnou nebola v kontakte, bez mihnutia oka by sa o tom so mnou porozpravala a prerusila kontakt. S nou sa neda zahravat. Ja jej ziadnym sposobom nenaznacujem, co cítim. Aj ked by som jej chcela dat dajme tomu modre z neba, nemozem to urobiť, nemozem k nej byt ani prilis laskava, prosto ak raz prekrocim tu hranicu, ktora je urcena priatelstvom akymkolvek sposobom, pride na to a ja ju stratim navzdy ako priatelku, zmizne mi zo života. A ak to tak ma byt, ze priatelky nebudeme, radsej nech sa to stane tak, aby nevedela, ze som do nej zamilovana. Radšej to zariadim inak, nieco si vymyslim.
Mozno je to cele len moja obsedantna myslienka. Lenze toto neviem ziadnymi technikami odstranit. Ziadna stop technika, toto nie je pocitanie v duchu, opakovanie ritualov. Toto je tak zive a stale ine. Pripadam si ako blazon.
Bude to asi nehorázne tazke, ale.... asi prerusim s nou kontakt. Ked aj nie hned, mozno postupne s väčšími pauzami sa mi to podari. Ked si to predstavim, zrazu vidim svoj život tak chudobný. Nie, ze by moja rodina bola nudna alebo co. Ale moj muz sa nezamysla nad vecami ako ja a ona. A mozno je to tak spravne. Mozno tak to ma byt. Zit v cistej realite bez snov a fantazii.
Staraznama00
Este jednu vec, co tak skusit si kamaratku odidealizovat?
Vravis, ze je az empatickejsia ako ty, ale nezbadala ze sa na nu namotavas? Co ak ta emocialne pouziva ako potencialneho partnera pokial si skutocneho najde? Teda ak nema nerealisticke poziadavky a ty neplnis dostatocnu funkciu nahrady inak sa to povlecie az k skratovej situacii.
Tiez ak je vysie uvedene pravda, prinasa to pochybnosti o jej ospevovanych moralnych zasadach, pretoze, neviem ako ty, ale ja by som o priatela radsej prisiel alebo ho uplne odstrcil od seba navzdy ak by mu/jej moja spolocnost neprospievala. Zvlast do tvojho stupna.
Neber to co pisem zle a ak ti to nahodou pride ako dobry napad a chces pokracovat v nastavenom tone, staci ak sa o to dobre co s nou mas podelis spravnym sposobom tu a konecne budes mat moznost vyuzit plny potencial fora.
Mam podozrenie ze na sebe obe zavisite, ale ani jedna sa to neodvazi preseknut z individualnych dovodov.
Nečítal som fórum, ale prečo nie :) Ja to mám aktuálne presne opačne :D
zia, hladas zamienku na hadku? ak ano, tak na toto nemam cas, ani nervy! ak nie, potom sa laskavo nauc citat s porozumenim a nevytrhavat slova z kontextu!
mlcanlivost, ty si dala do suvisu "minuly zivot" s tym, ze zivi v sebe lasku
ja to viem.... lebo ty tu lasku v sebe zivis...
zia, ako suvisi to, co som napisala s tym, ako si to ty pochopila?
mlcanlivost, ako suvisi, ze ona tu lasku v sebe zivi s tym, co hovoris? vedome sa da tazko rozkazat si a nezivit v sebe lasku, na to netreba teorie zo zahrobia.
Jedine depresia to je, keď máš takéto stavy. Mala by si pravidelne chodiť k psychológovi..
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Staraznama, ja si to nemyslim, ja to viem. Za ten rok si nespravila ziaden progres, lebo ty tu lasku v sebe zivis, namiesto toho, aby si ju dostala do prijatelnych kolaji.
