Ahojte. Pred viacerými rokmi som sem casto prispievala a radila :) a dnes tak velmi potrebujem vypocut a poradit ja. Mam vyse 30 rokov. Som vydata, mame dietatko :) idylka. S manzelom sme spolu zacali chodit pocas vysokej. Lubime sa. Aj ked popri dietati uz clovek nema tolko casu. V mojom zivote by bez neho zostalo velke tmave prazdne miesto, aj ked ma niekedy muz neuveritelne stve :) Synceka obaja velmi ľúbime, s ockom maju nadherny vztah. Ja si ho za vsetko velmi velmi vazim a nemienim ich opustit.
Mam kamaratku, uz asi 7 rokov. Tu najlepsiu. Vie o mne viac ako moj manzel (prečo, to tu nebudem rozoberat, proste na otvorenie niektorých veci v manzelstve uz bolo prilis neskoro). Roven je to ten najcistejsi clovek akeho som kedy poznala. A je taka stabilne uz cele tie roky co ju poznam. Je chodiace dobro. Vazim si, ze ju v zivote mam, nikdy som ani predtým ani doteraz takeho cloveka nepoznala. Mozno to mam v hlave aj prifarbene a mixnute troskou iluzie.
Po porode som si uvedomila, ze ju milujem. Ano, o svojej bisexualite viem davno, aj muz to vie, ale stale som tvrdila, ze som si vybrala jeho a koncim s inymi muzmi ci zenami. Za to zamilovanie sa nemozem. Je to uz niekolko rokov. Asi polovica z toho, co sa s nou poznam. Ona je cisto hetero, takze nic z toho aj keby som hned neviem čo urobila :) Ale chapete, ze ja milujem aj svojho muza? (A nie, ziadna trojka nebude). Problem je, ze ja kvoli tomu nemozem spavat, proste je to cele so mnou zle. Prestala som s nou komunikovat aj na dlhsi cas a bolo to len horšie. Stale na nu myslim, mam nerealne predstavy, ze sme spolu. Povedat jej to nemozem. Ublizilo by jej to a aj tak by to k nicomu nebolo, akurat, ze mne by sa ulavilo a zaroven by ma to odpravilo lebo by som prisla o najlepsiu kamosku. Nevadilo by mi s nou nekomunikovat trebars dva roky. Ale predstava, ze by sme uz nikdy neboli v kontakte je pre mna ako smrt. Mam jej plnú hlavu. Niekedy je to velmi intenzivne, niekedy o cosi menej a nenasla som ziadnu premennu, ktora by to ovplyvnovala. Hlada partnera a ja jej to prajem, velmi. Prosto budem stastna, ked bude s niekym stastna :) ale to moje city neovplyvni. Neviem, ci tu niekto pochopi ako sa trapim. A ake mam vycitky a ako to neviem, ozaj neviem ovplyvnit. Je to sialene.
Este predtym nez som sa vydala a predtym ako som ju poznala som sa liecila na depresiu a uzkostnu poruchu. Zvladla som to. Po niekolkych rokoch liekov a terapie. Casto uvazujem, ci to, co citim mozno nazvat depresiou, ale toto je uplne ine. Mam dni, kedy nevladzem zit. Ale nie v takom depresivnom zmysle, ale v takom, ze mam toho proste v hlave moc. Ja uz neviem co urobiť.
Ž+Ž
je vidno, ze mate vela spolocneho, tie temy su uzasne. skoda, ze sa to neda nijako vyriesit, aj tato cesta nie je dobra, lebo trpis, ked s nou prerusis kontakty, tiez budes trpiet. ale mozno z pohladu buducnosti menej. budes menej trpiet, ale zase sa ochudobnis, kedze sa s nou da vyborne porozpravat, a neda sa len tak nahradit clovek.
Asi by som začala tým, čo si spomenula niekde ku koncu tvojho prvého príspevku...že si sa liečila na depresiu a úzkostnú poruchu a že si to pomocou liekov a terapie zvládla. Je jasné, že vo vlastnom vnútornom svete, svete svojich predstáv a myšlienok, nestojíš na pevných nohách, Tak bolo asi otázkou času, kedy sa vynorí zase nejaký problém. Ty nie si zamilovaná, ty si vytvorila obsedantnú predstavu vzťahu k svojej priateľke,,,ktorú znovu a znovu posiľňuješ uvažovaním o nej, o jej dokonalosti, dobrote, kráse, .., atď. Vytvorila si v sebe modlu a k nej sa znovu a znovu modlíš a strácaš pevnú pôdu pod nohami...síce ťa ešte drží nejaké to puto k manželovi a dieťaťu..ale to sa ľahko môže pretrhnúť..a čo potom? Obetuješ všetko, za ilúziu vzťahu s niekým, koho si si iba vysnívala? Radím ti preto...nastoľ v sebe vládu zdravého rozumu...voľ správne..skús vyhľadať odborníka a zastav to všetko skôr, ako už bude neskoro a ty prídeš o všetko, čo máš. :o)
Raz si už svoj boj s vlastnou psychikou vyhrala..tak zabojuj znovu..nech je z teba šťastná mladá žena, so spokojným manželom, úžasným dieťaťom..a priateľkou, s ktorou sa budeš stýkať a priateliť a mať ju rada, bez obsedantnej túžby ju vlastniť. :o)
Tu sa mi tiska este napisat o mojom muzovi. Je to dobry chlap. Naozaj nikto mi nedokazal byt aktivne oporou ako on. Za vela mu vdacim. Mozno posledny rok sme mali tazsi kvoli tomu, ze sme obaja unavení. Ale myslim, ze prave teraz to zacina byt opat pekne. Vzdy mi imponovalo ako vyzerá a to, aky je mudry. Je to starostlivy otec. Ale tiez ma svoje muchy, ktore sa casom, rokmi vyroja. A to je to, co ja na tej kamoske nevidim. Viem, ze ma tiez svoju povahu a ze by spm časom nasla chyby aj na nej, ktore by mi vadili. No ale takto je to proste nerealne. Chcem zostať s muzom, myslim, ze sme fajn dvojka. A ta kamoska, och ja neviem co mam robit. Prosto moje srdce ich chce vsetkych.
Myslim si, ze je to presne tak. Ze ma to, co ja nemam. Ze sa dokonale doplname. Viac ako ja a manzel. Preto sa casto dokazeme pochopit aj bez slov. Keby sme sa nedoplnali, asi by sme nemohli byt kamosky. Len ja som sa zalubila. To je ta chyba. A mam obrovské výčitky kvoli takejto nevere, na emocionálnej úrovni.
Tie rozhovory su na najroznejsie temy ake si dokazes predstaviť. Kludne o politike, o nabezenstvach, o praci, o serialoch, o pocasi, o hudbe, o sporte, o vztahoch, o muzoch, o veciach medzi nebom a zemou, kludne o fyzike, o mode, o jedle, o problemoch. O vsetkom. Je to vzacny clovek a ja s nou mam vzacne spojenie. Preco som sa do nej musela zamilovat? Hovorim si, kto by sa v mojej situacii do nej nezamiloval. Poznala som tolko vela zien. Nadhernych, mudrych, dokonca homosexuálne orientovane a po ziadnej som netuzila odkedy som si zacala s mojim muzom. Len po nej. A ja ani neviem povedat, ci je pekna, ci nie, fyzicky. Pretoze pre mna je nadherna komplexne.
ja si myslim, ze moze ist o obsedantnu myslienku, obsedantnu posadnutost, zavislost a podobne. nemusi to tak byt, ale ta moznost tu je. mozno to je len obycajna zamilovanost a nenaplnena, nestastna laska.
celkom by som bola zvedava, ake mate temy na rozhovor.
Tak možnože v nej vidíš niečo, čo ty sama v sebe postrádaš...píšeš, že je stabilná, možno je to typ energie alebo rovnováhy, ktorý ti chýba a zamieňaš to so zamilovanosťou do nej.
Je zrejmé, že aj v tvojom takmer ideálnom manželstve, ti zrejme vnútorne nejaký prvok chýba.
zia ty tu čo žvatleš o záhrobí? Kde píše tá baba o záhrobí? Inak všetko v poriadku, doma všetci zdraví?
Tiez mam pocit, ze ju mas velmi zidealizovanu :/ Mala by si to trosku vytesnit, byt prirodzena a normalna, podla mna to nejako prejde.
Staraznama00
Nemusi si alebo nemusi si chciet uvedomovat ze ta pouziva. Pozeras sa na nu ako na dokonalu. Pripadne ma urcitu vybavu ktora ju robi voci tvojmu problemu immunu a automaticky predpoklada ze ju mas tiez.
Nemyslim, ze prerusenie kontaktu samotne nieco vyriesi, budes musiet "zmenit" seba. Cas pocas prerusenia kontaktu na to mozes pouzit. Ak nie, tak aj po desiatich rokoch kontakt s nou prinesie to iste a aj ked mas vacsiu sancu na samovolnu zmenu a uvidis sa kde si robila chybu, nie je velka.
Hm..zdielanie sna, fantazie vo vyzname v ktorom to myslim myslis je problematicke.
Za prve, realita ma na to devastacne bolestivy ucinok, ktory ak prekonas tak sa najdes sama siroko naokolo.
Za druhe, ak najdes niekoho s rovnakym pohladom na veci tak su tazkosti najst kde su hranice za ktore sa neda ist.
Za tretie, prve plus druhe prirodzene zatiahne do sexuality pretoze ta je v tej hlbke kade tade prepletena a este nemas skusenosti ako ju oddelit.
Ak by som si mal vymysliet rychly opis pre nieco plytsie, volal by som to college lesbians phenomenon.
Nemyslim, ze je to obsedantna myslienka skor by som to videl na problem zvladnut vlastnu senzitivitu.
Staraznama, tak nech sa ti podari darovat priatelke slobodu a najst v sebe pokoj.
