Ahojte. Pred viacerými rokmi som sem casto prispievala a radila :) a dnes tak velmi potrebujem vypocut a poradit ja. Mam vyse 30 rokov. Som vydata, mame dietatko :) idylka. S manzelom sme spolu zacali chodit pocas vysokej. Lubime sa. Aj ked popri dietati uz clovek nema tolko casu. V mojom zivote by bez neho zostalo velke tmave prazdne miesto, aj ked ma niekedy muz neuveritelne stve :) Synceka obaja velmi ľúbime, s ockom maju nadherny vztah. Ja si ho za vsetko velmi velmi vazim a nemienim ich opustit.
Mam kamaratku, uz asi 7 rokov. Tu najlepsiu. Vie o mne viac ako moj manzel (prečo, to tu nebudem rozoberat, proste na otvorenie niektorých veci v manzelstve uz bolo prilis neskoro). Roven je to ten najcistejsi clovek akeho som kedy poznala. A je taka stabilne uz cele tie roky co ju poznam. Je chodiace dobro. Vazim si, ze ju v zivote mam, nikdy som ani predtým ani doteraz takeho cloveka nepoznala. Mozno to mam v hlave aj prifarbene a mixnute troskou iluzie.
Po porode som si uvedomila, ze ju milujem. Ano, o svojej bisexualite viem davno, aj muz to vie, ale stale som tvrdila, ze som si vybrala jeho a koncim s inymi muzmi ci zenami. Za to zamilovanie sa nemozem. Je to uz niekolko rokov. Asi polovica z toho, co sa s nou poznam. Ona je cisto hetero, takze nic z toho aj keby som hned neviem čo urobila :) Ale chapete, ze ja milujem aj svojho muza? (A nie, ziadna trojka nebude). Problem je, ze ja kvoli tomu nemozem spavat, proste je to cele so mnou zle. Prestala som s nou komunikovat aj na dlhsi cas a bolo to len horšie. Stale na nu myslim, mam nerealne predstavy, ze sme spolu. Povedat jej to nemozem. Ublizilo by jej to a aj tak by to k nicomu nebolo, akurat, ze mne by sa ulavilo a zaroven by ma to odpravilo lebo by som prisla o najlepsiu kamosku. Nevadilo by mi s nou nekomunikovat trebars dva roky. Ale predstava, ze by sme uz nikdy neboli v kontakte je pre mna ako smrt. Mam jej plnú hlavu. Niekedy je to velmi intenzivne, niekedy o cosi menej a nenasla som ziadnu premennu, ktora by to ovplyvnovala. Hlada partnera a ja jej to prajem, velmi. Prosto budem stastna, ked bude s niekym stastna :) ale to moje city neovplyvni. Neviem, ci tu niekto pochopi ako sa trapim. A ake mam vycitky a ako to neviem, ozaj neviem ovplyvnit. Je to sialene.
Este predtym nez som sa vydala a predtym ako som ju poznala som sa liecila na depresiu a uzkostnu poruchu. Zvladla som to. Po niekolkych rokoch liekov a terapie. Casto uvazujem, ci to, co citim mozno nazvat depresiou, ale toto je uplne ine. Mam dni, kedy nevladzem zit. Ale nie v takom depresivnom zmysle, ale v takom, ze mam toho proste v hlave moc. Ja uz neviem co urobiť.
Ž+Ž
Jasne, tu mlcanlivost niekde v malomeste si viem dokonale predstavit :-)
Vybrat sa mozes aj za psychoterapeutom, aj ten je viazany mlcanlivostou.
psycholog urcite nie, jednak nie je velmi viazany mlcanlivostou a jednak ako pises, ktovie kam by to cele po takych par sedeniach smerovalo. Ked uz, tak skor knaz ak si veriaca.
Predstav si, ze nejde o zenu, ale o muza. Taketo situacie vznikaju, ked clovek travi s niekym privela casu a rozobera s nim veci,ktore treba rozoberat s manzelom. Proste sa na niekoho prilis citovo naviaze. V takych pripadoch sa odporuca prerusit kontakt. Co keby ste sa cela rodina napr. niekam prestahovali za lepsou pracou?
Ahojte. Po roku od toho prispevku sa vobec nic nezmenilo :(
Myslim, ze mi zacina z toho prepínať. Som viac nestastna. Aj ked sa snazim mat pekny vztah s mojim manzelom, tak trochu ma stve ked vidim (v predstavach) ake by to mohlo byť s nou. Ona ma tak fascinuje. A milujem to aka som ja v jej pritomnosti. To ako sa cítim, kolko mam odvahy, aka som zrazu motivovana. A ona vobec nic netusi. Kazdemu cloveku by som dopriala poznat niekoho ako ona. Naďalej plati, ze lubim aj svojho muza. A zostanem mu verna, fyzicky urcite. Proste je to tak ako je. Ziadny iny muz ci zena mi za ten cas na rozum ani neprisli. Nikoho nehladam. Ono to cele iba prislo. A zostalo. Premyslam, ci s tym ist k psychológicke, ku ktorej som chodila dost dávno. Ale neviem ci by ma to nerozbilo este viac. Som vdacna za to aky zivot mam. Len neviem ci je bisexualita dar alebo prekliatie. Skor to druhe.
Dakujem vam za uzasne a empaticke prispevky.
Myslela som si, ze ked niecomu v myslienkach branime, o to dlhsie to v hlave prebyva. Ci im dam volnost, ci nie, nepomaha ani jedno. Ani neviem ci o sebe mam hovorit ako o stastnom cloveku, ktory je pozehnany tolkou laskou alebo ako o nestastnom, ktoreho vnutro sa trha na dve strany (a verte, ze to velmi boli). Zivot a mozno ich mame aj viac :D nas ma niecomu naucit. Tak neviem, ci toto je ono. Ci to je o pokore alebo o trpezlivosti, ci zdrzanlivosti alebo za trest/odmenu. Keby ta kamoska bola ochotna...ktovie ako by to bolo. No je ako je. Budem si ju vizualizovat ako sestru, i ked mi to k nej vobec nepasuje, mozno casom.. Drzte sa aj vy. Ak nahodou najdete recept, podelte sa prosim.
Takéto niečo sa môže stať každému a aj sa to stáva.
Láska je vzácna vec a tebe bola dopriata dvakrát. Problém je jedine v tom, že naraz. Nerieš teraz, či ide o muža alebo o ženu, dôležité je, že je to človek, ktorý za to stojí, aby si ho ľúbila.
Lenže máš aj krásny vzťah s manželom a krásne dieťa, a ako píšeš, keby si tomu človeku vyjadrila svoje city, k ničomu dobrému by to neviedlo.
Odľúbiť sa nedá. Poznám, skúšala som to. Ale oveľa ľahšie sa s tým žije, keď máš pri sebe manžela, ktorý tiež stojí za tvoju (a o tvoju) lásku. Radím ti, tvoje city ku kamarátke ber tak, ako keby si bola zaľúbená do hocijakého iného nedostupného človeka - do filmového herca, do slávneho speváka... Veď aj tých si idealizujeme, vidíme na nich len to krásne, čo nás očarí, prípadne len roly, ktoré hrajú. Ale ostávajú pre nás nedostupní.
Na láske nie je nič zlé. Ak ľúbime, sme o čosi bohatší, to je jedno, či naša láska bude naplnená alebo nie. Upriam sa na tú lásku, ktorú máš doma, a tú druhú si chovaj len potajomky. Tak ako píšeš, podpor ju, aby aj ona bola šťastná, aby si našla dobrého partnera, akého máš ty. Nehanbi sa byť šťastná za jej úspechy, za jej radosti. Len vždy maj na pamäti, že nikdy nebude tvoja. Čas je na tvojej strane. Časom (môže to trvať veľmi dlho) tvoja láska k nej prerastie do niečoho iného, na čo sa budeš dívať s úsmevom a príjemným pocitom pri srdci, pretože lásku treba živiť a ak ju živiť nebudeš, ak si neustále budeš pripomínať, že váš intímnejší vzťah by bol nereálny, ostane hlboké priateľstvo, sesterstvo možno s čímsi navyše. Buď šťastná aj ty buď rada, lebo mnohým ani zlomok tohto nebol dopriaty.
Neklamte svoje city. Proste ked niekoho lubim tak skutocne srdcom,tak ho lubim.
Mam kamosa a jeho manzelka je bi. Pamatam si ako prisiel raz za mnou ze co ma robit. On je cisto hetero.
Pozvali sme vtedy jeho kocku aj s jej priatelkou na chatu. Nalada,zabava,super.
Potom som navrhol hru,, Musis vraviet pravdu,,
Opytal som sa jeho kocky,ci lubi svoju priatelku....Ano
Ci lubi jeho......Ano
Potom som sa opytal jej priatelky,ci lubi jeho kocku.....Ano
Ci ziarli ked ich vidi spolu.......Ano
Opytal som sa kamosa,ci lubi svoju kocku......Ano
Ci mu vadi ze ona lubi aj svoju priatelku.......Nie
Ci ziarli ked je ona so svojou priatelkou........Uz Nie
Ak by sa vydala za neho,ci by mu vadilo,ze by sa nadalej stretavala aj intimne so svojou priatelkou.........Nie, nebral by to vraj ako neveru
Potom som sa opytal. Priatelky jeho kocky. Ak sa vyda tvoja priatelka za mojho kamosa, lebo chce mat aj deti rodinu,ci ti to bude vadit,kedze jemu to ze sa nadalej budete stretavat,ako si pocula vadit nebude.........tak uz skor Nie
Uz je to rok,su svoji,maju zlateho syna a tetu. Ak cakate ze si to rozdavaju v trojke,zabudnite. Oni traja si medzi sebou spravili dohodu o tolerantnosti, ktora vyhovuje vsetkym a tak im to klape.
Preco sa bojite o tom rozpravat? Preco nevyjadrujete svoje city? Radsej sa trapite vo vnutri,a mozno ak by ste sa vyjadrili,zistite ze ta druha to citi rovnako,a ak je fakt super kamoska a vadilo by jej to. Slusne vam to povie ci naznaci,a vy budete vediet na com ste.
Inac co som sa vyzvedal medzi muzmi rozneho veku. Ci by im vadilo,keby mala ich priatelka,aj priatelku na intim.potesenie,tak vas potesim......ak by tym netrpel ich vztah muz-zena,rodina,deti,tak na viac ako 90% muzov povedalo ze Nie nevadilo by im to.....
Ak by to bolo aj obcas v trojke M-Ž-Ž 99%,by bralo hned
Ahoj, v poslednej dobe si vsimam, ze je nas tu viac co sa zalubili do svojej kamaratky. Ked citam take prispevky vzdy sa mi ulavi ze nie som jedina, lebo uz som mala pocit ze sa z toho zblaznim, ze nie som normalna ked na take nieco myslim. Ja som si vlastne vdaka tomuto foru uvedomila, ze ku kamaratke, ktoru poznam 11 rokov citim nieco viac. Asi rok som tieto pocity potlacala, nechapala co sa so mnou deje. Nechcela som si pripustit, ze by to mohla byt pravda ved je to predsa moja kamaratka a ja som hetero (ona tiez), ale srdce neoklames a to ma prinutilo rozmyslat aj nad svojou orientaciou a prijat, ze som vlastne bi. Nikdy som o tom nikomu nepovedala, citim sa trapne a mam vycitky pre to ze ju lubim. Na jednej strane sa chcem odlubit a nemysliet stale na nu pretoze ta predstava je tak krasna ale nerealna a to mi ide srdce roztrhnut. V poslednej dobe ale rozmyslam aj co by sa stalo keby o tom vedela, ako by to zobrala. No moj strach z odmietnutia, vysmechu a z toho ze o nu pridem aj ako kamaratku je silnejsi a preto sa jej to nesnazim povedat ani nijak naznacit. Ona ani netusi co pre mna znamena jej objatie alebo pusa. Uplne chapem ako sa citis a rada by som ti poradila ako sa odlubit, lenze to neviem ani sama a vlastne ja uz ani neviem ci to chcem. Este pred par mesiacmi som to velmi chcela lebo dost som sa pre to trapila, ziarlila na kazdeho s kym sa stretava, ta predstava mi skor ublizovala lenze teraz ked myslim na to ako sme spolu, vzdy mi to zdvihne naladu, pomaha mi to uniknut z reality a citim sa lepsie a neviem si tu predstavu nicim inym nahradit.
Ahoj.Som s priatelkou na tom rovnako. Napisem ti,co pomaha mne.Nam.Nie je to zrovna ideal,ale zatial to pomaha a klape nam to uz takto roky.Ak ti poradi niekto nieco ine a lepsie, sama sa budem rada inspirovat.Som BI.Mam roky vybornu kamosku,je aj o dost mladsia odomna. Travievame spolu vela casu (teraz mam vsak vztah s muzom,s ktorym to myslim vazne.Chce sa so mnou zasnubit,vziat si ma po case,mat so mnou rodinu,dieta. Jasne,ze ona nanho ziarli). Ide vsak o to,ze mame sa radi s tou kamoskou, velmi,ale nikdy nic medzi nami intimne nebolo. Ak neratam,ze sme boli spolu raz na chate a mala vypite,zacala ma bozkavat.Dala mi francuzsky bozk.Ale!Ja ju nechcem stratit. A vztahom by sa vsetko toto krasne co medzi sebou mame,cele poserkalo. Mozno by sme kvoli tomu isli casom aj od seba.A takto nam to klape uz roky.A co? Ze ja ju beriem ako svoju sestru.Nieraz aj ako svoje "dieta". A ak sa aj ty zacnes na tu svoju priatelku pozerat ako na svoju sestru-proste rodinu,malo by to zabrat.Citala som aj jednu psychologicku studiu.Tam islo o to (incest),ze preco to priroda zariadila tak,ze otcovia alebo matky preco masovo nezneuzivaju, nezamiluvaju sa do svojich deti alebo aj surodenci navzajom medzi sebou. Je to pach,vona-okrem teda uz moralnych a spolocenskych zabran.A ze to tak mame aj v hlave nastavene.A kedze teba moze kamoska pritahovat fyzicky (lebo nemate rodinne puto medzi sebou), tak si to aspon vsugeruj do hlavy psychicky. Ze ti je sestra napriklad.A tvoja laska fyzicka (aj ked je tam velky kus lasky psychickej), by sa mala zmenit na tu lasku sestersku a tam je uz potom prirodzena stopka-zabrany: ju milovat inak ako takto sestersky. Ta moja kamoska vzdy ked ma alkohol v sebe,tak vidim na nej,ze to pomaha rucat zabrany voci mne. Lebo vtedy mi vzdy zacne opakovat, aka som krasna,sexy,dobra,ze som ako anjel.Vidim tuzbu po mne v jej ociach. Ze ma zacne hladkat,viac sa ma dotyka.Balu ma a vyznava mi lasku. Tak preto sa snazim takymto situaciam vyhybat-aby nepila.Ano.Paci sa aj ona mne.Mam ju nesmierne rada.Ale ja nechcem o nu prist. A vztah by to krasne co medzi nami je-iba pokazil.Ja nepijem vobec.Ziadne drogy. Preto mam vzdy cistu mysel a stale si opakujem LOGICKE argumenty preco NEMOZEM S NOU NIC MAT. A mala by som to lahsie ako ty.Lebo ona je do mna zalubena.Ma ma rada.Ale prave preto si stale dokola opakujem,ze ju mam rada iba ako priatelku a sestru.Ja mam dlhorocne priatelstva.Takze viem,ze aj s touto by sme boli spolu az do dochodku raz :D co aj planujeme :) a oplati sa pre par hodin,dni,mesiacov tuzby stratit priatelstvo, ktore moze krasne fungovat cely zivot? A ja jej to aj zamerne casto opakujem.Ked ju objimam pri stretnuti,ked sa zvitavame a davame si bozky,tak jej casto vravim,sestricka :) Alebo ze ju mam rada ako moju sestru,dceru :) proste vtedy ma vzdy chtic,tuzba prejde.A aj ju :) Uz mi nie raz vynadala za toto.Ze nech ju beriem ako zenu a nie ako dieta.Ci ako sestru.Ale vzdy musi zvitazit rozum.Zodpovednost.A nie tuzba.Skus to aj ty.Vsugerovat si a brat svoju priatelku ako svoju sestru.Mat ju rada. Ale sestersky.
Ahoj, hovorí sa že najlepšie je proste na to nemyslieť, máš na výber, zamestnať hlavu nejakým spôsobom, práca,hry,aktivity atď.. najlepšie s manželom aby ste si pripomenuli časy ked ste sa spoznali atď.. alebo aj nejak inak ako meditacou atď ale to je asi trochu zložitejšie najlepšie je niečo robiť.. pri najhoršiom to čas vyrieši sám.. (to sám poznám keď som sa pár krat zamiloval) Možno aj pokecať si s tou babou alebo s manželom? (nečítal som to cele prepáč) aby sa ti uľavilo a aby vedala aj druha (tretia) strana na čom je?
