Ž+Ž

Ahojte. Pred viacerými rokmi som sem casto prispievala a radila :) a dnes tak velmi potrebujem vypocut a poradit ja. Mam vyse 30 rokov. Som vydata, mame dietatko :) idylka. S manzelom sme spolu zacali chodit pocas vysokej. Lubime sa. Aj ked popri dietati uz clovek nema tolko casu. V mojom zivote by bez neho zostalo velke tmave prazdne miesto, aj ked ma niekedy muz neuveritelne stve :) Synceka obaja velmi ľúbime, s ockom maju nadherny vztah. Ja si ho za vsetko velmi velmi vazim a nemienim ich opustit.
Mam kamaratku, uz asi 7 rokov. Tu najlepsiu. Vie o mne viac ako moj manzel (prečo, to tu nebudem rozoberat, proste na otvorenie niektorých veci v manzelstve uz bolo prilis neskoro). Roven je to ten najcistejsi clovek akeho som kedy poznala. A je taka stabilne uz cele tie roky co ju poznam. Je chodiace dobro. Vazim si, ze ju v zivote mam, nikdy som ani predtým ani doteraz takeho cloveka nepoznala. Mozno to mam v hlave aj prifarbene a mixnute troskou iluzie.
Po porode som si uvedomila, ze ju milujem. Ano, o svojej bisexualite viem davno, aj muz to vie, ale stale som tvrdila, ze som si vybrala jeho a koncim s inymi muzmi ci zenami. Za to zamilovanie sa nemozem. Je to uz niekolko rokov. Asi polovica z toho, co sa s nou poznam. Ona je cisto hetero, takze nic z toho aj keby som hned neviem čo urobila :) Ale chapete, ze ja milujem aj svojho muza? (A nie, ziadna trojka nebude). Problem je, ze ja kvoli tomu nemozem spavat, proste je to cele so mnou zle. Prestala som s nou komunikovat aj na dlhsi cas a bolo to len horšie. Stale na nu myslim, mam nerealne predstavy, ze sme spolu. Povedat jej to nemozem. Ublizilo by jej to a aj tak by to k nicomu nebolo, akurat, ze mne by sa ulavilo a zaroven by ma to odpravilo lebo by som prisla o najlepsiu kamosku. Nevadilo by mi s nou nekomunikovat trebars dva roky. Ale predstava, ze by sme uz nikdy neboli v kontakte je pre mna ako smrt. Mam jej plnú hlavu. Niekedy je to velmi intenzivne, niekedy o cosi menej a nenasla som ziadnu premennu, ktora by to ovplyvnovala. Hlada partnera a ja jej to prajem, velmi. Prosto budem stastna, ked bude s niekym stastna :) ale to moje city neovplyvni. Neviem, ci tu niekto pochopi ako sa trapim. A ake mam vycitky a ako to neviem, ozaj neviem ovplyvnit. Je to sialene.
Este predtym nez som sa vydala a predtym ako som ju poznala som sa liecila na depresiu a uzkostnu poruchu. Zvladla som to. Po niekolkych rokoch liekov a terapie. Casto uvazujem, ci to, co citim mozno nazvat depresiou, ale toto je uplne ine. Mam dni, kedy nevladzem zit. Ale nie v takom depresivnom zmysle, ale v takom, ze mam toho proste v hlave moc. Ja uz neviem co urobiť.