Veľmi zaujímavá téma! Na strednej som strávila dva týždne na dobrovoľníckom programe - s kamarátkou sme bývali v kláštore a cez deň niekoľko hodín vypomáhali v domove dôchodcom aj s ostatnými sestrami z kláštora. Bola to neskutočná skúsenosť, ale viac ma na nej zaujala služba a pomoc ľuďom, než mníšsky stav. Ako už viacerí spomínali, pravidlá sú v rôznych reholiach iné, ale niektoré veci platia všade a je dobré sa nad nimi zamyslieť.
1. Žiješ s cudzími ľuďmi. Ak máš šťastie, vytvoríš si medzi nimi po čase kvalitné priateľstvá a vzťahy, ale nie je to samozrejmosť.
2. Musíš sa podrobiť hierarchii a rešpektovať pravidlá, ktoré si si nedohodla alebo sa na ich tvorbe nejako nepodieľala. Je možné, že tvoj názor nebude často vypočutý.
3. Budeš mať minimum vlastných peňazí a obmedzený spôsob ich míňania.
4. Striedmosť je pre mníšske rády dôležitá. Striedmosť v správaní, v obliekaní, v životných podmienkach. Už len taká maličkosť ako pekné jasné farby - na oblečení, v tvojej izbe, v doplnkoch - prestane existovať. Kláštor, v ktorom som bola patril medzi otvorené rehole a bol dostatočne financovaný, ale napriek tomu bol veľmi striedmy. Izby plné staršieho ťažkého nábytku, všetko hnedé, na stenách výlučne obrazy svätých a kríže...
Poradila by som ti naozaj sa zamyslieť nad tým, čo presne ťa láka na mníšskom povolaní. Je to duchovno? Je to služba druhým? Je to pocit, že niekde patríš? Je možné tieto veci uskutočniť aj bez života v reholi. Viem, že si mladá a mnohé veci sú pre teba možno nie úplne jasné, ale skús naozaj zistiť, čo presne je pre teba dôležité. Samozrejme, ako už bolo spomenuté, čím viac informácií budeš mať, tým budeš viac schopná sa rozhodnúť. Mníšske povolanie je náročné aj pre tých, ktorí sú s týmto poslaním úplne stotožnení, preto ti držím palce v tvojom rozhodovaní :)
