chcem od manzela privela?

len ten respekt je prave v mnohych vztahoch najtazsim orieskom :/

Mal bit tam bit vzajomnej rešpekt a ucta partnerke či partnerovi a niake pravidla tam mat dodržiavat je vzajomne sa rešpketovat a neobmedzovat jedenj druhého inak to vedie rozpadu vstahu

a este perlicka, v jedno popoludnie mi oznamil, ze odskoci poobede s polovnikmi, nic viac, nic menej, medzitym mi zavolala kamoska s muzom, aby sme isli vecer posediet, mojmu muzovi som po telefonate oznamila, ze pozvanie som prijala sama, bez neho, kedze povedal, ze ide prec, a vyvolal velikansku hadku, ako som si dovolila ho vyclenit, ze ja som nechcela ist s nim.....

spytala som sa, ci mu to nic nepripomina, a zase hadka, lebo porovnavam neporovnatelne, on pracuje, to je ine, ale ja som ho vyclenila, aby isiel so mnou, to nebola praca, ale informacia, ze ho mam na haku

btw: boli to moji znami, ktorych manzel nema moc v laske

vsetko sa zhorsilo, snazila som sa pomenovat to, co ma najviac trapi, citim sa vyclenena z jeho zivota, nediskutuje som mnou co prezil pocas dna, co nove v jeho pracach, , nezveruje sa mi, citim sa vyclenena, robi aktivity, na ktorych aj zaraba, je polovnikom, ale aj clenom, preto spolu na potulky lesom nechodime, lebo je to jeho praca, rad cestuje po europe, preto prevaza obcas ludi, ale ja s nim nemozem ist, lebo je to nevhodne, dal sa do klubu, kde ich spaja zaluba polovnikov a rybarov, tam s nim nemozem, lebo on to robi pracovne, dostava objednavky na zabezpecenie roznych oprav, ale ja nikdy neviem kedy, pretoze o nicom z toho so mnou nediskutuje, neradi sa , nezdiela, hrubo utoci na mna, ze to kazim, ze vsetko robi pre nas, vtedy sa ho pytam, co konkretne robi pre nas, pretoze ja nevnimam nic z toho, chleba si kupujem sama tak ako pred tym, seky si platim sama tak ako pred tym, odievam sa sama tak ako pred tym, po darcekoch netuzim, tak ich nedostavam, tak ako aj pred tym, peniaze nemame spolocne, zaraba sam pre seba, ja od neho peniaze nemam ziadne, tak stale nechapem, co mam z toho ja??? a vytiahne dovolenky, o ktore nestojim. To ma byt vari jediny priestor, kde budem citit, ze patrime k sebe? cokolvek mu z toho poviem, co len jednu vec, osopi sa na mna, douraza ma a ignoruje ma aj dva dni, staci len jedno z toho mu povedat, a mame vystarane o hadku, teraz uz len o ignoraciu, pretoze som prestala reagovat, a naberam odvahu uplne odist, aj ked veci uz mam napoly odstahovane. zvazuje ma zial, smutok a strach z diery v srdci, kde mi bude chybat taky, ako sme sa roky poznali.

Potom napis ako to dopadlo, citala som tu vsetky komentare a je mi dost luto, ze sa taketo veci deju a je smutne, ze stale viac a viac...pri nahanani sa za majetkom zabudame na toho druheho...drzim palce, aby to dobre dopadlo..pre obidvoch

Ďakujem pekne za oporu

bublinna:

nie ste hlúpa, potrebujete sa iba vysporiadať s tým, čo cítite, aby ste získala nadhľad nad situáciou...

Ak budete chcieť pokojne mi napíšte, rada Vám rozhovorom (na diaľku) pomôžem prejsť si tým, čím potrebujete.

asi som uz v dost velkej depresii. ten smutok ma zoziera. a pred manzelom sa tvarim normalne, lebo akonahle by som dala najavo trapenie, dockam sa akurat velkej utocnej agresivnej hadky. tak som ticho, uz nic nevravim, a ked su volne dni, utekam sa schovat do maminho bytu, ktory je prazdny a tam som sama so sebou, a poplacem si alebo spim. zajtra skoro rano okolo stvrtej ide manzel do jednej z robot, a ja sa neviem dockat, aby som hned po jeho odchode odisla prec. je mi velmi smutno.

premyslam, ze uz asi nevydrzim cakat do konca roka, uz som vysilena, unavena, asi odidem uplne v nedelu. manzel ide v nedelu na celodennu brigadu v jednej z tych mnozstva robot, on je taky pracovity, a budem mat cely den na uplne vystahovanie sa, a bez hadok.

neviem, co sa deje, myslim, ze ma ma rad, a ze nikoho nema, ale ma ma rad len ako jednu z jeho robot, vsetko robi dokonalo, ale neviem nejak pochopit, co robi pre mna. on vlastne nic zle nerobi, naopak, iba pracuje, a ked nepracuje, vola ma na pizzu a velmi sa tesi na dovolenku pri mori, a ja blba, sa netesim s nim.
bozky a objatia som mu uz prestala davat, aj ked rad ich prijmal, citil sa prijemne takto obletovany, ale sam mi ich prvy nedaval, masaze mu uz nerobim, aj ked ma znicenu chrbticu z tolkej prace, lebo mne on masaze nerobi, mna predsa nic neboli, cez den mu uz davno netelefonujem, ze ako sa ma, lebo on mne cez den nezavola, ma vela prace a musi sa sustredit, v noci, ked je v praci, tiez mi nezavola, lebo aby som sa dobre vyspala, o kolko to pozornosti voci mne, o peniazoch netusim nic, vraj ich ale setri pre nas na stare kolena, preto tolko robi, a nemusim platit najomne, vsetko zaplati on, taky je velkorysy, smola, ze moj najom na moj byt je dvakrat vyssi ako rezia v jeho dome, a ako ja vyrobim peniaze na moje ucty, o tom sa nebavime, ved predsa on ma nenutil brat hypo a nechat si vlastny byt , a ma strasne vela pracovnych problemov, na moje problemy uz nema miesto si ich vypocut, lebo aj tak mi nevie pomoct, a mna jeho problemami nechce zatazovat, taky je ohladuplny, a ked nieco doma robi, nemam s nim komunikovat, lebo sa nevie sustredit, a pytam sa hluposti

ale ked je doma a konecne chce oddychovat, vyzaduje odomna neznosti a komunikaciu, samozrejme, o nom, a vtedy ma zmanipuluje, a ja zabudam na vsetko, ako zijeme a verim danemu okamihu, som taka hlupa

pred tym taky nebol, bol ku mne pozorny, mily, ohladuplny, citila som, ze mu na mne zalezi, a ze chce, aby som sa dobre citila, dnes je prekvapeny, ze si nevazim, co vsetko pre nas robi, a cokolvek by som chcela, tak by mi kupil, smola, ja nechcem nic, dokonca ani narodeninovy darcek, tak ho nemam, vlastne ani vianocny darcek nemam, lebo som nic nechcela

bojim sa, predstavujem si nedelu ako odchadzam a bojim sa, co bude po tom, bojim sa, ze mi bude strasne chybat a ta diera v srdci ma zadusi, som taka hlupa, velmi hlupa

bublinna:

Váš manžel uniká od svojich problémov, ktoré vo svojom vnútri prežíva. To, po čom túžite - tráviť spolu čas, zhovárať sa je pre neho ako "jama levová" - nútilo by ho to čeliť, tomu čo je pre neho nepríjemné a z čoho hľadá dnes únik.

Potrebujete sa povenovať tomu, ako sa cítite - strachu, smútku, bolesti, aby ste obnovila svoj pokoj a intuícia Vám napovie ako ďalej...aby ste sa zamerala na to, čo Vám bude prinášať radosť (hoci aj bez manžela). Možno keď začne vidieť že Vás stráca bude to pre neho motivácia pre zmenu, možno nie. Pre Vás je toto turbulentné obdobie príležitosťou, aby ste dala seba na prvé miesto a nachádzala svoju silu, ktorá tkvie vo Vašom vnútri..

Bublinka, zrejme je toho už na teba priveľa a nevládzeš, cítiš sa osamelo aj keď ste oficiálne spolu. Nuž a chlapi sú takí, že chcú po práci ten servis, načerpať energiu, aby mohli ísť znova do práce a nejako ich až tak netrápia aktivity ženy. A ty už na to celé nemáš chuť ani vôľu a zrejme máš pocit, že ani dôvod.
Je to ťažké budovať pekný vzťah, ja viem, neustále sa učíme sami na sebe....Fakt to neni ľahké.
Neviem, najlepší je asi rozchod, keď máš tak dlhodobo pocit, že ťa ten vzťah ubíja (lebo "len" občas máme taký pocit každý...)..keď si postupne balíš veci a on si to ani len nevšimne a ty mu to ani nemáš záujem povedať, určite to nesvedčí o ničom dobrom.