Život so sociálnou fóbiou

Príspevok v téme: Život so sociálnou fóbiou
Kontr0lor

Dnes som tak uvažoval o mojom doterajšom živote, ktorý do veľkej miery ovlivňuje úzkosť a iracionálny strach.

Tak napríklad práca. Normálny človek sa snaží mať v práci čo najlepšie platové ohodnotenie a snaží sa napredovať. Kolegovia keď im končí zmluva alebo proste po nejakej dobe idú a žiadajú vyšší plat. Ak sa nedohodnú na podmienkach dajú výpoveď a nájdu si inú lepšiu prácu.

Ja: robím už 2.5 roka servisného technika za 500 v čistom, keď mi končila zmluva tak proste som len pokračoval, nikdy som o plat nežiadal ani nemal nejaké stretnutie ohľadom toho. Jediné čo dokážem je doma nadávať.
Ale proste nedokážem si predstaviť ako by som žiadal o plat, asi by som sa triasol a nedokázal poskladať jednu normálnu vetu. Ten strach nemá opodstatnenie, niekto sa bojí o miesto lebo sa musí starať o rodinu, mne je to jedno či by ma vyhodili lebo nemám žiadne záväzky. Proste to len nedokážem.

A takto to je vo veľkom množstve sociálnych situácii. Dievča som nikdy nemal, nedokážem si predstaviť ako by som dokázal prejaviť o ženu priamo záujem. Teraz už po tom ani netúžim lebo viem ako som psychický rozbitý. Taký človek nemôže mať vzťah.

V podstate ako by som nemal slobodnú vôľu. Nerobím to čo chcem ale čo mi psychika zavelí. Proste úzkosť z niečoho čo neexistuje ovlivňuje všetky moje činy.

Síce mám veľa priateľov a venujem sa veľa koníčkom. Mal by som byť šťastný ale nie som. Sociálnu úzkosť dokážem krásne maskovať ale v každej vypätej situáciu alebo proste prílišnom tlaku sa to dostáva na povrch. Nedokážem k ľuďom prejaviť žiadne emócie. Oni si myslia že som strašne kľudný a rozvážny človek ale pritom som len vnútorne nestabilný a zničený.

Ľudia ma všeobecne majú radi ako kamaráta, no nič viac. Sem tam spoločné chvíle s priateľmi zvládam ukážkovo ale inokedy som na tom horšie a už to nedokážem uhrať. Tak len mlčky sedím a čakám.

Začal som chodiť k psychológičke ale viac menej sa jej vyhýbam. Je to ťažko, sem tam som už tak nad vecou, že sa cítim ako by som to prekonal a na druhý deň ráno som tam kde som bol.

Pod maskou 24 ročného priateľského extroverta ktorý sa venuje všetkému možnému, každému pomôže a je s ním sranda sa skrýva rozbitý, vnútorne prehnilý človek s prepadnutým hrudníkom, ktorý si nedokáže pred ľuďmi vyzliecť tričko, má po rokoch šikany milión komplexov, nezvláda základne sociálne situácie, býva s rodičmi a v izbe má bordel ako v tanku. Od 7 triedy závislý na pornografii, kedže aj 15 ročná baba má viac skúsenosti ako on.

Ako ste na tom vy ostatní, ktorí trpíte sociálnou fóbiou? Vzdali ste to už alebo bojujete ako sa len dá aby ste to prekonali? Prijali ste to ako svoju súčasť alebo sa toho snažíte zbaviť?

Kontr0lor

Poslednú dobu sa len ťažko na niečo sústredím , a ak ano tak ma rozbolí hlava ako by som si preťažil mozog. Nikdy som s tým nemal problém až teraz. A neviem robiť viac veci naraz, ak sa aj na niečo sústredím všetko dianie okolo ide mimo mňa.
Tak napríklad taká zaujímavosť z dávnejšia: Robil som v práci na pc a z ničoho nič mi zavolal kolega. Sústredil som sa na hovor s ním ale stále som robil na pc. Hovor sme prebrali a ja som zložil. Pozrel som na pc a tam boli pomazané veci čo som pred tým robil a tak, nepamätal som že som to počas toho hovoru urobil. Proste môj mozog sa začal zaoberať telefonátom ale stále som robil na pc a klikal asi chaoticky na všetko možné :D No pochopíte to. ?
No a pamäť tiež nič moc, pozriem si film a po polroku keď si pozriem tak ako keby som to nevidel, čo tiež nebol nikdy problém. Z detstva si ešte teraz pamätám filmy :D Proste celé zle, ach.Nepamätám si v práci, doma, všade, súvislosti, veci čo urobiť hocičo.
Ľudia si to všímajú. Má dakto niečo také?

Kontr0lor

Napríklad dnes ráno som v práci mal stále zlú náladu, nemal som na nikoho dobrého slova a všetko ma podráždilo. Okolo obeda sa to ale otočilo o 180 stupňov, začal som mať dobrú náladu a bol som milý ku kolegom. Dokonca som sa s nimi sám začal rozprávať čo nie je bežné. Po príchode z práce som si mrkol seriál v anj s anj titulkami. Snažil som sa sústrediť ale nedalo sa, teraz ma len bolí čelo a hlava a nič si z toho poriadne nepamätám. Snažím sa učiť anglicky tak preto som to takto pozeral. A zlá nálada je taktiež späť, píše mi napríklad teraz kamarátka ale strašne sa premáham odpisovať.

Kontr0lor

Cliattsi - prepáč ale toto nesedí, ja mám zmeny nálad v rámci dňa a tam to musia byť dlhšie tie jednotlivé stavy, každopádne vďaka za snahu :)

Cliattsi

neviem, či som ti to spomínal, ale je možné, že by to mohla byť mániodepresívna porucha
A druhá vec-máme tu hore reklamu na pestrec mariánsky. Skúšal si?