Život so sociálnou fóbiou

Najhoršie sú tie výkyvy nálad, v nedeľu bolo všetko super, cítil som sa po víkende úžasne. V pondelok ráno už bolo všetkému koniec, celý deň depresívne myšlienky, na každého som bol v práci nahnevaný. Dnes z rána tak isto ale postupom dňa už lepšie a teraz sa cítim nejako neutrálne. Takže v podstate víkendy super a týždeň zle a stále dokola.

Taktiež čo som zistil, že sa mi poslednú dobu (niekedy od doby čo som nastúpil do práce po škole 2,5 roka) zhoršila pamäť, mal som super myšlienku včera čo tu napíšem ale už nepamätám :D
A celkovo všetko zabúdam, čo bolo, technické detaily v práci, myšlienky, nápady, spomienky. Jedine čo si dobre pamätám tak veci kde som zažil aj niečo emotívnejšie.

anjelik * - pekne napísané :)

Prečo je výhodnejšie byť extrovertom? :o)
Byť introvertom by malo znamenať ..otvoriť sa samému sebe, vlastnému vnútornému svetu. Ale...čítajúc túto tému..ak by sa to dialo v prípade diskutujúcich..tak ich vlastný vnútorný svet je zaplavený desivými spomienkami na ubližovanie, šikanovanie, neúspech, problémy a obsesie, limitne nízke sebavedomie. Tam by si asi ťažko niekto chcel hovieť, leda by mu vyhovovalo váľanie sa v bahne a sračkách. Bez urážky. :o)
Tak potom do sveta vysielate to, čo veľakrát máte v sebe a druhí, tí snaživejší..vám to radi splnia a serú na vás..lebo tak sa vy vnímate..ako neschopní a každý na vás predsa serie, nie?....a vy opätovne skonštatujete..je lepšie byť sám. Ak aj dostanete radu..okázalo ju ignorujete..že, ivobrick? :o)
Sme sociálne tvory..druhí sú tu na to, aby nám pomáhali, radili, debatili s nami..vyťahovali nás z nášho vnútorného pekla..preto tak príjemný pocit po víkende strávenom s druhými..to nie je žiaden zázrak..žiadna extra- či intro- vertnosť..to je jednoduchá chémia, fyzika, energia..keď to, čo odovzdávam, sa mi v podobe pozornosti vracia a je to odvislé od miery otvorenia sa druhým. Ale ak sme príliš slabučkí, ak sa otvoríme, prijmeme aj to negatívne a to nás môže nie vždy práve nadchnúť. Ale..kde konkrétne sa dá docieliť zlepšenie bez tréningu?? A tak je to aj s fóbiami..my sami sme svojimi fóbiami, sami sme ich stvorili..ak proti nim bojujeme, bojujeme sami proti sebe..tak potom je asi vhodné zmeniť seba, vlastné postoje a potom sa dá aj nejaká tá zmena docieliť. Treba pozorovať tých veselých, obľúbených, príjemných a milých a nie hľadať sebe podobných..lebo zistíte, že nenájdete riešenie, iba sa utvrdíte v tom, že je to všetko na ..a všetci ostatní sú na...a my sme sa tu zrodiť nemali. Ale ...ak nemáme ani na tento primitívny svet..na čo teda máme? :o)
Ako už bolo povedané..treba pohnúť riťou a niečo urobiť..nič sa samé nestvorí..ale motaním sa dokola sa môže vyšľapať jama a z tej sa už nemusí dať vyliezť. :o)

Ďakujem, aj ja ti držím palce, a keď chceš tak to rieš, a nevzdávaj sa. Ja nevravím že som to vzdala, len mi akosi ľudia nechýbajú, lepšie sa cítim keď som sama. Tiež som bola pozvaná ľuďmi niekam na víkend ale na poslednú chvíľu som to zrušila, lebo som chcela byť sama. Každý máme svoju cestu v živote, mne napríklad spoločnosť ľudí a spoločenské akcie uz nič nedáva, skôr ma to akosi psychicky vyčerpáva. Nevidím v tom nejak zmysel. Možno je to nejaká nedostatočná chemická reakcia, nedostatok dopaminu alebo niečo podobné. Predtým som to nemala, to je fakt, no za posledných pár rokov sa u mňa v mojom živote udialo kopec vecí, dobrých aj zlých, boli to také extrémy. A možno aj to to spôsobilo. Mám pocit že všetko je tak prchavé že sa mi už nechce žiť život ako predtým, skôr sa zameriavam na iné veci ako je sebarozvoj, skúmanie ľudskej psychiky, a dávať do tela nejaké lieky na "naladku" to nieje tiež pre mna. Môže to byť u mňa tiež určitá forma depresie, no čo mi pomôže že pôjdem ku psychiatrovi a určí mi diagnózu? Dnes by sa dala každému človeku určiť diagnóza, ľudia sú rôzni a majú rôzne problémy, bloky a fóbie. Ale aj tak, ak máš potrebu tu fóbiu rozoberať, ja ti to vôbec neberiem. Hocikomu s fóbiou môže pomôcť čo i len jediný komentár v tejto téme, každý si z toho vezme to svoje. Som rada že máš víkendové zážitky a tešíš sa z toho. Drž sa ;)

To sa nedá brať takto, že taký proste som a nič nerobiť. Lebo čo ak nie som taký z mojej podstaty ale z dôvodu, nejakého psychického problému teda fóbie. Ktorá môže vzniknúť z rôznych dôvodov a jedným z nich je aj chemická nerovnováha v mozgu. problém na nervových prenášačoch serotonín, dopamín a noradrenalín alebo ako následok psychickej traumy, šikany a podobne

Čiže to že mám problém v sociálnych situáciach nie je moja povaha "že som proste taký" ale je to proste niečo čo je treba odstrániť,

Len si prestavte život kde by toto neexistovalo, čo by ste robili, s kým, kde ako a podobne. Potenciál. Za život som zistil, že najviac ľutujem vecí ktoré som neurobil. NAJVIAC.
Nikdy sa nevzdám a nikdy to neprestanem RIEŠIŤ !!!!

INAK teraz som psychicky v pohode, celý víkend som bol v spoločnosti a ako introvert som sa určite nechoval. Možno len sem tam sa ozvala sociálna fóbia. Preto aj sem píšem takéto múdrosti , lebo sa cítim dobre :D

Ale poďme ďalej. Prečo robím zo seba extroverta?

Lebo proste ja taký chcem, byť to je môj cieľ. Ja som rád s ľuďmi a rád s nimi zdieľa aktivity. Rád cestujem a spoznávam ľudí. A to že mám s tým problém a nezvládam to, to je problém, a predsa to musím riešiť .

Ja mám dni kedy sa správam ako extrovert a ani sa nemusím na neho hrať, proste sa tak cítim a je mi tak dobre !!!

Túto tému som v podstate zakladal v stave keď som sa cítil, úplne zle, opak dneška napríklad.

SFobka - prepáč nestotožňujem sa stým, každopádne som rád že si našla pokoj a držím ti palce, ale ja sa nikdy nevzdám a nikdy to neprestanem riešiť. Ja som napríklad šťastný teraz, celý víkend som bol s ľuďmi a máme silná zážitky :)

Cliattsi - Slnko proste pre mňa nie je dobré. Stále sa mám zle, som vtedy viac naštvaná, aj unavená.
Večer je v pohode, tmy sa nebojím.

Prečo hmla ?
Milujem ju, pretože keď je hmla, akoby celý svet stíchol. To ticho, pokoj, depresívna a zároveň mysteriózna atmosféra. Vtedy je pre mňa ideálny čas na prechádzku. Ideálny čas utriediť si myšlienky. Cítim vtedy sa veľmi pokojne.

Zatiaľ som na brigáde nebola. Je pre mňa dosť ťažké niečo hľadať, keďže takéto situácie sú pre mňa dosť stresujúce, ale niekedy sa pohnúť musím, to je pravda.

vranov to je ďaleko :)
Kontrolor to ma bližšie :)

Ja by som ti poradil, keďže takýmto tempom budeš asi stále len zavretá doma, postupne sa nejako treba prekonávať. Nechápem, prečo neznášaš slnko. Tak to potom asi len na večer môžeš ist von. Alebo sa bojíš aj tmy?
Čím ťa láka tá hmla?
A brigády asi tiež nič že? Z vlastnej skúsenosti ti ale môžem poradť, že čo som chodil po veľa brigádach, tak to mi dosť pomohlo čo sa týka strachu z ľudí. Osmelil som sa viac. Nechceš vyskúšať?
Ešte som tu radil aj rhodiolu roseu- je to dobrá tinktúra aj na depresiu a aj soc. fóbiu.
A spomínal ti s
psychológ aplikovanú relaxáciu? Al. psych-ter? Postupne uvoľňuješ ruky, nohy, atď.

Cliattsi - Nechodila som na terapiu. No, trochu. Asi 4 krát som bola u psychológa, ale potom som prestala chodiť. Nesedela mi a aj mi bolo nepríjemné rozprávať sa o mojích problémoch s niekým cudzím. Sotva o nich budem hovoriť aj s ľuďmi, ktorých dobre poznám. Som dosť uzavretá.
Ale chodím k psychiatrovi, už asi 6. rok. Lieky by som mala brať, ale už ich neberiem. Prestala som.
Nechodím do školy, už mám po maturite. Zatiaľ nikde nerobím.

Stále som spomalená.
A vonku teraz nechodím vôbec. Najmä nie v takomto slnečnom počasí. V jeseni chodím viac, prechádzať sa v rannej hmle. To ma ukľudňuje.

A som z Vranova nad Topľou.

Kontrolor-
"Pod maskou 24 ročného priateľského extroverta ktorý sa venuje všetkému možnému, každému pomôže a je s ním sranda sa skrýva rozbitý, vnútorne prehnilý človek s prepadnutým hrudníkom..."
.....Hrať extroverta bola pre mňa veľká záťaž na psychiku. Zistil som - Nie som to ja. Pýtal som sa teda seba: Prečo to teda robím? Odpoveď: Lebo oni sú radi že som taký. nemám s nimi potom problémy a udržujem "dobré" vzťahy. Tiež ich nezaťažujem tým, aký som.
Nevyhoda: Po rokoch takéhoto správania sa k druhým ľuďom došlo u mňa k vyčerpaniu psychických síl. Naozaj. Pocítil som to na sebe. NEJDE TO TAKTO ROBIŤ DONEKONEČNA. LEBO AJ TVOJE TELO MÁ SVOJ LIMIT. Preto je dobré zamerať sa na seba, a aj napriek tomu, že ti ľudia nebudú rozumieť, budeš sám sebou (do väčšej miery). Áno stratíš asi viac ľudí, ale sám na sebe vidíš, že to takto ďalej nemôže ísť. Naozaj viem čo to je. A už teraz ti ubúdajú sily byť tým extrovertom. Radím ti nerob to. Ja som s tým skončil asi pred 7 rokmi. Urob to pre seba. Oni sú až na druhom mieste.
Keď sa budeš viac prijímať taký aký si a budeš vychádzať sám zo seba pri komunikácii s ľuďmi o to menej energie budeš musieť vynaložiť na to, aby si títo ľudia mysleli, že si ten super človek, akého hy chceli mať pri sebe.

Míňaš veľa energie na to, čím naozaj vo svojej podstate nie si. Zistil som, že aj tí ľudia, čo menej hovoria a sú aj menej zábavní, prípadne aj niečím zvláštni môžu byť akceptovaní okolím, ale aj nemusia (vlastná skúsenosť). Radím to aj ostatným, lebo veľa ľudí si myslí, že to tak nie je.

ShakingLegs a aquatik -odkiaľ ste? Napadlo ma, že keby ste nemali nič proti, mohli by sme dať nejaké stretko Shaking Legs+ aquatik + Kontrolor + Cliattsi :). Prebrali by sme stratégie na zvládanie stresu a depresií a dali by sme si taký sociálno-fobický výletík niekde kde nie sú ľudia.

aquatiq:
Horšie je to s medziľudskými vzťahmi, keďže som nemala nejaký normálny vzor a vzťahy v okolí + šikana.
......no presne toto som si myslel aj ja, že je to preto u mna tak, že som nemal norm. vzor a vzťahy. Ale mám pocit, že to ani nemuselo byť tým,.ale možno mám k tomu dispozície (biologické, to ako funguje mozog od narodenia), aby to tak bolo. Podľa mňa sú ľudia utiahnutejší bez ohľadu na to,.či tam tá šikana bola alebo nie. Každopádne negat. skúsenosti s ľudďmi toto len zhoršujú ( vzťah s okolím)

"Tieto stavy sa zhoršili počas VŠ, kedy som mala aj jedno zlé obdobie a často som dostávala záchvaty úzkosti. Raz som jeden dostala v autobuse, to som z neho na zastávke vyletela von a musela som to predýchať. "......tu ma len napadlo, či to náhodou nebol panický atak. To som zažil ja. Na chvíľu prestaneš dýchať a nevieš, čo vtedy robiť.