Život so sociálnou fóbiou

Príspevok v téme: Život so sociálnou fóbiou
Kontr0lor

Dnes som tak uvažoval o mojom doterajšom živote, ktorý do veľkej miery ovlivňuje úzkosť a iracionálny strach.

Tak napríklad práca. Normálny človek sa snaží mať v práci čo najlepšie platové ohodnotenie a snaží sa napredovať. Kolegovia keď im končí zmluva alebo proste po nejakej dobe idú a žiadajú vyšší plat. Ak sa nedohodnú na podmienkach dajú výpoveď a nájdu si inú lepšiu prácu.

Ja: robím už 2.5 roka servisného technika za 500 v čistom, keď mi končila zmluva tak proste som len pokračoval, nikdy som o plat nežiadal ani nemal nejaké stretnutie ohľadom toho. Jediné čo dokážem je doma nadávať.
Ale proste nedokážem si predstaviť ako by som žiadal o plat, asi by som sa triasol a nedokázal poskladať jednu normálnu vetu. Ten strach nemá opodstatnenie, niekto sa bojí o miesto lebo sa musí starať o rodinu, mne je to jedno či by ma vyhodili lebo nemám žiadne záväzky. Proste to len nedokážem.

A takto to je vo veľkom množstve sociálnych situácii. Dievča som nikdy nemal, nedokážem si predstaviť ako by som dokázal prejaviť o ženu priamo záujem. Teraz už po tom ani netúžim lebo viem ako som psychický rozbitý. Taký človek nemôže mať vzťah.

V podstate ako by som nemal slobodnú vôľu. Nerobím to čo chcem ale čo mi psychika zavelí. Proste úzkosť z niečoho čo neexistuje ovlivňuje všetky moje činy.

Síce mám veľa priateľov a venujem sa veľa koníčkom. Mal by som byť šťastný ale nie som. Sociálnu úzkosť dokážem krásne maskovať ale v každej vypätej situáciu alebo proste prílišnom tlaku sa to dostáva na povrch. Nedokážem k ľuďom prejaviť žiadne emócie. Oni si myslia že som strašne kľudný a rozvážny človek ale pritom som len vnútorne nestabilný a zničený.

Ľudia ma všeobecne majú radi ako kamaráta, no nič viac. Sem tam spoločné chvíle s priateľmi zvládam ukážkovo ale inokedy som na tom horšie a už to nedokážem uhrať. Tak len mlčky sedím a čakám.

Začal som chodiť k psychológičke ale viac menej sa jej vyhýbam. Je to ťažko, sem tam som už tak nad vecou, že sa cítim ako by som to prekonal a na druhý deň ráno som tam kde som bol.

Pod maskou 24 ročného priateľského extroverta ktorý sa venuje všetkému možnému, každému pomôže a je s ním sranda sa skrýva rozbitý, vnútorne prehnilý človek s prepadnutým hrudníkom, ktorý si nedokáže pred ľuďmi vyzliecť tričko, má po rokoch šikany milión komplexov, nezvláda základne sociálne situácie, býva s rodičmi a v izbe má bordel ako v tanku. Od 7 triedy závislý na pornografii, kedže aj 15 ročná baba má viac skúsenosti ako on.

Ako ste na tom vy ostatní, ktorí trpíte sociálnou fóbiou? Vzdali ste to už alebo bojujete ako sa len dá aby ste to prekonali? Prijali ste to ako svoju súčasť alebo sa toho snažíte zbaviť?

Cliattsi

Kazdopadne Kontrolor, Tak ako som pisal,.mam presne tento stav,.co ty..demotivacia, nesustredenost....bordel. Pracujem na tom,.aby som sa z toho dostal, tak skusam rozne alternativne postupy. Ked najdem ten pravy, potom ti chcem dat info.

ivobrick

To robis dobre, ze nevyplakavas. Chvalim.
Vyzeras byt pripraveny.
Tak naco cakas?
Mozes zacat tym, ze upraces ten bordel co mas v izbe. Nevypisuj tu a proste to sprav. Prestan pozerat porno.
Zajtra sa mozes napriklad pozriet na to, co pchas do seba.. v tom bude tiez problem. Ak sa budes nudit, zisti aj to co davas na seba.. mam pocit ze to ty si ten chuducky L kovy chlapec nie?
Mas pred sebou vela uloh ale niesu nesplnitelne, chce to len aby si ich robil postupne a systematicky.

Alebo ma odignoruj kludne, ale necakaj ze ti zivot hodi pred nos tvoje ciele, niesme v rozpravke.

Kontr0lor

Cliattsi - Či čakám, že mi niekto poradí to asi nie, skôr som zvedavý na názory. To, že tá rada, ktorá by to všetko vyriešila neexistuje, to už som zistil dávno. Ja mám veľmi špecifickú osobnosť a mám problém vydržať sám so sebou :D Som proste iný. Takže sám budem aj keď sa na to pozriem z akéhokoľvek uhla.

Povedať o sebe ľuďom som skúšal, ale nedočkalo sa to pochopenia. Nemalo to žiadny efekt, skôr sa na mňa začali pozerať čudne. Teraz si skôr snažím udržať svoju úroveň, a nevyplakávať sa ľuďom s mojimi a len mojimi problémami. Nevešiam to už ľuďom na nos, snažím sa správať najnormálnejšie ako viem.

ivobrick - túžim po slobode :) A samozrejme aj po všetkom čo si napísal. Ale dlhodobý cieľ je sloboda.

Cliattsi

Ale zistil som ze narozdiel od teba som zacal s ludmi AJ CUDZIMI hovorit o tom, alo sa citim. Tu by si mohol vyvinut aktivitu. Zoznam aj ludi okolo teba s tym, ako sa citis, ako to vidis, cim si si presiel. Bude ti zo zaciatku velmi tazke. Nehovorim,ze vsetkym ludom. Ale napr. aj jedna baba po tom, ako som jej o sebe povedal viac, mala vacsi zaujem o mna. A ver tomu- prehlbuje to vztahy s ludmi.

apisal si tu, s kolkymi ludmi sa stretavas na vyletoch
Je to super. Ale lepsie by bolo pokusit sa otvorit a povedat aspon v naznakoch o tom, co si prezil.
Ja som sa vtedy chcel aj s tebou stretnut, ked som isiel cez SPNV. Nenapisal si.

A co sa tyka bab, tak suhlas, beru si skor agresivnejsich chlapov. Aj baba so soc
fobiou sa lepsie citi pri chalanovi, ktory ju nema. Preto je to skor pekny sen, ze by sa 2 ludia, co sa boja druhych kudi dali dokopy.

ivobrick

A mozem sa ta spytat, co je teda tvoj ciel? Zacni nanom pracovat. Lepsie platena praca? Zena? Lepsia postava? Slobodna vola?

Co s toho teda? Mne pride ze si proste len pohodlny, bojis sa povedat ludom co si myslis o nich - este si nikoho neposlal do p... ze? Vyhoviet kazdemu sa neda. A to nehovorim o tej stastnej ktora si na Tvoju postel ani nesadne pretoze mas v izbe bordel ako v tanku. Zacni na sebe makat.

Cliattsi

Kontrrolor, kto ti tu uz co poradi? Si tu uz niekolko rokov, aj ja a mam pocit, ze je naozaj zbytocne sem vypisovat.
Ludia napisu svoj nazor a je vybavene.
Ja mam pocit, ze.vsetko bolo uz povedane,.vyjadrene, boli tu aj rady a vsetko sa len toci dokola a nic z toho.
A to som tu uz nejake roky.
Na tomto fore proste nie je odbornika, ktory by ti vedel dat fakt dobru radu, ktora by ta z toho vytiahla.
A nikto nema.zaujem si o tom ani dlhodobo pisat. To je tiez o nicom. Clovek so sf bude sam a aj keby chcel byt s niekym, s vysokou pravdepoobnostou ostane sam. Lebo taky je zivot a ludia.

Kontr0lor

No ono je to tak, že ja chcem v spoločnosti fungovať na 100% a chcem byť v spoločnosti ale proste nezvládam to a robia mi problém pre iných banálna situácie, podobne ako aj ty opisuješ. Na obedy som ani ja preto celú školu nechodil :D V podstate podobne ako ty niektoré veci lepšie niektoré naopak. U mňa to vystavovanie situácie nemá moc efekt. Skôr ide o to, že každý deň je inač, proste sa to mení často. Včera napríklad bol veľmi zlý deň, v práci sa nedarilo len som ticho sedel, a mal som úzkosť. Nevedel som čo robiť, nevedel som sa správne rozhodnúť. Dnes naopak som v pohode, v práci som rázne všetko riešil, a nebol problém. Toto ma najviac ničí, že si neviem udržať ten stav mysle.

Ja nie som povahovo nejaký totálny introvert, skôr naopak, často som rád v spoločnosti, len to nezvládam. Ak som v pohode tak sa správam ako extrovert, s každým kecám a s vášňou hovorím o veciach ktoré ma zaujímajú. Len keď potom prídem keď som psychicky slabý tak sa ľudia čudujú, že som iný. Sem tam potrebujem byť aj sám ale to len keď mi je na nič,

Domik005

Popravde sa čudujem že si napísal že sa hráš na extroverta alebo niečo v tom zmysle :) nedáva mi to nejak zmysel ak máš sociálnu fobiu.. napr ja som mala taku fobiu že na strednej škole som nemohla chodiť na obedy pretože som jednoducho nemohla ísť medzi toľkých ľudí, bála som sa vypýtať si lístok v autobuse lebo som myslela že niečo poviem zle, ak som mala niečo hovoriť pred triedou napr. Niečo odprezentovať aj keď to bolo niečo na 5 min som dva dni predtym plakala a nevedela poriadne nič zjesť a keď som prezentovala som bola červená ako paradajka potila som triasol sa mi hlas že ma ledvq bolo ppčuť. Keď som mala brigádu a šef na mna len trocha zvyšil hlas rozplakala som sa nezvladala som to. V obchode som sa hanbila povedať nahlas dobrý deň. Po asi 6. Rokoch takehoto trapenia ani nrviem ako ale je to lepšie. Našla som si frajera ktorý ma “nútil” vyhladávať takéto situácie. Napr. Sme sa šli najesť medzi ľudí (najprv sme sedeli len niekde v kúte) a takýmto postupným oťukávaním sa to veeeelmi zlepšilo. Stále mám problém občas ale myslím, že to je lepšie. Asi aj ty sa potrebuješ nejak oťukať. Proste sa postaviť svojmu strachu.