Ahojte, mate niekto skusenosti s niecim podobnym? Sme s priatelom uz vyse 5 rokov, z toho cca 4 roky byvame v spolocnej domacnosti. Obaja mame vek okolo tridsiatky. Problem je jeho mama, v podstate moj problem, on to az tak velmi neriesi, ale ja sa z toho pomaly zblaznim. Permanentne vyvolavanie synovi, kazdy jeden den, ako sa ma, ci je vsetko v poriadku, alebo ine somariny. Ked je nahodou nedostupny, tak vola mne, ci je vsetko v poriadku. O vsetkom musi mat prehlad, co kedy, kde, ako budeme robit. Ked sa s priatelom dohodneme, ze niekde pojdeme a na druhy den mu zavola jeho matka, ktora ho prehovori na akciu, kde sme prvotne ist aj chceli, ale po doslednom zvazeni pre a proti sme sa rozhodli pre iny plan, no ona ho zmanipuluje a nakoniec ideme tam. Alebo idem k doktorovi, zatial co on ma caka u rodicov, volam mu, ze som skoncila, ze mozme ist na nakup a riesime miesto stretnutia a pyta sa ma ci nechcem ist do Freshu, kde maju toto a tamto v akcii, ja mu poviem, ze nie, ze mame toho doma dostatok, netreba nam to a aj tak mi stamad nechuti pecivo, podme do lidlu, mam tam vyhliadnutych okrem toho par veci a my sa pomaly chystame platit a tam jeho matka, ze nam tie veci, ktore nam ani netreba kupila. Uplne od veci. Proste je toho vela a v poslednych tyzdnoch je to prilis a ked to neprestane rovno si zavolam 112tku a mozu ma zavriet na psychiatrii.
Matka abnormalne naviazana na syna
* kolko jej on dovoli.
Ja uz to riesim, respektive rozpravali sme sa o tom, ze ma to psychicky nici toto neustale spamovanie a slubil mi, ze sa s mamou o tom ako pride porozprava, ze to vyriesi a mala som pocit, ze si uz konecne uvedomil, ze toto jej spravanie je cez ciaru. Ale zatial su to len slova, uvidim k akej dojde naprave. A nemyslim si, ze je chyba vo mne, len som chcela podotknut, ze ja tiez mam problem s tym riesit niekedy veci s chladnou hlavou, som dost impulzivny typ. A ci je to chyba jeho, alebo jeho mamy a kto v tom nesie vacsiu vinu neviem so 100% odhadnut, ale myslim si, ze ona. Ona je spamer roka lvl 3000, ale zas ona si moze dovolit len tolko, kolko mu on dovoli, takze mozno to bude takych 60:40 v prospech mamy.
No tak, co chcete?
Nie je to az take zle, alebo je?
Kto je teda zly? On, matka, alebo vy?
Chcete to riesit, alebo sa len stazovat na neho, jeho matku?
Neprestrihnutá pupočná šnúra, prajem veľa trpezlivosti.
Tak no volal, ale toto sa stalo fakt raz, a ja uprimne priznavam, ze som bola vtedy jak zunami. Mna to proste strasne ranilo, lebo sa postavil na stranu uplne cudzieho cloveka a tym, ze to zaplatil, mu dal za pravdu. A tu neslo o hlupych 5 eur, ale ten princip. A od toho okamihu som ja bola zla, strasne zla, zacala som utekat cez cele golden beach, auta neauta, on za mnou, po ceste do hotela som myslela ze palubovku od nervov rozbije :D. Ja tiez mam svoje chyby, nechcem len jednostranne opisat tu situaciu, ja som sa mohla tiez spravat normalnejsie mozno a nerobit z toho az taku tragediu, neviem uz ani, ale mne uz ta prekliata krajina isla strasne na nervy, lebo za celu tu dobu sa nas snazili na xy miestach okradnut, alebo hrat hry na turistov, ako z nas vytiahnut co najviac penazi.
A svoju mamu prezentuje predomnou vacsinou pekne, niekedy hovori, ze je sialena, ked tie telefonaty prichdzaju v nevhodny cas, ci skora ranna hodina, alebo neskoro v noci, ale inac take. A nemyslim si, ze by ma prezentoval v nejakom zlom svetle, ale podla mna ma ani nijak pred nou nepochvali, aspon nikdy nic take nepovedal predomnou na moju osobu. Niekedy mu mama volavala s tym, ze ci jedol, co jedol, co varim a podobne stupidity. Teraz sa mi zda, ze podobne otazky nepadaju, alebo mozno padaju, ale ja nechcem pocut tie rozhovory, bo mi z nich vrie krv v zilach. Ich mama totizto laka svoje deti kazdy vikend na nedelnajsie obedy, vyvara 5 druhov jedal a deti su cele happy, ze mozu sa prist najest. To bol niekedy davnejsie tiez obrovsky kamen urazu u nas, lebo ja si myslim varim velmi chutne a odohraval sa medzi nami taky boj o to kde budeme tieto nedelnajsie obedy travit. Byvame totizto od seba pol hodiny autom a mne stale prislo ako strata casu hodinu precestovat kvoli jedlu, ktore si viem aj ja doma pripravit a plus potrebujem mat navarene aspon na dva dni. A toto sme dookala riesili. Nehovorim raz za cas ist na ten nedelnajsi obed, ved ok, rodina sa stretne cela, pokecaju atd, ale zeby to malo byt pre mna pravidlom do konca zivota, vopred naplanovane nedele? Tak to teda nie, ale uz od toho ustupil ako tak, pripadne ide sam a ja si robim svoje doma. Osobne si totizto viem predstavit aj inac travit nedelnajsi den (vylety a pod.), ako vysedavat v mama hotely.
Nie je na chybe jeho mama, ako si myslite, ale on. Porozpravajte sa s jeho mamou osamote. Dozviete sa velke veci. Hlavne sa jej spytajte, co hovori jej na vas a povedzte jej, co hovori vam o nej.
Volal mame domov, ze to tu nevydrzi?
A vy ho drzite, zvazujete, zamykate?
Cudujete sa, ze ho mama kontroluje a vola mu, ci je v poriadku, ked sa pred nou sprava ako chudacik, alebo obet?
Ako pred vami prezentuje svoju matku? Tak, ako vas pred nou?
Povedala by som, ze to hra na obidve strany a uziva si vyhody na oboch stranach a to tym, ze medzi vami rozputava boj a sutazivost o neho.
On svoju matku nepotrebuje a ani vas. Vyvolava vo vas oboch tento pocit a mysli si, aky je sikovny a vy ake ste hlupe, bez urazky, ze mu to vychadza.
Naozaj chcete zit s takymto muzom?
Pred zmrzlinarom z vas urobil hlupanu a tu z vas robi aj pred matkou, stavim sa, ze aj pred inymi. Tak sa muz, ktory vas ma rad a respektuje vas, nesprava.
Cast 2:
V kazdom pripade Vam dakujem vsetkym za rady, vezmem si ich k srdcu a mozno mu to dam precitat. :D Akurat, keby som vedela konkretne pomenovat tento stav jeho mamy, lebo co som googlila, vsade mi vyskocil len Oidipovsky komplex a to mi uplne nesedi, mozno z jej strany, ale z jeho strany az tak nie. Az taky hard core to nieje, ze by konzultoval vsetko s mamou a na zaklade toho sa rozhodoval. Len to, ze dava mame moznost tak prehnane vstupovat do nasho sukromia a aj ked su tie hovory relativne kratke, aspon tie o ktorych viem, tak mama stihne vypacit z neho vsetky potrebne informacie a ani neriesi asi nejake osobne konflity nase s nou. Alebo len o tom neviem, kto vie. Jedine co si pametam bolo pred rokom, ked sme boli na dovolenke v Bulharsku a postavil sa na stranu zmrzlinara, ktory ma chcel oklamat a hral sa na somara. Konflikt pramenil z toho, ze ja som si objednala jeden kopcek zmrzliny a aj som to dostatocne zrozumitelne povedala a typek mi nabral cely teglik zmrzliny, kde som si mala zaplatit vyse 5 eur. Tak za prve, ja nezaplatim za nieco co som si neobjednala a za druhe, niesom slon, takze by som to ani nikdy neskonzumovala. Tak zmrzlinarovi vysvetlujem, ze ja som si to neobjednala, ze to nechcem, ze skade to nabral, ze chcem take mnozstvo, ze to nezaplatim, zacal utocit, ze to musime zaplatit, tak prrr prrr, na ostatnych turistov si moj zlaty rob svoje podvody kolko chces, ale na mna nie, otocila som sa s tym, ze odchadzame a dalej to neriesim. On sa zacal so zmrzlinarom rozpravat a isiel to zaplatit, mu hovorim, preco ho chces podporovat v klamstvach, ked sme si nic take neobjednali, ze kvoli 5 euram sa tu nebude hadat. Lenze tu neslo o 5 eur, ale o princip, neznesiem klamarov a podvodnikov a nebudem ich v tom podporovat, hovorim mu, ze ked to spravis, zabudni na to, ze s tebou budem po zvysok dovolenky komunikovat. Vidim ho jak plati, niic otocka na pate a odchadzam, lebo ma proste maximalne urazilo, ze sa postavil na stranu somara a ze riesi moje zalezitosti, lebo ja som si to objednala, ne on. Proste ma strasne urazilo/nahnevalo, ze nestal po mojom boku, lebo ja na jeho strane stojim vzdy, aj ked uplne nesuhlasim s tym co robi/hovori. Konflikt roka, kvoli zmrzline a vtedy volal matke domov, ze to tu nevydrzi a blaa blaa.
Cast 2: ako sa snazim, tak sa snazim, ale nedokazem to zverejnit, nechce ma pustit. Pise mi: Ľutujeme, no Váš príspevok sa podobá škodlivým príspevkom. Skúste z príspevku odstrániť všetky neštandardné znaky, či slová a formulár odoslať znova.
Akoze, nechapem, lebo tam nic take nemam, presla som to uz asi sto krat.
Cast 1:
No prave to, ze jeho mama ma manzela, ma aj ine deti, ma dostatocne rozmanity spolocensky zivot, tak nechapem preco ma potrebu kontrolovat svojho syna na dennom poriadku. A z jeho strany, on mi povie, ze tie denne telefonaty su kratke, v priemere do piatych minut, aspon ked sa to deje doma, ake su intervaly mimo domu, to ja uz neviem.
Najlepsia "sranda" bola dnes v noci, ked mu o pol 3. rano zavolala, ze ci nema prist, akoze nepocula som ten rozhovor, lebo sa vzdialil, ale predpokladam, ze ho chcela odviest bud na letisko, alebo prist rovno tam. Uplne sialene, esteze ju uzemnil so slovami, nech neblazni a ide spat. Ked zlozil, povedal mi, ze je chora. Viac sme to neriesili, ale snad si to uz uvedomil, ze to nieje zdrave. Uvidime k akej naprave dojde, ked pride domov. Lebo slubil, ze sa s nou porozprava, ked mi to tak strasne vadi. Lenze to zas je o tom, ze MNE to strasne vadi a nechcem byt hnusna, ale malo by to vadit aj jemu takyto dennodenny kontakt. Za plus beriem, aj to, ze sme zhodou nahod ( alebo nam vesmir poslal signal, alebo skor jemu) vcera vecer pocuvali relaciu na S..V.. - sam sebe lekarom, konkretne temu Strach zabija vztahy aj telo. - radiu A v relacii odznelo, ze je znakom nezrelosti, ked sa syn stale skryva pod suknou matky, ze si tam chodi hoviet a podobne. Och jak mi srdce zablyslo radostou, ked tam toto zacali rozoberat a celkovo spravanie muza a zeny. :)
