Ahojte, mate niekto skusenosti s niecim podobnym? Sme s priatelom uz vyse 5 rokov, z toho cca 4 roky byvame v spolocnej domacnosti. Obaja mame vek okolo tridsiatky. Problem je jeho mama, v podstate moj problem, on to az tak velmi neriesi, ale ja sa z toho pomaly zblaznim. Permanentne vyvolavanie synovi, kazdy jeden den, ako sa ma, ci je vsetko v poriadku, alebo ine somariny. Ked je nahodou nedostupny, tak vola mne, ci je vsetko v poriadku. O vsetkom musi mat prehlad, co kedy, kde, ako budeme robit. Ked sa s priatelom dohodneme, ze niekde pojdeme a na druhy den mu zavola jeho matka, ktora ho prehovori na akciu, kde sme prvotne ist aj chceli, ale po doslednom zvazeni pre a proti sme sa rozhodli pre iny plan, no ona ho zmanipuluje a nakoniec ideme tam. Alebo idem k doktorovi, zatial co on ma caka u rodicov, volam mu, ze som skoncila, ze mozme ist na nakup a riesime miesto stretnutia a pyta sa ma ci nechcem ist do Freshu, kde maju toto a tamto v akcii, ja mu poviem, ze nie, ze mame toho doma dostatok, netreba nam to a aj tak mi stamad nechuti pecivo, podme do lidlu, mam tam vyhliadnutych okrem toho par veci a my sa pomaly chystame platit a tam jeho matka, ze nam tie veci, ktore nam ani netreba kupila. Uplne od veci. Proste je toho vela a v poslednych tyzdnoch je to prilis a ked to neprestane rovno si zavolam 112tku a mozu ma zavriet na psychiatrii.
Matka abnormalne naviazana na syna
Mozno som arogantna, ale mam tej zeny uz plne zuby, hlavne po xy veciach, ktore mi urobila, ci vedome, alebo nie. Spomeniem 2 radikalne. Ked sa niekomu zdoverite s osobnym problemom nejakym a do tyzdna, co do tyzdna, do nasledujuceho dna to vie pol rodiny, tak niekde tam moja dovera a potreba sa s nou rozpravat skoncila. Stalo sa to cca 3 tyzdne do zadu. A dalsiu vec, ktoru jej este dlho nezabudnem, bolo ako ma vysachovala so spolocneho vyletu s mojim priatelom. Vylet bol sklbeny spolu s jednou vybavovackou. Ja som sa v tom obdobi starala o tazko choreho pribuzneho a ako bol rok dlhy nikde som nebola, ked nepocitam nakupy. Fakt, skutocne nikde, bolo to prilis komplikovane. Stav pribuzneho bol ale v tych par dnoch relativne dobry, tak sme mali moznost spolu ist. No nakoniec to stroskotalo na tom, ze ona ide s nami, uplne od veci, totalne. Priatel to nakoniec stopol, ale ona tolko naliehala, ze privolil. Ok, to, ze sa k nam vtrela bola jedna vec, ale to, ze nemala moznost nakoniec na ten dohodnuty den zobrat si dovolenku, bola vec druha a takto sme to prelozil prosim pekne dva krat, aby jej termin vyhovoval a nakoniec som ja ostala trcat doma, lebo v termine, ked uz ona mohla ist, som pre zmenu ist ja nemohla, lebo stav pribuzneho sa rapidne zhorsil. Takze suma sumarum, ja co som bola dlhe mesiace v tomto kolobehu, relativne psychicky na tom tiez dost zle, lebo mlady clovek potrebuje socialny kontakt a taktiez potrebuje vypadnut od tych vsetkych starosti, ja som kvoli nej ostala trcat doma. Preplakala som vtedy asi cely den a potom ked isli okolo nas a vylozili tu, to po co sli, mi s kludnym svedomim povedala, ze aj tak to bola dlha a nudna cesta a za nic to nestalo.
Inac arogancia ti nechyba... No a vidim, ze si moj prispevok absolutne nepochopila. Tak ti prajem len vsetko naj do zivota a zariad si to, ako sa ti paci.
A ja na jeho mamu nenadavam, keby nebola spamer roka lvl 3000, tak je vsetko ostatne v poriadku. Ale toto je davno cez ciaru. A za dalsie, ja jeho mamu nepotrebujem a nebudem v nikom vyvolavat falosne nadeje a hrat sa na nieco, co mi nieje prirodzene, nehravam taketo manipulativne hry a nepride mi to ani normalne. Ja nemam 4 a pol roka, ze potrebujem vodit za rucicku, utriet zadocek a podobne. Mna rodicia vychovali k samostatnosti a od 22 rokov cca sa staram o svoj zadok sama a na tridsiatku to menit nebudem, niesom ani nesvojpravna, ani chora.
Somarina, ja jej sem tam zvyknem zavolat, ked potrebujem nejaky overeny recept. Naposledy som jej tak volala, ked som potrebovala recept na korpus, ktory mi nadiktovala a potom dodala, ci tu tortu nema upiect sama. :D Takze tolko k tomu.
Nemusite sa hned rozchadzat a nadavat na jeho matku. Ved je to zena, ktora ho porodila a vychovala. Ty mozes urobit jedinu vec, aby u vas zavladol mier - dat jeho matke pocitit, ze jej ho "neukradnes". Vies, co je asertivita? Daj jej najavo ANO - bude vo vasom zivote, nepretrhnes jej vztah so synom, ale takisto chcete mat priestor pre seba. Pekne jej povedz, ze si obedy u nej vazis, ale iba raz za mesiac. Na tvojom mieste by som urobila dalsiu vec, a to sa potukas po cele... sama by som jej niekedy zavolala o radu, alebo o nejaku pomoc, aby mala pocit, ze ju potrebujem. To by ju malo skludnit, nadobudla by isty pocit istoty, ze ju potrebujes, a bola by aj voci vam uvolnenejsia. Uz by nebola ako na trnoch. Toto vsetko robi iba preto, lebo sa boji, ze strati svojho syna. Je len na tebe, ako sa vysachujes z tej situacie tak, aby bol kazdy spokojny.
to tak mávajú niektoré ženy, že sú takto naviazané na synov a prakticky sa to už nikdy nezmení, ty s tým nič nespravíš, buď si na to zvykneš alebo budeš hľadať niekoho iného
Podla mna ruky prec od neho.to vzdy bude o tom,ze on sa bude chciet zastat mamy potom niekedy usudi,ze to prehana a dookola.ked uz teraz tak je,lepsie to nebude.ja som bola s takym dva roky,mam dost.
Ale v kazdom pripade mi povedal, ze ked ma to tak silno trapi, tak ze to s nou prekonzultuje. Takze stale to je len o tom, ze MNA to tak silno trapi, jeho zjavne az tak nie, jemu to pride v poriadku. No az na ten nocny telefonat pred oletom, ked uz sam skonstatoval, ze je chora.
Lebo, ked som zakladala temu, este mal iny postoj a tvrdil mi, ze to prehanam a ze je to v poriadku.
No, ked to teda riesite s nim, preco to riesite s nami?
