Milujem svoju priatelku, ale strasne sa obavam buducnosti s nou. Je takmer vo vsetkom neschopna. Ma 29 rokov a nema pracu, vsade vydrzi len par mesiacov a odide. Povie, ze sa zlakla zodpovednosti alebo ze ju nemaju radi kolegyne alebo jej nieco zle povedala veduca a pod. Aj v beznom zivote si ide nieco vybavit do banky, cez vikend povie, ze tam pojde v pondelok a napokon tam ide v piatok, pricom casu ma kopu, vzdy ma nieco, co jej akoze vadi tam ist. A ked nieco robi v kuchyni, tak tiez to strasne dlho trva a vacsinou nieco rozbije alebo sa popali, ci poreze. A strasne vela spi a aj cez den hocikedy, napr. si zacne citat knihu a za 15 minut zaspi.Ja som zas velmi akcny, vsetko chcem mat urobene a vybavene co najskor, aby som mal od toho pokoj. Priatelka si mala ist nieco vybavit na urad a zas to trvalo, tak som to isiel vybavit ja a ona sa na to nahnevala, ale to bolo po 2 mesiacoch, co stale hovorila, ze tam pojde. Samozrejme, ze ju v podstate zivim, ale to mi nejako nevadi, no rozum mi vravi, ze ked sa pominie ta prvotna zamilovanost, tak sa kvoli tomu mozeme rozist. Je tu niekto, kto je takto rozdielny oproti svojej polovicke? Funguje to medzi vami aj po dlhsom case?
