Dobrý deň. Čoskoro budem mať 17. Navonok pôsobím ako úplne obyčajné dievča, ktoré chodí do školy, dobre sa učí, má veľa priateľov, pochádza z normálnej rodiny... Som však o trochu iná, ako ostatní ľudia. Nemám žiadne emócie, ľudia ako takí pre mňa nič neznamenajú. Nemám výčitky svedomia, necítim strach, skrátka nič. Neviem, aké je to milovať niekoho, ani aký je to pocit byť milovaná. Moji blízki pre mňa nič neznamenajú, absolútne nič. Rada manipulujem ľuďmi a vedome im spôsobujem bolesť. Takmer z ničoho nemám strach, častokrát konám impulzívne. Prečítala som si milión článkov na internete, v ktorých sa písalo o psychopatoch a takmer všetko na mňa do bodky sedelo. Myslíte, že som naozaj psychopatka? V minulosti som totiž zažila dosť krutú šikanu, z čoho som následne dlho mala komplexy menejcennosti. Jedného dňa sa vo mne niečo zlomilo, skrátka vo mne vychladli všetky city. Plánujem s tým ísť aj za psychológom, prípadne psychiatrom, aby mi stanovil presnú diagnózu. (túto tému som tu už raz založila, no keďže sa mi dostalo málo odpovedí, rozhodla som sa to skúsiť ešte raz)
Som psychopatka?
Ragnar11 Nie, ja totiž ľudí vnímam ako objekty. Nemajú pre mňa hodnotu. Pomohla by som tomu človeku iba v prípade, že by som z toho sama mala nejaké výhody. Ja sa skrátka neviem prinútiť mať ľudí rada, čokoľvek k nim cítiť, neviem to. No neprekáža mi to.
Sofikkkk - Je to troll. Nedošlo ti to ?
Hhe nerozumiem prečo píšeš v mužskom rode keď to písala žena resp mladá holka ..A už vôbec nerozumiem čo tu tocis o nejakom uchylakovi a buzerantovi :D ty si čítal vôbec príspevok? A nepomýlil si si tému? Nechcel si toto napísať náhodou pod inú tému ako táto? Lebo celý tvoj príspevok je dosť odveci :DDD
Maybe psychopat teba už prekukli všetci dávno to že si starý buzerant choré monštrum ktoré nevie pochopiť že je choré ťažko chorý úchylák preto sa nevieš nikde zaradiť.Všade kde si bol si každého ohováral obťažoval ja do takého ako si ty by som nikdy ani nekopol nemáš na to ani výzor ani inteligenciu ani správanie ani charizmu.Si ťažko chorý pretože to tvrdia starý či mladý ľudia.S každým sa potrebuješ vadiť lebo na nič iné ani nemáš treba ťa brať ako chorého a keď to čo píšeš číta buď polícia alebo lekári alebo ľudia tak sa len z teba smejú.Prečo ty nemáš ženu deti či už buzeranta keď už si úchylný???Prečo nikde nepracuješ nevieš sa zaradiť do spoločnosti???Čo dobré si urobil pre ludí???
MaybePsychopath - prečítala som si tvoje príspevky a prídeš mi ako veľmi zaujímavá osoba. Ja sama sa zaujímam o ľudí s týmto typom poruchy, fascinujú ma. Ale podľa mňa budeš skôr sociopatka, stala si sa ňou pravdepodobne preto, že si prekonala traumu prameniacu zo šikany. Kedysi som aj ja túžila byť psychopatkou, príp. sociopatkou. No pochopila som, že na to nie som stavaná. Snažím sa byť hlavne dobrým človekom a nepripúšťať si zlé veci k telu. No tvoja porucha je v tomto svete nepopierateľne veľkou výhodou.
Kontr0lor - obzvlášť príspevok od teba ma veľmi zasiahol. Pôsobíš ako veľmi silný a vnímavý človek, najmä ten posledný odsek je naozaj krásne napísaný. Šikana vie s človekom urobiť svoje. Vytrpel si si toho nepochybne veľa. Prajem ti do života veľa šťastia, sily a najmä pozitívnej energie. Verím, že sa veci v tvojom prípade zlepšia.
Predstav si že by tisi nejaký človek v niečom veľmi pomohol, možno aj zachránil život, zachránil nádej na niečo po čom túžiš
Dokázala by si sa k takému človeku aj nezištne pomôcť len za to že on pomohol tebe? Spravala by si sasa k nemu inak ako k ostatným? Dokázala by si mu byť vďačná?
Toto si pozrite. Je to o sikane.
Tvoja šikana mi znova pripomenula moje detstvo. Od prvej triedy som bol utláčaný ponižovaný a bitý. Ničili mi desiatu, posmešky a urážky na dennom poriadku, fyzické ale hlavne psychické násilie. Do triedy som nosil bežne 3 l limonád pre ostatních aby boli spokojní, taktiež jedlo. Vystrájal som v škole aby ostatní mali zábavu a vždy som len sám skončil najhoršie pokarhaný. Vždy som bol ten najhorší. Vystriedal som na základnej 5 tried a všade to isté. Deti sú neskutočne kruté, hlavne z rodín ktoré im dajú všetko. Rodičia to nezvládali riešiť , aj som to zatajoval lebo sa mi vyhrážali. Nikdy nezabudnem ako mi raz jeden "kamarát" povedal: "Keď som ťa spoznal, hneď som vedel, že ťa môžem šikanovať sekirovať a utláčať." Šikanovali ma všetci, spolužiaci, kamaráti. Stal som sa problémovým len preto aby som ich dokázal zaujať a zabaviť. Začali ma "obdivovať" a menej šikanovať. Polície výsluchy v škole to bolo na dennom poriadku.
Raz som čakal na autobus, prišiel starší chlapec a len tak mi napľul do tváre, tak slabý som vyzeral.
Na strednej to začalo postupne. Najprv nič a potom sa to rozbehlo na plno, musel som pred nimi kľačať keď som o niečo žiadal, natáčali ma na video, výsmech, ponižovanie a urážky. Dozvedelo sa to vedenie školy, znížené známky zo správania a ideme ďalej. Samozrejme stredná škola nie je ako základná, keď si problémový vyhodia ťa. A tak sa aj stalo, pred maturitou ma vyhodili a ja som ostal bez školy. Bol som v takom štádiu že som proste len rozmýšľal čo zle urobím aby som spolužiakov zabavil. Bol som ako handra ako loutka na zabávanie. V 18 som začal piť, a nie len tak hociako. Opíjal som sa ako posledná handra. Budil som sa ráno na podlahe, v nemocnici, v meste na chodníku. Nevedel som kde som a čo robím. Tam to len začalo to pravé orechové, bol som atrakcia ktorá keď sa opije je sa na čo pozerať. A tak som končil na polícii, v nemocnici, alebo len tak niekde na podlahe. Všetci sa zabavili a odišli domov, ostal som sám. Totálna troska, ktorú aj keď vyhodili zo školy naďalej chodila von piť so svojimi trízniteľmi. Po vyhodení zo školy som polroka bol doma. Do školy som sa potom vrátil a maturitu dokončil, mal som šťastie na normálnu triedu. Mládež od 15 - 20 rokov to bolo to najhoršie čo som zažil. Na základnej mi ubližovali veľa ale toto bola už poriadna káva.
Čo myslíte aké to má následky? Veľmi výživné: nikdy som nemal priateľku, mám sociálnu úzkosť, nemám vyššie vzdelanie aj keď podľa učiteľov som mal mať, zarábam málo a nejdem si za svojimi cieľmi,
Vždy som túžil byť ako ty, všetko to v sebe zlomiť a ublížiť spoločnosti tak ako ubližovala mne. Zničiť systém. No nikdy som to nedokázal, vo svojom vnútri cítim ten odpor a hnev, a proste potrebu mať systém a spoločnosť úplne na háku a robiť si čo chcem. Ale nejde to, teraz keď mám 23 sa pohybujem medzi staršími ľuďmi. A tí už majú dostatok rozumu. Stále ma prekvapia niečim dobrým čo ma núti nebiť taký sebec ako chcem. Ale tie pocity nezmiznú, v práci a podobne som k ľuďom s ktorými nie som priateľ zlý a dosť ma vedia jednoducho vytočiť. Proste hneď mám silný hnev keď na ˇmna s niečim vybehnú. Priateľov mám veľa a na tých nedám dopustiť. K rodine sa ale správam zle, vždy to tak bolo a je to tak aj teraz. Ale aby som niekomu prejavil emócie to nehrozí ani priateľom.
Možno je aj dobré že si aká si, spoločnosť zlyhala a ublížila ti vtedy keď si potrebovala najväčšiu podporu, keď sa vyvíjala tvoja osobnosť a charakter. Zničila ťa a ty sa teraz mstíš za to všetko. Nehľadiac na to či ten človek je zlý alebo dobrý. Ak ti to nevadí čo už, rob ako cítiš, jedine čo sa stane je to že ťa ľudia časom prekuknú a prídeš o nich, s tým ale musíš rátať :)
A? Stale je to to iste len z inej priciny. To su len somariny aby sarlatani "psychologovia" vykazovali nejaku cinnost. Polovica tych psychyckych chorob nie su ani chorobami len zhrnutim prejavov a 90% tych liekov nie su lieky len oblbovaky.
Buki - Človek bez citov nemusí byť len psychopat. Existuje aj sociopatia a nie je to forma psychopatie.
Ona nie je psychopatka, pretože sa tak nenarodila. Mala emócie, takže psychopat byť nemôže. Psychopatom sa rodíš. Sociopatom sa stávajú deti, ktoré si prešli psychickou traumou.
Nauč sa to rozoznávať.
