Mam v sebe problem, ktory ma trapi. Nesuvisi to priamo so vztahom, ale zaroven ten problem zasahuje aj do mojich vztahov s ludmi...
Tento rok uz po siedmykrat idem skusit zubne lekarstvo. Maturovala som v roku 2012 a kazdy rok mi to nevyslo. Vzdy som bola tesne pod ciarou, chybal mi bod, odmietnutie pre nedostatok miesta. Nepomohlo ani odvolanie. Davala som si prihlasky aj na Sr, aj do Ciech. Ucila som sa a ucim rpavidelne, nezanedbavam to. Od 11 bol mojim snom stat sa detska zubarka. Ale ja uz proste nezvladam to odmietnutie, neuspech na prijimackach :( Davam zo seba maximum, snazim sa, ale nevyslo to... :( Alebo mozno som naozaj taka sprosta a len si myslim, ze chapem biole, chemii a fyzike. Ale utieklo mi 6 rokov, nemam nic. Obcasne som si privyrobila, nemam ziadnu VS (co uz moji spoluziaci maju).
Zavidim mojim spoluziackam, ktore su dnes zubarky, ich fotky na socialnych sietach :( proste zavidim a ziarlim na inych mladych, ktorym sa to podarilo :( pritom to vystudovali len, aby sa mali financne dobre a ja to chcem z uplne ineho dovodu.
Nevladzem uz, rodina uz nado mnou lame rukami, citim sa ponizjuco (starsi brat je uz 2 roky lekar, mladsia sestra je druhacka na vseobecnom lekarstve) a ja som ako cierna ovca :(
neviem ako sa psychicky pozbierat, psychologovia mi nevedeli pomoct.
Tak mi prosim napiste, nejake rady ako by som si mohla pomoct alebo aspon nejaku utechu (nevyhody byt zubarka). Dakujem Vam.
Textová Inzercia

Doprajte si CBD so zložením, ktoré je vytvorené prírodou a podložené vedou.