Mam v sebe problem, ktory ma trapi. Nesuvisi to priamo so vztahom, ale zaroven ten problem zasahuje aj do mojich vztahov s ludmi...
Tento rok uz po siedmykrat idem skusit zubne lekarstvo. Maturovala som v roku 2012 a kazdy rok mi to nevyslo. Vzdy som bola tesne pod ciarou, chybal mi bod, odmietnutie pre nedostatok miesta. Nepomohlo ani odvolanie. Davala som si prihlasky aj na Sr, aj do Ciech. Ucila som sa a ucim rpavidelne, nezanedbavam to. Od 11 bol mojim snom stat sa detska zubarka. Ale ja uz proste nezvladam to odmietnutie, neuspech na prijimackach :( Davam zo seba maximum, snazim sa, ale nevyslo to... :( Alebo mozno som naozaj taka sprosta a len si myslim, ze chapem biole, chemii a fyzike. Ale utieklo mi 6 rokov, nemam nic. Obcasne som si privyrobila, nemam ziadnu VS (co uz moji spoluziaci maju).
Zavidim mojim spoluziackam, ktore su dnes zubarky, ich fotky na socialnych sietach :( proste zavidim a ziarlim na inych mladych, ktorym sa to podarilo :( pritom to vystudovali len, aby sa mali financne dobre a ja to chcem z uplne ineho dovodu.
Nevladzem uz, rodina uz nado mnou lame rukami, citim sa ponizjuco (starsi brat je uz 2 roky lekar, mladsia sestra je druhacka na vseobecnom lekarstve) a ja som ako cierna ovca :(
neviem ako sa psychicky pozbierat, psychologovia mi nevedeli pomoct.
Tak mi prosim napiste, nejake rady ako by som si mohla pomoct alebo aspon nejaku utechu (nevyhody byt zubarka). Dakujem Vam.
Nie je mi to sudene? Uz nevladzem...
Niektoré veci proste sú nám neni, ale podľa mňa na tom nič nie je. Niekedy je to šťastie.
súhlasím, proste ale netreba strácať nádej a treba teda niečo iné nájsť
tak ale ak to uz na neviem kolki krat nevyslo, clovek by si mal podla mna priznat to, ze asi to ozaj teda nebude pre neho a mal by skusit nieco ine
nooo tak to je teda velmi dobra otazka, niekomu staci, ak zlyha len jeden krat a kapitolu proste uzavrie a niektori su zas taki, ze to budu skusat az pokial to teda nakoniec nedaju
Mna by napriklad zaujimalo, kolko krat v niecom taktomto musi clovek pohoriet, aby prisiel sam na to, ze mu to proste nie je sudene
Presne tak,ako je tu písané, emočný problém,
Si sa len na to zamerala,že zubárka, len to... Ako porucha v hlave, nič iné...veď si mladá, zdravá, máš kde bývať, a ešte C1...a účtovníctvo, veď to klobúk dole pred tebou, sa cítiš menejcenná, že nie si lekárka, možno
Keď budeš staršia, pochopíš, že tituly ani tri VŠ, vôbec to nie podstatné,
Na sebe pracovať ti treba, cvičiť, byť šťastná aj bez ,, zubárky",
Vieš sa uživiť, a to je podstatné.. firiem, čo potrebujú kvalitnú účtovníčku, je strašne veľa, veď sa uč aj ďalší jazyk, si jazykovo zdatná,keď C1 máš
Ostatní si všimnú.tvoju premenu, úsmev, pekne oblečená, cvičiť pravidelne, možno ten titul u ostatných pred menom..ťa robí menejcennou.
Buď sama sebou, sprav si vodičák, praktické veci k životu, samostatná mladá krásna žena, prekladateľka, sama sebe pani časovo, k tomu účtovníctvo viesť nejakej firme, veď to je super, len ty to nevidíš, život okolo teba ide
Tak ale ak ti ani psycholog nevedel pomoct, tak uz potom neviem, co by teda mohlo zabrat
Ahoj, chcem sa opytat ako si nakoniec dopadla? ja mam momentalne dost podobny problem, no skusala som 4krat.. z toho 2krat som sa usilovala na 100% ?
Neuveriteľné a súčasne skutočné. Musíš za sebou zavrieť dvere. Iné ti nezostáva.
no tak si šikovná,... už som sa zlakla ze tych 6 rokov len do vankuša plačeš.. Treba si uvedomiť že možno ti to nie je sudene, nie je to tvoj osud, ak ťa baví prekladatelstvo, drz sa toho, prípadne to doučovanie detí ked máš k nim vztah... k detom blízko môžeš byť aj v inom odbore.. lebo 6x ze si neuspela to je už trošku vela.. mala by si si najsť iny cieľ, netlačiť na to, ked to nejde...
