Preteba, poviem ti kúsok krutej PRAVDY, aj o tebe :
@ Sú ľudia, ktorí žijú medzi nami a nikto ich nemá rád. Prečo? Lebo hádžu SVOJU špinu na niekoho iného, domnievajúc sa, že týmto sa zvýši ich vlastný kredit - hodnota, dôvera,... Opak je pravdou.
@ Všetko zlo, ktoré konajú, je odrazom ICH negatívnych myšlienok a pocitov. Svoje uspokojenie dosahujú až vtedy, keď iných zhadzujú, ponižujú, spochybňujú, keď sa aj iní trápia, keď v nich vyvolajú zlosť, hnev, strach!, úzkosť,... Keď ich dostanú tam, kde sú oni sami. "Ve dvou se to přece lépe táhne!"
@ Nepochopili a nechápu, že nenávistnými praktikami a snahou potopiť iných, si svoju kariéru alebo osobné šťastie nevybudujú.Takáto kariéra stojí totiž na stračej nôžke, na vode! Ubližovať ľuďom je tá najľahšia, ale zároveň aj najprimitívnejšia cesta!
@ Svoju energiu vynakladajú na to, aby hľadali a nachádzali v spokojných, vzdelaných, šťastných a úspešných ľuďoch niečo podozrivé či negatívne, len aby vytvorili okolo toho senzáciu. Ak to tam nenájdu, potom si to vymyslia, s úmyslom očierniť ich, pošpiniť, dostať na dno v domnení, že takto im ľudia začnú veriť, začnú si ich vážiť, stúpne im sebavedomie, postavenie,...
@ Ak na ich nekalé (nečisté) praktiky niekto upozorní, potom sa stavajú sa do pozície chudáčika. "Ja nič, ja muzikant" - ja som nič také nespravila, ja za nič nemôžem, ja nie som zodpovedná,...
@ Nežijú, len prežívajú, nemajú sny, ciele, neprežívajú radosť, lásku, len sa priživujú. Na energii iných. Sú to vlastne poľutovaniahodní chudáci! Chudáci vnášajúci do života všetkých nepokoj, nedôveru, negatívnu energiu.
@ Ak je ich duša prešpikovaná nenávisťou, závisťou, žiarlivosťou, zlobou, krivdou, fanatizmom, nespokojnosťou s vlastným životom, deficitom lásky a sebalásky, sú v osídli nejakej sekty (nie náboženstvá!!!), psychicky narušení, bez morálky a vzdelania, nevedia a nechápu, potom nie je čudo, že si kopú "vlastný hrob". Na presadenie svojich záujmov sa neštítia násilia!, ba ani iných žiadnych prostriedkov.
@ Takým ľuďom sa NEDÁ pomôcť, hoci vysielajú signály, že tú pomoc potrebujú! Pomôcť sa dá až vtedy, keď si SAMI uvedomia, že problém majú ONI sami a nie tí druhí, že o pomoc musia oni sami požiadať, že si najskôr oni sami musia dať svoj život do poriadku a až potom môžu pomáhať iným.
Týmto vlastne dávajú najavo, že život, aký žijú druhí, by najradšej žili aj oni, naivne sa domnievajúc, že svojím konaním to dosiahnu alebo zničia tomu druhému. Et cetera, etc....