ahojte vsetci,
som jarmila, a som clovek ktory len tak nezahadzuje spolocne stravene roky zivota s niekym.
Partner ma zo zaciatku ohuroval v uzastnosti ked ma chcel ukoristit bol zo ,mna paf, ked sme sa spoznali,krasne stavy, snivala som o takom muzovi (telesne vsak nepatril medzi moje tipy)pred nim som bola velakrat zalubena,ale toto bolo naozaj nieco silne co som si chcela strazit , obhajovala som nasu lasku pred vsetkymi,lebo nam nepriali nasi znami ani rodiny.
Verila som mu, jeho dobrym umyslom, strasne hlupe odo mna, ale vtedy som bola neskusena a pomerne mlada.
Teraz mam 29 rokov na krku a on 35 a ja neviem,ci mam vysoke naroky na buduceho otca mojich deti,ale strasne ma partner sklamuje coraz viac, az placem.
Robi velkeho sefa,team coordinatora v jednej firme, dost dobre platena pozicia, vysplhal sa vysoko, ja zial nie. mne sa to nepodarilo z objektivnych pricin.
Mala som psychicke problemy, ktore pramenili zo zdravotnych problemov( velmi vaznych),partner teraz predstavuje ten taky viete, poznate to, dominantneho chlapa, co si vsetko dovoluje, rozkazuje, nakazuje, prikazuje,ako povie,tak sa robi, v navale hnevu, ked ma jeden z tych svojich vybuchov mi vykrici aj skarede slova, co ma tak starsne bolia, ze citim ako moje srdce sa rozbija na kusticky. Dorazilo ma to. Hnevam sa, ze som este nic v zivote take nedokazala, okrem urobenia doktoratu, ale nezarabm si na seba,vyhodili ma u viacerych prac, kvoli neustalym PN( odovodnenym), partner tvrdi,ze ma so mnou same patalie a malery, raz ma sanitka odveze, raz so mnou treba ist az do prahy na vysetrenia a tak stale dokola.
V tazkych chvilach mi nie je takou oporou,ako by som chcela, a potrebovala. Sialene tuzim po uzasnom chlapcovi, ktory ma lubi a dokazuje mi svoju lasku. Stal sa z neho arogantny elegan, ktory rad peruje inych a nesprava sa milo. Diva sa na kazdeho zvrchu, dava mi bodicky do tela, ze ja som si este nic poriadne nezarobila, ze naco mi boli " doktoraty a statnice z jazykov",ked som hovno dokazala, chce naznacit,ze som kripel, o kt. sa stara.
Necitim empatiu ani nehu z jeho slov, giest( kedysi bol empatickejsi )
Som na liekoch stale, tak ani poriadne nemam chut na sex, samozrejme,ze to velavazenemu vadi, pretoze on by to najradsej robil rano aj vecer dva razy.A tak ako v porne, praktiky, samozrejme ako inac. Idealy o nom mi spadli uz davno, ale takto do takychto dimenzii to zachadza az teraz. Coraz viac ho nutne potrebujem jeho podporu a lasku, ked napriklad placem od bolesti a skriabem sa po stenach, co nemozem chodit, tak on namiesto toho, zacne forikovat a hovorit o sexe, ze uz davno sme nesexovali.:(
Tak si to robi sam, masturbuje kazdy den co mi aspon vravi(ale ja to aj tak spoznam). Dokonca sa chvali tym,ze aj 4krat denne to zvlada. Povedala som mu, ako velmi mi vadi,ked masturbuje, ze sa citim podvedena a ze sa citim zle kvoli tomu, (radsej,ze mu to spravim ja rukou alebo ustami, nemam problem),povedal,ze nie, naco...Vie,ze nesuhlasim s tym,aby masturboval, aj tak to robi,najidealnejsie pri nejakom hardcore porne.
Uz ma obvinuje z takych malichernosti, ktore ani nejdem pisat, za ktore sa hanbim. Vsetko je samozrejme zle,a ja som za vsetko vinna.
Najviac ma mrzi ta jeho neempatia, ako mi moze hovorit o sexe,ked ja sa zvijam od bolesti a naozaj je sex to posledne na co myslim?
Chapem, ze on to potrebuje,ale ja sa naozaj citim zle. Samozrejme nadava za vsetko, za malichernosti a je nepricetne nervozny z nicoho nic( trebárs za to, že sa nevyspi ako on chce-9 hodin denne)Vtedy clovek ma chodit po spickach kolo neho,lebo je peklo.
Neviem,ci si mam vyliat srdce jemu na hrudi, ze ako trpim tou nevsimavostou, nepozornostou. Ako ok, chodi so mnou na vysetrenia, alebo pripadne kupi lieky, donesie, stara sa co treba, ale to je vsetko. nemam to rameno na ktorom sa mozem vyplakat.(ano,casto placem, chapem,ze ho to otravuje,ale ja mam nevyliecitelnu chorobu, a on je zdravim prekvita)preto to nechape.
Nenapise peknu sms ako je mesiac dva dlhe, dokonca by som povedala ale este ze jeho sposob pisomnej komunikacie je lepsi,ako ustnej. Kedysi aspon napisal, nieco pekne, bral ma vaznejsie, teraz na dobru noc,ani dobre rano nenapise sms, akoby som ho nezaujímala. Ina v tom zatial nie je.
Poradte mi, preco je taky bezcitny, monstrum?Ved nevravi sa, spolu v zdravi aj v chorobe, stasti aj nestasti?
PS: kvoli tomu, ze partner chodi do prace, a je tam cca 10-11 hodin denne, som sa musela znova prestahovat k rodicom do domu, lebo som nemohla byvat sama tak dlho cez den. Takze zijeme oddelene, hoci sme zasnubeni. teraz zijeme od seba v inych domoch. A on sa nechce prestahovat k nam- a rodicia by ho v nasom dome aj tak neprijali= nenavidia jeden druheho navzajom.
Prosim poradte mi, co dalej, ako sa dostat z tejto letargie a depresie. :( Dakujem
