Som smutna z partnera, , stalo sa z neho monstrum

Prosim ta ty sa daj dokopy a neries porno paneboze. Si chora a sex neries ked sa nan necitis. Nech sa spravi sam no a co? Len to, ze je bezcitny atd. je dalsi problem. Ja citim cez pismenka z teba neskutocnu depresiu. Ukonci to s nim. On to nezvlada ani ty.

Neviem, čo je pre Teba fanatik, alebo normálne veriaci. Fanatik nie je veriaci, nežije v láske k blížnemu, len presadzuje to, čo sa niekde naučil a tlačí do toho každého. Veriaci a veriaci je tiež rozdiel. Sú veriaci, akože, tí si chodia raz za týždeň uspokojiť svedomie, že však som sedel v kostole, nerobím zle, nemám vážny hriech....ale, skutočne veriaci sa riadi podľa Božieho slova. Boh mu je Bohom a potom to ostatné. Nemôžem povedať, že verím Bohu a na druhej strane celý svoj život sa naháňam za peniazmi, potom sú mi bohom peniaze. Kto verí Bohu, ten vie, že Boh dá o všetko postará. Dá mu dobrú prácu aj silu na zvládnutie. Rozumieš? Keď budeš závislá na priateľovi, on Ti je bohom a to Ťa bude ruinovať. Lebo porušuješ Božie prikázanie. Obráť sa na Boha, odovzdaj Mu svoje problémy a keď budeš skutočne úprimná, Boh Ťa bude meniť, psychicky aj fyzicky.

Nemám iba depresiu, totiž depka sa mi vyvinula zo zdrav. problemov,nakoľko lekári nevedeli dva roky, čo sa skrýva za mojimi problémami. partner bol zo začiatku, ked som začala mať tie problémy milý, celkom sa snažil, ale postupom času ho to odradzovalo,ako sa cítim, a začal byť nemilý a taký, že "otravuješ ma,aj tvoje problémy".
Niečo v tom zmysle.Asi po roku a pol začal byť taký,že -otravuješ ma, čo zas ti je. Do toho mi začal rozprávať, a zdôrazňovať, kde robím chyby, prečo ako torobím zle, čo robím zle, inštruuje ma-ale ja inštruktora v živote nepotrebujem. Som stará baba, ktorá si preskákala kadečo v živote, mám dva doktoráty a tiež dve štátnice z cudzích jazykov( tak zase až taká húpa nebudem či? )ale on ma pokladá asi také mi to už pripadá,za naivnú detinskú a dedinskú chuderu( naši žijú na dedine a ja pochádzam z dediny),prišla som o skvelé zamestnania, ktoré dobre vynášali,ale ja som pracovať nemohla, teraz som už vyše roka na PN sústavne.
Začal mi teda hovoriť, načo sú mi tie doktoráty/ on ledva skončil jedného Inžiniera/päťročného, nevie ani jazyk,iba ledva nemecky trošku, len mal šťastie,lebo sa uchytil v lukratívnej firme s vynikajúcim zárobkom, ten chlap má všetko :( čo si môžete priať, a pevné zdravie,ktoré mu závidím ,priznám sa. Ale nehovorí sa to tak,aj pri oltári? Že v dobrom aj v zlom? Prečo ma teda pri žiadosti o ruku,ktorá prebehla pred rokom a pol rokom žiadal, (ke´d som už mala tie problémy)že či budeme spolu navždy v dobrom aj v zlom? Nemyslel to vážne, tak načo to hovoril?

Cítila som za celé tie roky,ako sa mi hrozne vzdaluje, ved nepovie vám už všetko za to, keď mu poviem,že nemasturbuj toľko,ešte sa staneš závislým aj na porne aj na tomto( áno,som kresťanka, a preto ma to aj trápi takéto správanie,nie som fanatik,ale normálne veriaca), a preto mu poviem, radšej ti to ja spravím, ale proste nerob to, a on sa mi pochváli ešte, že to spravil 3 krát do dňa.

Ja prežívam hrozné muky a problémy, ktoré sa mi podpísali na zdraví, úplne ma to zlomilo všetko, a naozaj niekedy mám bud také bolesti,že nemôžem mať sex,alebo jednoducho mám depresiu a nemáme ho,lebo plačem,ale snažím sa mu vyhovieť aj tak nejakým iným spôsobom.
Keď vidím ten jeho pohľad, bez súcitu a bez empatie, keď on má všetko,a ja nič, a preto ma podvedome podceňuje. začínam neznášať jeho prácu, úspech,lebo ma za ne vymenil.
Mal sa starať predsa on o mňa :(
Ja ho naozaj veľmi potrebujem, strašne potrebujem cítiť jeho lásku, som s ním vo vzťahu a chýba mi láska a podpora, útecha, empatia, vyrozprávanie sa. Keď mu aj rozprávam, buď nepočúva,alebo spí, prípadne neodpovedá či sa tvári nad vecou a je ticho, a potom ide preč. On nechápe,čo ja prežívam,akú bolesť, ako mi je zle,prečo to nechápe, Lebo jemu tak nebolo nikdy, jeho nikdy nič nebolelo, ja mám poruchu bunkovej imunity, na mňa sa lepí všetko. Nemôžeme kvôli mne toľko cestovať, ako by si prial,aj keď to milujem,ale nemôžem, kvôli zdraviu, nemôžeme sexovať ako chce( strašne ma ponižuje tým masturbovaním a pornom,strašné ), ani svadbu zariadovať nemôžem, mne robí problém uvariť si obed momentálne. a keď navarím,tak pol dňa preležím od únavy. Chce mať dieťa, ale ako ? Ja nevládzem. Tak je strašne nasratý na mňa.Lebo nie som PODLA JEHO PREDSTAV,
chcel mať vždy dokonalú manželku, čo bude doma vždy navarené, upratané, urobené ako on povie, dve tri deti, postarané o ne, prípadne ešte min 1000 € zárobok, samozrejme vždy sex kedy sa mu chce, a nič nefunguje podľa jeho predstáv, tak je zúrivý. Ale ja netuším,či sa to u mňa niekedy zmení. Nechcem ho stratiť len tak, sme spolu od mojich 21 rokov. :( Kde si ja už nájdem manželka, ke´d som iba doma a chorľavá, a mám 29.

sialenesmutna, som za to, aby sa partneri, pokiaľ je to možné snažili svoj vzťah obnoviť a udržať, ale v Tvojom prípade je to šialenstvo. Ty si po tom všetkom chceš takého muža vziať. Je evidentné, že si Ťa ako partnerku absolútne neváži, skôr Ťa ešte potápa. Nevidím vo vzťahu s ním žiadnu perspektívu pre Teba, na čo vôbec čakáš? Ono sa nehovorí, že v zdraví aj v chorobe, ono to tak má byť. On si pre seba predstavuje partnerku, ktorá bude zvyšovať jeho ego a bude sa starať o jeho potreby. Sebectvo nemá vo vzťahu čo robiť. Ak chceš, napíš mi

Je mi ľúto čo prežívaš. S depresiou je to beh na dlhé trate (viem to z vlastnej skúsenosti). Podľa mňa sa s ním treba jednoznačne rozísť. Dať sa predovšetkým zdravotne do poriadku. Nesnívať, držať sa každodennej reality. Okrem klasickej liečby môže pomôcť homeopatia, tradičná čínska medicína. Držím palce :).

je to uspesny clovek, ktoremu sa dari, ma pevne zdravie a je na koni, dnes sa casto stava,ze takymto typom chyba empatia a spravaju sa pohrdavo.....on sa na svet pozera inymi ocami, vidi uspech a chorobu vidi skor ako tvoju slabost, tvoj problem, pekne to vystihuje dnes pouzivane "nedari sa ti", ak mu je otravne, ze s tebou musi ist k lekarovi a namiesto podpory ta ponizuje, tak neviem, preco zotrvavas v takomto vztahu, mas 29, mladsia nebudes..... on sa nezmeni, jedine, ze by padol na hubu, ale na to sa spoliehat neda....

tak ozve sa, napise na viber,alebo zavola, ako co robim, ako "mi je"( i ked viem,ze ho to velmi netrapi), aby bol akoze odfajknute,ze sa "postaral",ked zavolal. Ale myslela som tym, ze nenapise peknu sms na dobru noc,kedysi zvykol pisat pekne take milsie veci na dobru noc, teraz vobec, len si honi. ?! comu nechapem, ved teda sme spolu, sme par, nepaci sa mi to,akoby ma potupoval tym, a este sa tym chvali,aky je kanec, tak ma to zdviha zo stolicky.
Byvali sme spolu iba dva mesiace, ked sa mi to stalo, po com som bola dlho hospitalizovana a nemohla som byt s nim doma v byte, a potom som hned sla k rodicom, mama nerobi,tak sa o mna stara. Ale neviem,dokedy to bude trvat tento stav. Navstevuje ma, prakticky iba cez zuby,lebo nenavidia sa s rodicmi, a iba na chvilku. Ale akoby som mu ani nechybala v byte:( Inventar asi odisiel prec, tak ho vymenime za novy.
jemu staci jehi plazmaco ma na celu obyvacku, a noveho opla a novy byt trojizbak a jeho praca, v ktorej sa chorobne vidi.
Tak az ze ma zanedbava :(
nemal mi kto ani navarit, ani sa o mna postarat, ani prezliect, ked som sa vratila z nemocnice, rovno som musela putovat k mame k rodicom, ktori tym samozrejme neboli nadseni, mal by sa o mna starat moj buduci manzel, ktoreho si mam brat ale nestalo sa tak.
Lebo on nemoze nechat pracu a venovat sa mne, ked som sa ho to lsusne spytala, ze ci by nemohol proste aspon vziat si pracu na doma niekedy, ze chcem ostat viac s nim tak povedal,ze ci som jebnuta na mozog, ze nemoze si robit,co sa mu zachce ze ma zodpovednost v praci. A takto zijem, neviem sa dat dohromady zdravotne, nie som schopna si navarit obed, nemam peniaze, hrozne zufalo tuzim po objatiach, po puse, po drzani sa za ruky, opateri.
este stastie,ze mi vynechava pamat,a nepamatam si tie hrozostrasne veci,ktore mi porobil kedysi, uspesne som na ne zabudla na konkretne veci,ale na niektore veci nezabudnem nikdy,a to - ako ma sklamava a ake monstrum je z neho zrazu.Ked ho najviac potrebujem.

A este som zabudla- nenehaj sa v ziadnom pripade zhadzovat od neho... Razne zakroc a kludne sa aj vyhrazaj s tym ze ak neprestane s tymi recami, ze ta uz neuvidi a hotovo... Uvidis ako sa bude potom tvarit....

Mas to dost tazke, zrejme to nema v hlave v poriadku.... Ja na tvojom mieste by som sa mu uz neozvala... Ked sa nevie ozvat on, spomenut si a napisat aspon sms a ako ti je, ci sa citis dobre atd...aspon to by ho mohlo zaujimat ked uz je v robote viac ako doma... Ty len ostan u rodicov, davaj na seba bacha- prvorade je zdravie... Nerozculuj sa, lebo ak mas psychicke problemy tak sa to moze este zhorsit.. Daj si od neho pauzu, nech si tam doma honi, nehaj ho tak, aspon bude kludny... Ved on to pochopi ked sa nebudes ozyvat :) Vela stastia prajem