Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Som smutna z partnera, , stalo sa z neho monstrum

Príspevok v téme: Som smutna z partnera, , stalo sa z neho monstrum
sialenesmutna

ahojte vsetci,
som jarmila, a som clovek ktory len tak nezahadzuje spolocne stravene roky zivota s niekym.
Partner ma zo zaciatku ohuroval v uzastnosti ked ma chcel ukoristit bol zo ,mna paf, ked sme sa spoznali,krasne stavy, snivala som o takom muzovi (telesne vsak nepatril medzi moje tipy)pred nim som bola velakrat zalubena,ale toto bolo naozaj nieco silne co som si chcela strazit , obhajovala som nasu lasku pred vsetkymi,lebo nam nepriali nasi znami ani rodiny.
Verila som mu, jeho dobrym umyslom, strasne hlupe odo mna, ale vtedy som bola neskusena a pomerne mlada.
Teraz mam 29 rokov na krku a on 35 a ja neviem,ci mam vysoke naroky na buduceho otca mojich deti,ale strasne ma partner sklamuje coraz viac, az placem.
Robi velkeho sefa,team coordinatora v jednej firme, dost dobre platena pozicia, vysplhal sa vysoko, ja zial nie. mne sa to nepodarilo z objektivnych pricin.

Mala som psychicke problemy, ktore pramenili zo zdravotnych problemov( velmi vaznych),partner teraz predstavuje ten taky viete, poznate to, dominantneho chlapa, co si vsetko dovoluje, rozkazuje, nakazuje, prikazuje,ako povie,tak sa robi, v navale hnevu, ked ma jeden z tych svojich vybuchov mi vykrici aj skarede slova, co ma tak starsne bolia, ze citim ako moje srdce sa rozbija na kusticky. Dorazilo ma to. Hnevam sa, ze som este nic v zivote take nedokazala, okrem urobenia doktoratu, ale nezarabm si na seba,vyhodili ma u viacerych prac, kvoli neustalym PN( odovodnenym), partner tvrdi,ze ma so mnou same patalie a malery, raz ma sanitka odveze, raz so mnou treba ist az do prahy na vysetrenia a tak stale dokola.
V tazkych chvilach mi nie je takou oporou,ako by som chcela, a potrebovala. Sialene tuzim po uzasnom chlapcovi, ktory ma lubi a dokazuje mi svoju lasku. Stal sa z neho arogantny elegan, ktory rad peruje inych a nesprava sa milo. Diva sa na kazdeho zvrchu, dava mi bodicky do tela, ze ja som si este nic poriadne nezarobila, ze naco mi boli " doktoraty a statnice z jazykov",ked som hovno dokazala, chce naznacit,ze som kripel, o kt. sa stara.

Necitim empatiu ani nehu z jeho slov, giest( kedysi bol empatickejsi )
Som na liekoch stale, tak ani poriadne nemam chut na sex, samozrejme,ze to velavazenemu vadi, pretoze on by to najradsej robil rano aj vecer dva razy.A tak ako v porne, praktiky, samozrejme ako inac. Idealy o nom mi spadli uz davno, ale takto do takychto dimenzii to zachadza az teraz. Coraz viac ho nutne potrebujem jeho podporu a lasku, ked napriklad placem od bolesti a skriabem sa po stenach, co nemozem chodit, tak on namiesto toho, zacne forikovat a hovorit o sexe, ze uz davno sme nesexovali.:(
Tak si to robi sam, masturbuje kazdy den co mi aspon vravi(ale ja to aj tak spoznam). Dokonca sa chvali tym,ze aj 4krat denne to zvlada. Povedala som mu, ako velmi mi vadi,ked masturbuje, ze sa citim podvedena a ze sa citim zle kvoli tomu, (radsej,ze mu to spravim ja rukou alebo ustami, nemam problem),povedal,ze nie, naco...Vie,ze nesuhlasim s tym,aby masturboval, aj tak to robi,najidealnejsie pri nejakom hardcore porne.
Uz ma obvinuje z takych malichernosti, ktore ani nejdem pisat, za ktore sa hanbim. Vsetko je samozrejme zle,a ja som za vsetko vinna.

Najviac ma mrzi ta jeho neempatia, ako mi moze hovorit o sexe,ked ja sa zvijam od bolesti a naozaj je sex to posledne na co myslim?
Chapem, ze on to potrebuje,ale ja sa naozaj citim zle. Samozrejme nadava za vsetko, za malichernosti a je nepricetne nervozny z nicoho nic( trebárs za to, že sa nevyspi ako on chce-9 hodin denne)Vtedy clovek ma chodit po spickach kolo neho,lebo je peklo.
Neviem,ci si mam vyliat srdce jemu na hrudi, ze ako trpim tou nevsimavostou, nepozornostou. Ako ok, chodi so mnou na vysetrenia, alebo pripadne kupi lieky, donesie, stara sa co treba, ale to je vsetko. nemam to rameno na ktorom sa mozem vyplakat.(ano,casto placem, chapem,ze ho to otravuje,ale ja mam nevyliecitelnu chorobu, a on je zdravim prekvita)preto to nechape.

Nenapise peknu sms ako je mesiac dva dlhe, dokonca by som povedala ale este ze jeho sposob pisomnej komunikacie je lepsi,ako ustnej. Kedysi aspon napisal, nieco pekne, bral ma vaznejsie, teraz na dobru noc,ani dobre rano nenapise sms, akoby som ho nezaujímala. Ina v tom zatial nie je.

Poradte mi, preco je taky bezcitny, monstrum?Ved nevravi sa, spolu v zdravi aj v chorobe, stasti aj nestasti?
PS: kvoli tomu, ze partner chodi do prace, a je tam cca 10-11 hodin denne, som sa musela znova prestahovat k rodicom do domu, lebo som nemohla byvat sama tak dlho cez den. Takze zijeme oddelene, hoci sme zasnubeni. teraz zijeme od seba v inych domoch. A on sa nechce prestahovat k nam- a rodicia by ho v nasom dome aj tak neprijali= nenavidia jeden druheho navzajom.
Prosim poradte mi, co dalej, ako sa dostat z tejto letargie a depresie. :( Dakujem

Galapagy

Zdá sa, že váš vzťah je nerovný - nerovný čo sa týka citovej výbavy.
Síce vzťahy muž-žena nie sú nikdy úplne "rovné", čo sa týka citovej výbavy. Poviem to inak - zdá sa, že sa k sebe nehodíte. Vôbec sa k sebe nehodíte.
On je tvrdý človek - manažér, šéf alebo riaditeľ, či čo je to. A ty túžiš po láske... Ďakuj osudu, že nie ste manželia... na peniaze zabudni. Ty chceš riešiť vzťah sexom??? Ale veď nie si ku*va...!
Nechaj ho, nech si honí, daj mu adresu nejakého dobrého bordelu.

Ehmo

Merillyn, spolu si pomahat v dobrom ci v zlom ? To ano, ak su manzelia. Ako snubenci nie, este si to neslubili. Ona moze byt rada ze ma takeho obetaveho priatela, ale namiesto toho tu place a vyzaduje od nas potvrdenie toho ako sa obetuje a on je hajzel.
Vobec nemam ten pocit. Imho, on sa obetuje a ona je ta vecne ukrivdena placka.

merilynn2

Nechápem celkom niektoré predchádzajúce príspevky - akože vzťahy si majú hľadať a pestovať iba úspešní a zdraví ľudia, a ak ochorejú, majú sa ich vzdať, aby nebrzdili svojich úspešných a zdravých partnerov? Nehrabe Vám trochu?
Jasné, veľa ľudí má zdravotné problémy a dokáže popritom pracovať, ale asi nie sú takého charakteru, ako má autorka témy. Takže hrdinovia práce, choďte do riti. Vôbec z nej nemám pocit, že by bola lenivá a vyhýbala sa práci. Verím, že ak sa človek fyzicky nedokáže zdvihnúť z postele, neprinúti sa silou vôle ani ísť do práce a zarábať.
A tiež sa mi zdá prirodzené, že ak sa stav jedného partnera v dlhodobom vzťahu zhorší, ten druhý ho podporí a pomôže mu. Každý chvíľku ťahá pílku. Áno, aj pre zdravého partnera je to záťaž, ale nemyslím, že má preto právo niekoho zhadzovať. Môže zo vzťahu odísť, ak mu nevyhovuje. Ale ťahať to z nejakého pocitu zodpovednosti a pritom denne vyhadzovať na oči chorému partnerovi neschopnosť? Šialene smutná si svoju chorobu nevybrala ani nespôsobila, v rámci svojich možností sa snaží a bojuje. Jej priateľ však pravdepodobne netuší, ako sa cíti, naopak, ako obeť sa vidí on - ten, ktorý sa musí kvôli nej obmedzovať, že všetko je na ňom. A chápem, ak dlhoročný vzťah nechce ani jeden len tak hodiť za hlavu, aj keď sa v ňom obidvaja cítia nespokojne/nešťastne.

Skúste si to vykomunikovať. Vymeňte si roly, predstavte si, že ste v koži toho druhého a napíšte, ako by ste sa asi cítili. Čo si na tom druhom vážite a za čo ste mu vďační.
Veľa šťastia. :)

pedag

Ako sa môže zmeniť tak, aby vyhovoval na sto percent tomu druhému? To sa dá? A potom čo? Ten človek zošalie? Skončí na práškoch? Možno sa mýlim, nemám patent na rozum.

Andy565656

Mňa by celkom zaujímal aj jeho pohľad a názor. Na jednej strane píšeš, že nechceš sex, lebo si chorá a nemáš chuť (to je prirodzené, keď je človek chorý), avšak nechceš, aby masturboval a radšej mu to spravíš ústami alebo rukou. To si dosť odporuje, ale nevadí.
Ty máš doktoráty a jeho podceňuješ, lebo on "ledva dokončil 5-ročného inžiniera a nevie ani jazyky, len trochu nemecky". Je jednoducho šikovnejší ako ty a bol v správnom čase na správnom mieste. Čím skôr si to uvedomíš, tým lepšie pre teba. Závisť ti nepomôže.
Chyba je aj uňho, nemá na teba trpezlivosť a chýba mu trocha viac empatie, avšak žiadny človek (je jedno, či je to muž alebo žena) by nechcel pri sebe ľutujúcu sa trosku nervov, s ktorou sa nedá ani normálne porozprávať. Fakt by ste mali ísť od seba. Ako si vlastne predstavuješ vašu budúcnosť? To budeš len celý život kvíliť, že si chorá a nič nemôžeš robiť a on to má počúvať? Neviem, toto je fakt divný vzťah, aspoň z toho, čo píšeš.

Ehmo

Smutna, aby som to zhrnul..... Ty mas psychicke problemy, ty nevydrzis v ziadnej praci, ty stale marodujes, ty mu neposkytujes sex.....
On sa stara, on s tebou chodi po doktoroch, on ti plati lieky.....
NACO SA S TEBOU VOBEC ZAHADZUJE .?

strateneduse

nech to vyznie akokolvek hnusne, ale nechápem že ked má niekto zdravotné problemy, tak na čo sa kvačká niekomu na krk...?!
a potom sa čuduje...

čuduješ sa? ked on ťa musí živiť... lebo ty v 29 rokoch si neschopna pracovať..? a predpokladam ze nemáš odpracovaný ani jeden rok..
ja mám v 29 odpracovaných 10 rokov...!
a predstav si ze tiez mám zdravotné problemy a aj keby bola PN odovodnená, ja na nu nejdem , nemám ani nechcem byť komu na krku.. najprv si poriesim prácu, financie, zmenila som prácu, v zahraniči zarobim,, po skusobnej mam na dobu neurcitu zmluvu, nasetrím, splatím byt, do 2 rokov, a potom si mozno aj trufnem na operácie, ktoré budem potrebovať 3- a pri kazdej jednej PN v dlzke minimálne 3 mesiace, pri jednej polroka..

aj druhí ludia su chorí ale do práce chodia...!

ked nie si spokojná s partnerom rozíd sa s ním, nech si nájde ženu ktorá ho bude prezentovať, lebo ludia na takych vysokych poziciach totiz take zeny potrebuju, a to si treba uvedomiť! a nie nejaké trosky...

CervenyTvar

Ono sa hovorí, že keď chceš zmeniť partnera, tak sa musíš najprv zmeniť sama. Ja som sa o to pokúsil, nuž, pohľad na mňa je skôr na zaplakanie ako na smiech.

pedag

Skús sa s ním otvorene, ale pekne porozprávať, že čím prechádzal v práci a podobne. Niečo na neho muselo pôsobiť, že sa tak zmenil. To, čo si napísala semka, si mu mala povedať, ale to zjavne asi nevieš, že?
Možno to len hrá, že je taký a pritom taký nie je. Všetko je možné.