Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Som smutna z partnera, , stalo sa z neho monstrum

Príspevok v téme: Som smutna z partnera, , stalo sa z neho monstrum
sialenesmutna

ahojte vsetci,
som jarmila, a som clovek ktory len tak nezahadzuje spolocne stravene roky zivota s niekym.
Partner ma zo zaciatku ohuroval v uzastnosti ked ma chcel ukoristit bol zo ,mna paf, ked sme sa spoznali,krasne stavy, snivala som o takom muzovi (telesne vsak nepatril medzi moje tipy)pred nim som bola velakrat zalubena,ale toto bolo naozaj nieco silne co som si chcela strazit , obhajovala som nasu lasku pred vsetkymi,lebo nam nepriali nasi znami ani rodiny.
Verila som mu, jeho dobrym umyslom, strasne hlupe odo mna, ale vtedy som bola neskusena a pomerne mlada.
Teraz mam 29 rokov na krku a on 35 a ja neviem,ci mam vysoke naroky na buduceho otca mojich deti,ale strasne ma partner sklamuje coraz viac, az placem.
Robi velkeho sefa,team coordinatora v jednej firme, dost dobre platena pozicia, vysplhal sa vysoko, ja zial nie. mne sa to nepodarilo z objektivnych pricin.

Mala som psychicke problemy, ktore pramenili zo zdravotnych problemov( velmi vaznych),partner teraz predstavuje ten taky viete, poznate to, dominantneho chlapa, co si vsetko dovoluje, rozkazuje, nakazuje, prikazuje,ako povie,tak sa robi, v navale hnevu, ked ma jeden z tych svojich vybuchov mi vykrici aj skarede slova, co ma tak starsne bolia, ze citim ako moje srdce sa rozbija na kusticky. Dorazilo ma to. Hnevam sa, ze som este nic v zivote take nedokazala, okrem urobenia doktoratu, ale nezarabm si na seba,vyhodili ma u viacerych prac, kvoli neustalym PN( odovodnenym), partner tvrdi,ze ma so mnou same patalie a malery, raz ma sanitka odveze, raz so mnou treba ist az do prahy na vysetrenia a tak stale dokola.
V tazkych chvilach mi nie je takou oporou,ako by som chcela, a potrebovala. Sialene tuzim po uzasnom chlapcovi, ktory ma lubi a dokazuje mi svoju lasku. Stal sa z neho arogantny elegan, ktory rad peruje inych a nesprava sa milo. Diva sa na kazdeho zvrchu, dava mi bodicky do tela, ze ja som si este nic poriadne nezarobila, ze naco mi boli " doktoraty a statnice z jazykov",ked som hovno dokazala, chce naznacit,ze som kripel, o kt. sa stara.

Necitim empatiu ani nehu z jeho slov, giest( kedysi bol empatickejsi )
Som na liekoch stale, tak ani poriadne nemam chut na sex, samozrejme,ze to velavazenemu vadi, pretoze on by to najradsej robil rano aj vecer dva razy.A tak ako v porne, praktiky, samozrejme ako inac. Idealy o nom mi spadli uz davno, ale takto do takychto dimenzii to zachadza az teraz. Coraz viac ho nutne potrebujem jeho podporu a lasku, ked napriklad placem od bolesti a skriabem sa po stenach, co nemozem chodit, tak on namiesto toho, zacne forikovat a hovorit o sexe, ze uz davno sme nesexovali.:(
Tak si to robi sam, masturbuje kazdy den co mi aspon vravi(ale ja to aj tak spoznam). Dokonca sa chvali tym,ze aj 4krat denne to zvlada. Povedala som mu, ako velmi mi vadi,ked masturbuje, ze sa citim podvedena a ze sa citim zle kvoli tomu, (radsej,ze mu to spravim ja rukou alebo ustami, nemam problem),povedal,ze nie, naco...Vie,ze nesuhlasim s tym,aby masturboval, aj tak to robi,najidealnejsie pri nejakom hardcore porne.
Uz ma obvinuje z takych malichernosti, ktore ani nejdem pisat, za ktore sa hanbim. Vsetko je samozrejme zle,a ja som za vsetko vinna.

Najviac ma mrzi ta jeho neempatia, ako mi moze hovorit o sexe,ked ja sa zvijam od bolesti a naozaj je sex to posledne na co myslim?
Chapem, ze on to potrebuje,ale ja sa naozaj citim zle. Samozrejme nadava za vsetko, za malichernosti a je nepricetne nervozny z nicoho nic( trebárs za to, že sa nevyspi ako on chce-9 hodin denne)Vtedy clovek ma chodit po spickach kolo neho,lebo je peklo.
Neviem,ci si mam vyliat srdce jemu na hrudi, ze ako trpim tou nevsimavostou, nepozornostou. Ako ok, chodi so mnou na vysetrenia, alebo pripadne kupi lieky, donesie, stara sa co treba, ale to je vsetko. nemam to rameno na ktorom sa mozem vyplakat.(ano,casto placem, chapem,ze ho to otravuje,ale ja mam nevyliecitelnu chorobu, a on je zdravim prekvita)preto to nechape.

Nenapise peknu sms ako je mesiac dva dlhe, dokonca by som povedala ale este ze jeho sposob pisomnej komunikacie je lepsi,ako ustnej. Kedysi aspon napisal, nieco pekne, bral ma vaznejsie, teraz na dobru noc,ani dobre rano nenapise sms, akoby som ho nezaujímala. Ina v tom zatial nie je.

Poradte mi, preco je taky bezcitny, monstrum?Ved nevravi sa, spolu v zdravi aj v chorobe, stasti aj nestasti?
PS: kvoli tomu, ze partner chodi do prace, a je tam cca 10-11 hodin denne, som sa musela znova prestahovat k rodicom do domu, lebo som nemohla byvat sama tak dlho cez den. Takze zijeme oddelene, hoci sme zasnubeni. teraz zijeme od seba v inych domoch. A on sa nechce prestahovat k nam- a rodicia by ho v nasom dome aj tak neprijali= nenavidia jeden druheho navzajom.
Prosim poradte mi, co dalej, ako sa dostat z tejto letargie a depresie. :( Dakujem

kiwi

Ty si stvorila to monstrum.
Jemu sa dari preto, lebo tebe sa nedari. Existuju take typi, ktore z teba vysavaju silu, zdravie, uspech. Depta ta, krmi sa na tebe, vysava z teba zivot. Je to jednoducho parazit.
Obcas ti nieco podhodi, aby si prezila.

Zacne sa ti darit, ked sa ho zbavis. Ver mi!

sialenesmutna

Kimmy-CA Ved to predsa, stretla som sa tu s pohrdanim, moralizovaním a káznami, a odsudzovaním, nemôžem za to, že hviezdy mi neprajú jednoducho,nech sa snazim akokolvek.
Ide o to, ze je to verejne forum,kazdy sa moze prejavit,len sa nestacim divit, kde sa berie v ludoch tolke odsudzovanie a ponizovacie tendencie
Ale tak je to kazdeho vec, ako sa k takemuto niecomu postavim,mozno aj moj priatel je
Cliatssi a co robis? Odkial si, pre koho pracujes,ci si liecitel?corobis?
Dorija mas pravdu a ad_1a máte pravdu uplne vo vsetkom, priatel ma ine ocakavania ako ja, a ja mam ine od neho:( Chapem,ze to ma so mnou tazke,ale ja to mam tazke tiez:(A nedockam sa od neho podpory a citu:( to ma najviac stve.
Ved nie je bezcharakterne a bezcitne,ze vidi,ze mi je zle a on mi hovori o sexe?ako rad by mal sex?:(

Angelika3

Ja v niečom rozumiem jednej aj druhej strane komentárov. Pozri, rozumiem, že ťa veľmi z toho všetkého bolí srdce, aj tvojej túžbe po láske a starostlivosti.
Na druhej strane, existuje taký pekný a pravdivý výrok: Dávaj bez toho, že by si za to niečo očakával a vtedy sa ti dostane naspäť.
Z tvojich príspevkov mám pocit, že ty neustále od svojho partnera a okolia len vyžaduješ, vyžaduješ a vyžaduješ a domnievaš sa, že celý vesmír sa točí okolo tvojich problémov.

V rodine mám podobný prípad. Žena ktorá trpí boleriózou. Niekedy chudiatko len celý deň ležala a triasla sa. Bola dlhodobo pn. Partner sa jej zo začiatku snažil pomôcť, ale postupne sa začal správať presne tak ako ten tvoj, dokonca ju raz udrel a vyzeralo to na rozvod. Všetci ho odsudzovali. Napokon však ostali spolu, ona sa našťastie ako-tak pozviechala, lieči sa tak fyzicky, ako aj duševne, dalo by sa povedať.

Ale sama mi potom hovorila, že pochopila, ako strašne sa jej partner musel cítiť, keď prišiel unavený z práce domov, navyše sa do toho ešte sťahovali, trebalo kopec vecí zariadiť, doma si nemohol oddýchnuť, ani načerpať energiu, aby mohol ísť znova do práce, je to typ práce, kde si nemôže dovoliť vybehnúť na obed (vodič), ale ani doma nemal pripravené jedlo, plus ho čakala negatívna, roztrasená a nešťastná žena, pri ktorej vlastne vôbec nevedel čo je je, ani ako jej má pomôcť plus jej musel nosiť pn do práce, chodiť s ňou k lekárovi, lebo sama nebola schopná, napätie ktoré cítil, nemal možnosť odbúrať, ani len pri sexe. Mal z toho napokon strašné nervy a výbuchy zlosti, ktoré na ňu smerovali.

Nehovorím, že váš prípad je rovnaký. Mám tu dievčinu veľmi rada, má množstvo dobrých vlastností, citlivá je ako zrejme si aj ty, čo sa mi tak vidí z tvojich príspevkov. Ale ani jeho by som nezavrhovala za jeho správanie.
Každá minca má dve strany, to tým chcem povedať.
Prajem ti veľa šťastia.

a_dr1a

Kimmy_CA, dakujem za tvoj prispevok.

Tiez pri niektorych prispevkoch doslova zasnem. Postradam ludskost sudnost a hlavne, clovecinu.

Jarka. Je mi luto, co ta postretlo. Ano, clovek si chorobu a rodicov nevybera. Sustred sa hlavne teraz na seba. Na liecbu. Sama som rozmyslala, ako by som sa ohladne tvojej tazkej zivotnej situacie zachovala k partnerovi. Asi by som ho vsak pustila (aj keby to bolo neviem ake tazke) a nechala ist si svojou vlastnou cestou zivota. Ste vo faze, ze uz iba trapite jeden druheho, gradujete si navzajom zlo a to najhorsie, co vo vas je, akoby ste cakali, kto to prvy z vas uz nevydrzi, vzda to a spravi tomu razny koniec. Myslim, ze pre vas by bol rozchod vykupenim. Pre vas oboch. Nie ste manzelia, takze pravne vam v tom nic nestoji v ceste.
Chapem ta, ze si s nim od 21r. Ze o teba bojoval usiloval. Ste spolu 8 ci kolko rokov. No az taketo zle chvile su tymi skutocnymi skuskami kazdeho jedneho vztahu. Vela manzelstiev a rodin sa rozpada pre ovela malichernejsie dovody, priciny..
Ano. Kazdy po niecom tuzi. Ty tuzis vratit cas, ked si bola zdrava "mlada krasna" uspesna, ked ti tvoj priatel prejavoval priazen lasku nehu bozky dotyky, ked ste mali este spolocne tuzby sny a ciele. A on zas rovnako tuzi po tej, o ktoru vtedy tak velmi bojoval usiloval stal a chcel mat za priatelku snubenicu manzelku milenku a v neposlednom radeaj za matku svojich deti.
Mate v sebe obaja vela dobreho, no aj zleho. No teraz mate v sebe asi najviac frustracie, bolesti a osobnej, ako aj vzajomnej, nenavisti.
Jarka. Neries teraz vas dvoch. Prioritou je teraz tvoje zdravie, stabilizacia, byt psychicky v poriadku. Mas predsa pri sebe aspon svojich milujucich rodicov. Rodicia ti nezistne a s laskou, obetavo pomahaju, staraju sa. Si mudra. Ty sama najlepsie vies, aku mas chorobu, prognozu, ake tazke lieky beries. Urcite mas tie najlepsie infa priamo od svojich lekarov. A vela si si urcite uz aj sama nasla v odbornych knihach ci vygooglila. Takze asi nema vyznam sameho seba klamat. Mozno len ostava prijat realitu taku aka je, no zaroven sa nevzdavat a bojovat. Sama kvoli sebe. Kvoli rodicom. Ano viem, zivot nie je fer.
Skus sa obratit na odbornikov, a dat sa v ramci moznosti do poriadku. Fyzicky aj psychicky.
Bud silna Jarka. Prajem ti vela sil a vsetko dobre.

dorija

je to smutne co prezivas,ale zrejme to nezmenis k lepsiemu,tym ze ti nadava a je hnusny,ti jasne dava najavo,ze ta ma za nic,chce sa ta zbavit,skusa dokedy to vydzis a odides sama,a ty chces mat deti este s nim? ako zvladnes tehotenstvo,porod,starostlivost o deti pri svojom zdravotnom stave a psychike pri takom buranovi ako pises,ked mas bolesti,nemozes chodit ..nechapem ,ved musis mat silne lieky podla toho co oisujes,vazne zdravotne problemy,lieky od bolesti,ako chces vynosit dietatko? to ti ziadny doktor nepodpise,pri autoimunite sa beru kortikoidy ,a ine tazke lieky..Pri nom sa uz nedas nikdy dokopy,utekaj od neho,a zachovaj posledne psychicke zdravie a dostojnost,casom najdes mozno priatela s podobnym osudom,co ta bude m,at rad taku ,aka si

Cliattsi

no z casovych dovodov som necitaldiskusiu od zaciatku. Iba tolko, ze masturbacia u neho je norm. vec.
Ale otazku mam takuto- co ti je, ze mas tie besti, aka je to choroba? Mozno by som ti vedel pomoct. Pretoze su podla ofic. mediciny neliecitelne choroby, ktore su liecitelne v skutocnosti, ibaze ofic. medicina sa tymito metodami nezaobera.

Kimmy_CA

Sadl 18.01.2018 18:32:25: písala, že má poruchu bunkovej imunity. Ja síce veľmi neviem, čo to je, ale z toho čo som si o tom zbežne a rýchlo prečítala sa mi zdá, že z toho môže vzniknúť aj ťažké autoimmúnne ochorenie. Napríklad aj pri skleróze multiplex človeku môže odísť schopnosť kráčať a tí ľudia zostanú na vozíčku, a pri ALS dokonca dochádza k strate pohybových schopností všeobecne a tí ľudia už potom majú problémy aj s dýchaním, ale to chujovia čo tu píšu nebudú brať do úvahy, pretože ich cieľom nie je niekomu pomôcť ale si skôr vylepšiť svoje ego tým, že budú niekomu robiť kázne a moralizovať a tváriť sa pritom ako svätá stolica (aj keď vlastne vôbec nevedia čo za chorobu prispievateľka má a akej vážnosti môžu byť príznaky a symptómy - jasne, môže byť ona hypochonder, ale na druhej strane môže byť naozaj ťažko chorá s obmedzenými pohybovými schopnosťami, napríklad).

Vám čo sa tu takto prejavujete: buďte radi, že na Slovensku žijete v krajine s miernym klimatickým pásmom, kde nežijú vo veľkom komáre, ktoré by mohli rozširovať choroby ako malária, Zika vírus a podobne, na ktoré zomierajú ročne stovky alebo možno aj tisícky ľudí. Buďte radi, že žijete v krajine ako Slovensko, kde sa nevyskytujú výbuchy silných patogénných vírových ochorení ako bola napr. Ebola v Afrike v roku 2014 či 2015? Dokonca aj výskyt HIV vírusu je tam zatiaľ našťastie nízky, vďaka osvete a vôbec nízkemu počtu ľudí s nakazených krajín, čo tam tento vírus mohli pôvodne doniesť. Buďte radi, že žijete v krajine, kde (akokoľvek mohlo byť zdravotníctvo zlé - sama som tam vraj skoro zomrela v nemocnici ako dieťa) sa predsa len v niekoľko posledných desaťročiach vďaka veľkej očkovacej kampani proti chorobám ako boli tuberkulóza, polio (detská obrna), čierne kiahne (variola) tieto choroby úplne vytratili. Buďte radi, že žijete v krajine kde je mierne geografické a tektonické pásmo a nie ste tam tým pádom vystavení pravidelným povodniam, zemetraseniam, tajfúnom a podobným prírodným katastrofám, ktoré so sebou potom v zásterke nesú aj choroby a smrť spôsobenú chorobmi ktoré z tohoto môžu vzniknúť.

Buďte radi, že ste sa nenarodili napr. ako deti černobyľských likvidátorov, ktoré niekedy len pár rokov od svojho narodenia začali trpeli chorobami ako rakovina. Buďte radi, že ste nezažili silné ožiarenie po černobyľskej jadrovej katastrofe, že ste netrpeli chorobami z ožiarenia alebo ste sa nenarodili zdeformovaní (pravdepodobne by ste potom zažívali rovnaké odsudzovanie a pohŕdanie, aké tu vo veľkom radi dávate pocítiť autorke).

Kimmy_CA

Ako tu tak čítam niektoré príspevky, tak začínam mať dojem, že pre niektorých diskutujúcich je aj človek ležiaci niekde v nemocnici v dlhodobom bezvedomí/kóme, napojený na kapačky a kyslík, alebo človek už umierajúci na posledné štádium ťažkej rakoviny alebo leukémie lenivý jedinec, ktorý by sa mal sám zdvihnúť z toho bezvedomia/kómy, alebo z toho posledného smrteľného štádia rakoviny alebo leukémie, a ísť poriadne pracovať a neľutovať sa! Čo sú to predsa za spôsoby! No nie, vážení diskutujúci?

sialenesmutna

SSm to nema nic s tym,ci som ja sebecka, ide o to,ako sa nevhodne a zle ku mne sprava on,akoby nemal v sebe stipku ludskosti a citu niekedy.
ejkeke ja nie som plna nenavisti, ja necitim momentalne posledne mesiace vobec nic, absolutne, ziadny cit, len smutok a prazdnu dusu, a velku potrebu lasky a nehy.
Obrovsku mohutnu lasku potrebujem citit, aspon taku akou ho zahrnam ja,
nikdy som nepomyslela na rozchod s nim,aj ked sa chova ako buran a pri hadkach mi nadava do najhorsich, ci preto ze je ku mne chladny a bezcitny a vsetkym ho obtazujem.
nikdy mi nezisiel na um rozchod,ani neviem vlastne preco
Ja necakam na post, ktory je hodny mojho vzdelania, to sa myslis, ja necakam uz na nic, ja nemam uz sny ani predstavy ani idealy,vsetko som stratila uz davno.
Neriesim.
Praca nepraca, verte,ze keby som mohla pracovat, / tu nejde o moje doktoraty a tituly, co mam z toho, ked som aj inzinierka aj doktorka, aj mam dve statnice z jazykov?je mi to na hovno s octom,ked sa nemozem pohnut z postele a len s obtazami prejde do kupelne a po dome, tie doktoraty boli spomenute len preto, ze ako sa ku mne partner sprava nadradene a povysenecky, hoci nema dovod, kedze mam ovela vyssie vzdelanie ako on a aj tak si to dovoluje,lebo nemam peniaze a on ano, tym som chcela naznaxcit, ze nie som nejaka nevzdelana chudina a on neni kral/pracujem, a neotalam zbytocne s tym, sama od seba chcem mat peniaze, a nie zit neikoho na tarchu.
Chcem mat deti, a starat sa o ne,aj o muza.A tak.

Ja od neho uz necitim lasku:(:(Velmi dlho. Nie sme stastny ani jeden, ale chcem to rozhodne napravit, najsamprv.