Piatok vezme bolest zo sebou

Len píšem že aký je Boh a že či bytosť (ktorá možno ani neexistuje) s takými vlastnosťami si zasluhuje úctu, alebo či je realne čakať že mu pomôže

neznámy, na Tvoje otázky ohľadom Boha existujú odpovede, len do tejto témy sa nehodia, keďže zakladateľka témy si nepraje príspevky tohto druhu. Ak chceš, môžeš založiť inú tému a môžeme o tom diskutovať. Ak si teda už nečítal moje príspevky na túto tému v minulosti a neuspokojili Ťa (možno si tu už písal pod iným nickom). V tom prípade Ti už nič nové nenapíšem...

fenolax: Nerozumiem všetkému? Hmm neviem či nejak špeciálne treba rozumieť pravidlu, keď bol ukameňovaný človek čo si dovolil v sobotu zbierať drevo... Keď boli Izraeliti poslaní vyvraždiť všetkých, čo pred nimi obývali Kanán (s tým že len panny mali vínimku) atd....

A ta tvoja skúsenosť, sa určite da vysvetliť aj bez Ježiša

Neznamy: veď ani ja nerozumiem mnohému čo sa napríklad píše v Písme... ale človek ani nemôže a nemusí rozumieť všetkému..ja len cítim srdcom, že Boh je a Ježiš ma má rád, to je celé...a stojím mu za to, že mi to dokázal to jednou konkrétnou vecou, týka sa to mojej "údajnej" neplodnosti...lebo lekári mi od 16 r. tvrdili že deti nemôžem mať a ani menštruáciu nikdy nedostanem bez liekov, lebo mám Turnerov sy. mozaikovú formu...a pred 2 mesiacmi som to dostala prvýkrát v živote bez liekov, a tento mesiac znova, hoci som pochudnutá, takže aj keby som nemala Turnera, moja terajšia hmotnosť vylučuje aby som dostala menzes....tak taký veľký je Ježiš:-))) ale v poriadku, budem rešpektovať že nie každý Ho prijme do svojho života, len mi je to ľúto...lebo ja som pocítila jeho uzdravujúci dotyk nielen na psychike, ale aj takto na tele :-))) Prajem všetkým požehnané vianočné sviatky +++ :-)))

Debo si pyšný, odtiaľ tvoje nešťastie pramení, je mi ťa úprimne ľúto, ale kým sám seba nezbadáš v pravom svetle a v pravdivom zrkadle, nemôžeš byť šťastný.

Fenolax mám z toho čo si napísala úprimnú radosť, vyznieva to rozumne a veľmi sa teším, že si našla vieru, máš nádej a spoznávaš lásku. Bola by som rada, keby sa ozveš, viac v maili.
sallyhope357@gmail.com

Inač skus dať na seba kontakt, najlepšie pokec a dakedy môžme trochu popisať

"Veci z minulosti tomu rozhodne napomohli.
Takmer 30 rokov neriesenia a iba potlacovania vyustili v toto."

V týchto slovách je kľúč k vyriešeniu Tvojich problémov. Neviem, čo sa Ti stalo pred 30 rokmi, ale tam treba začať. Predpokladám, že to už dlho riešite so psychoterapeutom, ale ak to nepomáha, myslím, že niečo podstatné vám uniká. Možno keby si napísala viac.

Ale ak nie, je tu jedna rada, ktorá sa hodí univerzálne pre všetky traumatické udalosti z minulosti: odpustiť tým, čo Ti to spôsobili, čo Ti ublížili. Odpustenie naozaj lieči a nenahradí roky konzultácií a rozoberania toho, čo sa stalo. Áno, aj to je potrebné, spracovať to, prijať to, ale ako ďalší krok je potrebné odpustiť. Nečudovala by som sa - a vlastne to predpokladám, že rokmi neriešenia sa v Tebe hromadil aj potlačovaný hnev. Ten hnev sám od seba nezmizne. Je ako jed, ktorý otravuje dušu. Kým človek neodpustí, ostáva obeťou a väzňom toho, čo sa stalo, neslobodnou bytosťou pripútanou k bolestnej minulosti. A možno potrebuješ odpustiť aj sebe.

Rozhodne aj v Tvojej situácii existuje riešenie. Samovražda nič nerieši. A po takej smrti nemôžeš očakávať pokoj duše. Lebo vražda či samovražda je zlo. A pokoj plynie len a len z dobra. Ak sa zabiješ, pôjdeš do horšieho ...

fenolax: Len rešpektuj, že nie každý ma záujem o Boha... Ktorý sa pre jedno ovocie na nás totalne naj**bal, ale zároveň bol milostivý zoslal nam Ježiša aby sme ho mohli zabiť a on aby nám tak odpustil....

A ktorý vo veľkom dával vyvražďovať mestá a podobne (teraz mi nezabudní napísať, že v Kanáne boli vyvyraždení preto lebo obetovali deti bohom... Preto boli vyvraždení chlapi, deti len ženy - panny dostali milosť)... A ktorí dal príkaz, že aj ten čo sa opovaži zbierať drevo v sobotu musí byť zabitý.

ahoj piatok. Nikto Ti nechce nasilu nanútiť vieru v Boha ani Ti nekáže každý deň chodiť na spoveď či do kostola...predpokladám že si sem napísala preto, aby Ti ľudia, čo majú s tým skúsenosti, pomohli...myslím že mám k Tvojim problémom čo povedať ( nielen s takými, ale aj oveľa ťažšími psychickými problémami mám skúsenosti, nehovoriac aj o niekoľkých vážnych telesných diagnózach)...tiež som nemala zmysel života, nevidela som význam, 2x som sa pokúsila zabiť...a to už od 12 rokov až doteraz, keď mám 35. Trvalo to neuveriteľných 23 rokov(!) a nikto mi už nedával šancu, že to dokážem, nikto mi už neveril...len Ježiš. A bol to práve On, kto mi v najťažšom pomohol....a to som bola neveriaca...vieš, ja mám teraz Boha, vieru, nádej a lásku a Ty máš depresie a samovražedné chute...prosím porozmýšľaj, kto z nás dvoch má viac?