Asi som sa buchla do môjho kolegu. Je mi sympatický od prvej chvíle čo som ho uvidela, keď sa nám stretnú pohľady hneď mi zacne busit srdce, červenám sa, potim sa... Je mi to už trápne lebo si to musel všimnúť no nedokážem to ovládať. V jednom kuse naňho myslím, aj keď viem že on ku mne nechova žiadnu náklonnosť. Jeden čas som mala pocit že aj ma o mňa trošku zaujem, občas prišiel prehodil pár slov, no týkalo sa to skôr práce, takže možno som si len namyslala, asi chcel byť len zdvorilý. Tak som predtým s radosťou chodievala do práce, že ho aspoň nachvíľu niekde zazriem, pociťovala som radosť a šťastie uz len keď sa naše pohľady nahodne stretli ... no už to pre mňa začalo byť utrpenie, cítim neprekonateľný smútok keď ho vidím, a radšej ho už ani nevidím. Občas mám pocit že sa z toho zbláznim, vážne uvažujem už aj o zmene práce aj keď tu teraz mám istotu, ok plat a celkovo som spokojná... Až na toho môjho "princa".... Skúšam sa zameriavať na iné veci aby som naňho nemyslela, no nejak mi to nejde. Nejaké rady? Co robit v takom prípade? Vaše skúsenosti? Pomohla vám zmena prostredia zabudnúť?? Platí tu zíde z očí zíde z mysle? :D Ďakujem za každú radu :)
Platonicky zamilovaná? Ako sa "odmilovat"? :)
tak zas nevyzeralo to na smrtelnu nehodu, len som skoro nestihla ubrzdit, a sla som pomaly... takze v najhorsom pripade by som tukla auto predomnou.. len ide o to ze naho vkuse myslim a uz ked sa mi toto stalo s tym autom tak som si sama povedala ze to uz nieje ok. v praci to nejak ide, dokazem sa sustredit na pracu v pohode, ked sa do toho raz zazeriem tak pracujem. no priznavam ze poslednu dobu sa mi stava ze som viac roztrzita a par dolezitych veci som uz zabudla... preto pisem ze mi to uz nejak prerasta cez hlavu a zasahuje aj do bezneho fungovania. Nikdy sa mi nic podobne nestalo, sama nerozumiem tomu preco som sa nanho tak "upla", co to sposobilo. A nechcem aby som bola v takomto stave.
Tak zase bacha, ak šoféruješ tak sa sústreď na cestu a neblúď myšlienakmi naňho!!! Zase za doprávnú nehodu ti ten chlap nestojí aby si niekoho zabila na ceste alebo aj seba!
Nechápem ako môžeš vkuse na niekoho myslieť, to potom ako pracuješ ?
Iné keď len tak sedíš a piješ kávu tak zablúdiš naňho myšlienkami ale pri šoferovaní?!
Možno je to príťažlivosť len z tvojej strany a všetko si nahováraš. Ako dlho sa poznáte?
Ahoj Noro, tak vy chlapi to možno máte ináč, no a aj je to tak trochu individuálne. Ja si neviem pomôcť, myslím naňho vkuse. Minule som kvôli tomu skoro spôsobila autonehodu, pristihla som sa pri tom že naňho myslím... Tá "zamilovanosť" mi začala dosť zasahovať do bežného života, možno je to už posadnutosť neviem... a ako som už v príspevkoch dole napísala, viem o tom že je sám. V práci som spokojná, no akurát ON je pre mňa veľký problém... :D
Ja by som na tvojom mieste neodchádzaj kvôli nejakej platonickej láske ak máš dobrý plat a si v práci spokojná, nestojí ti to zato zlato.
Ani nevieš či má niekoho nejakú frajerku alebo manželku?
Ja určite keby som v práci sa buchol do nejakej kolegyni by som kvôli tomu nedával výpoveď ak by som mal dobrý plat, to sa dnes viac cení ako láska.
Najprv si zisti či niekoho nemá a nesnívaj toľko.
takisto niesom za to aby zena robila prvy krok, mozno som staromodna :) no kdesi to tak citim aby ten prvy krok spravil chlap. Kazdemu vyhovuje nieco ine, niektore zeny nemaju s tym problem aby chlapa pozyvali na kavu, no ja by som sa na to neodhodlala
Dakujem :) no... tak nejak sa s tym uz dlhsie zmierujem ze nic z toho ... a nejak vcera co som sem napisala, cely den som potom o tom premyslala, nastal u mna ako keby zlom a rozhodla som sa pre zmenu prace a mozno aj krajiny od noveho roka. Bude to pre mna takto lepsie, neviem ci by mi s tymto pomohol psycholog, kedze aj tak by som dotycneho denne stretavala. V novom prostredi aspon nanho rychlejsie zabudnem :)
Ahoj, no tak si sa zamilovala, to sa stane, mne samej sa to stalo už viac krát :-) Môj názor je taký, že keby mal on záujem, už by niečo v tejto veci podnikol. Ja veľmi nesúhlasim s tým, aby žena robila prvý krok, automaticky tým stráca na príťažlivosti.
No a z vlastnej skúsenosti, žiaľ na zamilovanosť naozaj pomáha jedine ak dotyčného človeka už nemáš možnosť stretávať a časom to prejde, alebo sa zamiluješ do niekoho iného a viac ako do toho prvého, nedostupného.
Ten smútok čo cítiš je práve z toho pocitu osamelosti, že ti chýba ta polovička, no. Držím palce aby si spoznala niekoho s kým ti bude super, lebo s týmto to nevyzerá nádejne.
Veď práve občas mám ten pocit že sa len obaja ocumujeme a obaja sa bojíme spraviť prvý krok. No tiež pripúšťam možnosť že si to len nahovaram. Známi čo o tom vedia mi tiež vravia aby som ho oslovila ako prvá, no ja som sa ešte nikdy tak nehanbila ako pri ňom. Nemala som nikdy problém nadviazať komunikáciu. Skúsim nejaké sedenia u psychológa, snáď mi dá na to iný pohľad, a pomôže odstrániť ten blok, či čo to je...
Zvol odbornika, ked ta praca bavi, nema zmysel ju menit, preto som ti radila pracovat, zamerat sa na pracu. Bohuzial je to pre teba asi velmi citliva zalezitost a tak si moje rady pochopila, ako utok. Neuviedla si hned na zaciatok vsetky fakty, ci je slobodny, kolko to trva, ci si mu ty vobec nejako dala najavo svoj zaujem, lebo pokojne sa moze stat, ze sa obaja, len ocumujete uz skoro 2 roky a obaja sa bojite urobit nejaky krok k tomu druhemu.
Odbornik ta lepsie vyvedie z tejto zamotanej situacie, nez ktokolvek odtialto.
Pod vplyvom odbornika sa zacnes chovat inak a mozno sa problemy vyriesia same, zmeni pracu on, alebo sa dozvies o nom nieco, co ti osvetli celu situaciu.
Lollka, problém je ten že ja nemám odvahu ho vôbec osloviť a nie ešte ho niekam pozývať. Je pravda že by mi bolo jednoduchšie poznať dôvod prečo nejaví záujem. Mozno je tiež hanblivý ako ja možno je na chlapov, možno je sklamany... možno možno mozno... Rozhodujem sa nad tou zmenou práce alebo odborníkom, vážne neviem ako z toho von.... Prajem vám krásny deň žienky a ďakujem aj za váš pohľad na vec. Pokúsim sa to nejako už riešiť
