Asi som sa buchla do môjho kolegu. Je mi sympatický od prvej chvíle čo som ho uvidela, keď sa nám stretnú pohľady hneď mi zacne busit srdce, červenám sa, potim sa... Je mi to už trápne lebo si to musel všimnúť no nedokážem to ovládať. V jednom kuse naňho myslím, aj keď viem že on ku mne nechova žiadnu náklonnosť. Jeden čas som mala pocit že aj ma o mňa trošku zaujem, občas prišiel prehodil pár slov, no týkalo sa to skôr práce, takže možno som si len namyslala, asi chcel byť len zdvorilý. Tak som predtým s radosťou chodievala do práce, že ho aspoň nachvíľu niekde zazriem, pociťovala som radosť a šťastie uz len keď sa naše pohľady nahodne stretli ... no už to pre mňa začalo byť utrpenie, cítim neprekonateľný smútok keď ho vidím, a radšej ho už ani nevidím. Občas mám pocit že sa z toho zbláznim, vážne uvažujem už aj o zmene práce aj keď tu teraz mám istotu, ok plat a celkovo som spokojná... Až na toho môjho "princa".... Skúšam sa zameriavať na iné veci aby som naňho nemyslela, no nejak mi to nejde. Nejaké rady? Co robit v takom prípade? Vaše skúsenosti? Pomohla vám zmena prostredia zabudnúť?? Platí tu zíde z očí zíde z mysle? :D Ďakujem za každú radu :)
Platonicky zamilovaná? Ako sa "odmilovat"? :)
Wasted mozno by si ho mohla pozvat na rande, niekam na kavu alebo tak. Ono ked za dva roky neprejavil zaujem tak je sice malo pravdepodobne ze ho teraz zbalis, ale mozno sa aspon dozvies dovod preco zaujem nema. Mozno sa dozvies ze je na chlapov, nie si jeho typ, ma zle skusenosti so zenami a nic uz nechce alebo pod. Lepsie sa ti s tym potom vyrovna ked budes poznat dovod. Ja som v minulosti mala kolegu co som vedela ze je single a sa mi pacil. Skusila som ho zbalit, najprv sa aj tvaril zeby mozno mal zaujem, boli sme na jednom rande. Potom ma ale odmietol a povedal, ze ma nejaky novy objav a ze chce tu druhu. Povedal mi to na rovinu za co som mu bola vdacna lebo som vedela na com som. Jasne ze tie prve dni po tom boli take divne, nevedela som co mu povedat a ani on mne. Rychlo to ale preslo a ako kolegovia a tak trocha kamarati sme bez problemov fungovali dalej. Ja som nemala dovod sa nanho hnevat lebo sa zachoval cestne tym ze mi na rovinu oznamil ako sa veci maju. Tym ze som vedela dovod to ocarenie postupne samo preslo. Okrem toho treba zit, chodit niekam von, s kamaratmi, pestovat zaluby a mozno coskoro stretnes niekoho s kym si padnete do oka a bude to obojstranne.
Len konstatujem fakty.
Ved som ti dala radu, ze mas vyhladat odbornika, ked si nevies racionalne zdovodnit, ze to nema zmysel a nechce ta.
Ale vies, ani sa mu necudujem, ze ta nechce, ked takto reagujes na kazdeho ;)
Áno laxmi myslím a som si toho vedomá... Nepýtala som sa či ma o mňa záujem, evidentne nie. Pýtam sa ako tú moju ocarenost riešiť :) zrejme nečítas dobre alebo si potrebuješ rypnut za každú cenu .. tu svoju zlosť si vybíjaj inde každopádne ti želám aby si sa so svojimi problémami vyrovnala a bola v živote spokojna
Ano, mala.
Ked je slobodny a mal by zaujem, tak by ho za 2 roky uz prejavil, nemyslis?
Laxmi, ty čo si taká nabrusena? Ja som si prišla po radu ako z toho von a ty už mi vyčítas že rozbijam vzťahy, neboj ja niesom z tých... Viem o tom že je single. Vážim si svoju prácu no je takmer nemožné nestretavat ho. Či ty si snáď platonický nikdy nebola "zaľúbená"? Nevravím o zamilovanosti, máš pravdu vôbec ho nepoznám no trvá to už takmer dva roky. Som ním očarená, a aj keď sa snažím mať triezvy pohľad na svet a na život tak som nerátala s tým že sa práve mne toto stane... Asi som narušená a mala by som vyhľadať odbornú pomoc... :)
Ako mozes byt zamilovana do niekoho, koho ani vobec nepoznas? Mozes nim byt, len ocarena.
Mozno ma doma partnerku, alebo manzelku.
Tak nerozbijaj vztahy, vaz si, ze mas v dnesnej dobe pracu, ktora ta bavi a si v nej spokojna, no a pracuj.
A ako dlho to uz trva? Ak dlho tak by ta zmena prace asi stala za to, lebo ti to znemoznuje najst si normalny vztah. Ak ale len kratko tak by som este pockala, snaz sa mu zatial vyhybat aspon dokial sa da. Tam je mozne ze ta to este prejde a neskor ho zacnes brat normalne len ako kolegu.
