Asi som sa buchla do môjho kolegu. Je mi sympatický od prvej chvíle čo som ho uvidela, keď sa nám stretnú pohľady hneď mi zacne busit srdce, červenám sa, potim sa... Je mi to už trápne lebo si to musel všimnúť no nedokážem to ovládať. V jednom kuse naňho myslím, aj keď viem že on ku mne nechova žiadnu náklonnosť. Jeden čas som mala pocit že aj ma o mňa trošku zaujem, občas prišiel prehodil pár slov, no týkalo sa to skôr práce, takže možno som si len namyslala, asi chcel byť len zdvorilý. Tak som predtým s radosťou chodievala do práce, že ho aspoň nachvíľu niekde zazriem, pociťovala som radosť a šťastie uz len keď sa naše pohľady nahodne stretli ... no už to pre mňa začalo byť utrpenie, cítim neprekonateľný smútok keď ho vidím, a radšej ho už ani nevidím. Občas mám pocit že sa z toho zbláznim, vážne uvažujem už aj o zmene práce aj keď tu teraz mám istotu, ok plat a celkovo som spokojná... Až na toho môjho "princa".... Skúšam sa zameriavať na iné veci aby som naňho nemyslela, no nejak mi to nejde. Nejaké rady? Co robit v takom prípade? Vaše skúsenosti? Pomohla vám zmena prostredia zabudnúť?? Platí tu zíde z očí zíde z mysle? :D Ďakujem za každú radu :)
Platonicky zamilovaná? Ako sa "odmilovat"? :)
In blossom toto je forum a nie ziadna poradna. Mimo si ty aj s Adriou.
Len pekne chojkaj psychoskovi, k tomu nechodia masovi vrahovia, ale ludia ako ty, ktory sa nevedia pohnut dalej, alebo chces skoncit ako stara dievka a z kuta ocumovat muzov so slinou na ustach? Lebo dalej sa nedokazes pohnut? Keby si to bola schopna dokazat sama, uz by si to dala, nie?
ahojte pisete mi tu viaceri, vela nazorov som prehodnotila, je to lepsie ako to vsetko dusit v sebe. mozno som psychopat mozno nie neriesim.. ale jedno co viem, je to vsetko o hlave. snazim sa byt silna a nejak to prekonat, bolo tu uz spomenute ze mi to moze prekazat v nadviazani normalneho fukcneho vztahu a asi hej... zas to beriem tak ze asi to tak ma byt. asi ma to ma chranit pred niekym alebo nejakym vzahom co ku mne uz nepatri. vazim si skutocne kazdy nazor a pohlad na vec. verim ze vsetko je tak ako ma byt. prisla som si po radu a dostalo sa ku mne vela nazorov co si velmi cenim. mam naplanovanu navstevu psychologa, ale asi to este prehodnotim. bolo tu spomenute ego, ano, to je najvacsia prekazka, a aj to zrkadlo.. nemam sa dostatocne rada na to aby som normalny vztah nadviazala. ucim sa. kazdym dnom. :) asi som egocentrik a dakujem aj za tento pohlad, vazne som sa nad tym zamyslela az teraz!! a mam ten pocit ze tak trochu som. neviem co bude dalej, no som rada skutocne ze prispievate a pisete svoj pohlad na tuto temu. pekny vikend priatelia
Asi tak, ako pises, in blossom
Evidentne toto je vsetko ine, len nie poradna. Baba sa tu pride poradit a vy tu z nej robite psychopata, stalkerku a ja neviem co. Ste trapni. Asi ste stari chuji, co uz zabudli ake to je, mat motyle v bruchu z niekoho. Uplne bezne a normalne, absolutne normalne.
Niekto je viac pragmaticky, takze si to dokaze aj rozumovo zdovodnit a zbavi sa nechcenej/neopatovanej zamilovanosti skor, niekto neskor. Niekomu to moze trvat mesiac a niekomu aj 10 rokov. Lebo su ludia, ktori sa zamiluvaju ako na beziacom pase, takze ta nova zamilovanost uplne vytlaci tu predoslu, to su vlastne stastlivci. Potom su ludia, ktori sa zalubia raz, dvakrat za zivot no a ti maju smolu. Teda stastie, ak je to hned ten spravny partner pre zivot a vytvoria rodinu a blabla, happyend. Ale kolki maju to stastie? Za to ale nemusite byt zatrpknuti bastardi, co tu z mladej robia dobre ze nie masoveho vraha.
Situáciu, ktorú s kolegom prežívate zrkadlí to, čo sa deje vo Vašom vnútri. Predstavuje príležitosť zameriať pozornosť "do seba" - na to, čo cítite...emócie, ktoré kolega vo Vás vyvoláva v sebe potláčate a to sa prejavuje posadnutosťou ním. Ak potlačeným citom budete čeliť a prejavíte ich, dostaví sa vnútorná rovnováha, "závislosť" sa vytratí a prirodzene sa naladíte na svoju intuíciu, ktorá Vám napovie ako ďalej..Ako píšete, že sa snažíte zamerať na iné veci, ale nejde to - a ani nikdy nepôjde, keďže zmenou myslenia (alebo zmenou vonkajších okolností - napr. zmenou pracoviska) problém sám o sebe neodstránite (maximálne ho potlačíte a v budúcnosti ešte s väčšou silou sa vyderie napovrch). Je to výzva, nebude to ľahké, ale ak si tým prejdete na konci Vás čaká vnútorná sloboda a spokojnosť, bez ohľadu na to, či Vás kolega (alebo ktokoľvek iný) chce alebo nie alebo v akejkoľvek inej životnej situácii sa ocitnete...Bohužiaľ naša prirodzená schopnosť prejavovať všetky naše emócie od detstva zakrpatela, keďže sme vychovávaní a žijeme v spoločnosti zameranej na poháňanie ega a nie na to, čo je pre naše bytie prirodzené a podstatné...dá sa k nej však prinavrátiť;)...budem rada nápomocná, ak Vás más príspevok zaujal.
Ako nehnevajte, sa, ale čo tu z nej niektorí robíte postihnutú a aby sa išla liečiť? To ako sa dá liečiť? Acylpirínom?
Pozri, ja si nemyslím, že si posadnutá, sama poznám ten pocit zamilovanosti, že toho druhého máš akoby v podvedomí, čokoľvek robíš a keď ho vidíš, rozbucha sa ti srdce, dokonca zvýši tlak, očervenieš a pod. a to ani toho druhého možno poriadne nepoznáš, ale je pre teba akoby magnetom.
Neviem, či je to tak aj u mužov, možno ani nie do takej miery, lebo oni su celkovo viac sustredenejší na to čo robia, na prácu,plat a zaujímaju sa skôr o také veci ako je boj, šport a pod., až potom o ženy. žena sa zas viac zaujíma o vzťahy, pokiaľ to teda nie je mutant ženy typu Angela Merkelová.
Inak ktovie, možno kebyže si ho fakt bližšie spoznala, aj by ťa prestal tak priťahovať. Vieš, kebyže si zistila, že ráno tiež nemá najlepší dych a občas sa špára v nose :-D alebo všade rozhadzuje ponožky :-)
Som rada)
Platonicky zamilovaná, oh aké dojemné :) Niečo také sa stáva u detí nie ?? Alebo tínedžerov ;)
Vnimam ine zeny.
Nemas zac :-)
Grckac) Chodim sem uz pomenej (tym padom aj menej prispievam). Nepisala som v tomto prispevku o sebe, radila som neutralne a k veci. Pri citani viac vnimaj. Ak to dokazes. Dakujem ti velmi pekne)
