Ah jaj, neviem kde začať...cítim sa absolútne neschopne, keď vo svojej 26ke neviem, čo chcem v živote robiť. Od malička som bola vychovávaná sa učiť na samé 1tky, keď som išla na strednú, vybrala som si obchodnú akadémiu, pretože od detstva mi hovorili doma, aké je super pracovať v klimatizovanej kancelárií v nejakej banke...Realita vytriezvenia náhle prišla, keď som praxovala cez letné prázdniny v banke a zistila som, že až také ružové, ako mi doma hovorili to nie je...Počas SS som zistila, že účto robiť v živote nechcem, lebo ma to nebavilo a účtovanie som sa učila naspamäť...ved ako inak dosiahnut same jednotky?? Ďalšia moja životný chyba prišla po SS ked som sa hlásila na Ekonomickú.Na ekonomickej som si vybrala informatiku, že veď uvidim, možno ma to začne baviť.....moja dalšia chyba vo svojom živote....zistila som, že s programovaním nechcem mať nič spoločné, nešlo mi to, bola som z toho totálne vypatlaná, ale vždy som sa naučila nejak tak, aby som prešla a dokončila školu...bola som vychovávaná tak, že ked niečo začnem, musím to aj dokončiť, bez ohľadu na to, či ma to bude, alebo nebude baviť..takto som skončila VS tento rok s vyznamenaním a s vnútornym pocitom takým, že nakoniec som to dala a teda na trhu práce si nájdem nejakú fajn prácu...Prácu som si našla na slovenské pomery do dvoch týždnoch a nastúpila som na analytickú pozíciu veľmi dobre platenú...ved toto som si po skole predstavovala, pracovať vo velkej firme na analytickej pozicii....lenže prišlo vytriezvenie..totalne ma to nebaví, cítim sa ako totálny debil, lebo zaúčanie mi ide veľmi ťažko a jeden prúser za druhým...do práce chodím tak, že sa predtým zo stresu vyvraciam (stresujem za všetko = genetika) a zistila som, že svojim biflovanim nie som totalny človek do praxe..:( je mi z toho do placu, lebo nikdy som nerobila čo by ma bavilo..a najhoršie je to, že vôbec neviem čo by som chcela robiť...športovať extra neviem, tancovať už vôbec, spievať tak to už vôbec, vyrábať niečo a predavať? ja som v tomto abasolútne ľavá...nemám cit na umenie, na jazyky som totálny antitalent...Celá rodina vo mne vidí najmudrejšieho člena rodiny, všade sa chvália ako som si nasla super flek po škole...ale ja som zo seba smutná...každu nedelu mam depku pred prácou, stresujem ešte aj cez víkend pre prácu...Ked mi v práci niečo nejde a pracujem na tom celý den a nakoniec je to celé na p. tak ma chytí depka, rozstrasu sa mi ruky a potom sa mi len tlacia slzy do oči ze fakt uz som dobre hlupa ked toto neviem spravit..navonok sa snažim nič nedať najavo...bojim sa ze sa z tohto cvoknem..čo robiť?:(
vyhoretie v 26ke?
Problem vidim v tom ze som asi prehnane zodpovedna.chcem aby vsetko co spravim bolo fajn, tazko znesiem ked ma v praci zdrbavaju..velmi si to beriem k srdcu a potom.casom sa to nabaluje a z toho vznika stres..ako nestresovat?ja neviem, davam si rano magnezium na nervy, ale nemyslim,.ze by mi to pomahalo..ja by som si rada nasla nieco co.ma bude viacej naplnat a pritom nemysliet az tak na.pracu..len ked pridem.domov o.piatej, co stresujem cely den, tak som unavena.ze o pol deviatej spim jak zabita..sla by som aspon.na.korcule alebo nieco, len som nesmierne.unavena z celeho dna..a teda takto som.si nepredstavila,.ze budem chodit.do.prace.dalsich 40 r
Python - netrepem. Aj ty vracias predcim ides do prace?
Hlavne nestresuj, poznam to, ak zacnem stresovat tak neviem pomaly ani svoje meno a absolutne nic nedokazem :) Vystudovala si vysoku skolu, mala dobre znamky... Nepocuvaj seba, ale svoju rodinu, si urcite mudra, vies sa zapriet a makat, a to sa ceni, talent je len zlomok uspechu ;) Proste prestan stresovat, to ze robis nieco zle je len kvoli tomu ze sa stresujes, urcite najdi nejakeho psychologa, aj ked to nie su magovia, ale vedia poradit a nasmerovat. Zaciatky su vzdy tazke, sice som od teba mladsi a este studujem, ale v obi dvoch IT pracach sa mi na zaciaktu videlo WTF, to nezvladnem, ale nakoniec sa pomaly vsetko dalo :). Hlavne o sebe nepochybuj (dost ti v tomto rozumiem, mal som to a obcas mam popri skole, ze druhy to zvladaju lepsie, ze ja som to v podstate iba nabifleny a tak... ale vies co? Kaslat na to :-D). A osobne si myslim ze zrovna IT je krasne na seberealizaciu, ale to musi robit nieco svoje a nie byt zahrbany niekde vo firme. IT ma bavi, ale ta praca ako IT developer ani nie...
BJ_2 netrep. Preco by mala ist robit do tovarne? Ked ma titul tak nech robi v banke. Neni to najhorsia praca, ale netreba to brat tak vazne a davat karieru na prve miesto. Treba si najst zaujmy popr. zalozit rodinu ak je to mozne. Alebo ak chce pomahat druhym tak moze robit dobrovolnicku, alebo davat cast platu na charitu.
myslim ze taketo pocity zaziva kazdy clovek ktori skonci skolu a prax je ina ako skutocnost. mas 2 moznosti, zatat sa a naucit sa to robit, ale je otazne ci Ta to uspokoji, alebo skusit zacat od nuly. v kazdom pripade vela uspechov, lebo to nieje lahke rozhodnutie
Lulinka, mam par kamaratov ako ty. Tiez vsetko davali na skolu, studium, pritom uz predtym prehliadali svoje zdravotne problemy, a krehku psychiku. Pokusali sa dostat na pozicie, kde sa pracuje zdanlivo lahko, v kancli a zaraba sa 1000 eur. Vsetci dopadli rovnako... ani nechce vediet ako. Teraz su na invalidnom, na psychiatrii, nevedia si najst ani jednoduchu brigadu. Ani VS im nepomoze. Zivia ich rodicia.
Niektori to dali, ale rozpravat sa s nimi po par rokoch neda. Su proste tak nudni, proste vyhybam sa im, aby som ich niekde nestretol. Kedysi po taboroch a tak s nimi zabava, teraz su ako vyzdimane roboty, uplne zablokovane, taki kosielkari. Normalne si najdi nejaku jednoduchu robotu, na ktoru nepotrebujes ani vysku, lebo stres ti casom znici zdravie. Ty niesi ten typ cloveka, co moze byt na takejto pozicii, kde je velka zodpovednost, potrebujes nejaku pasovu robotu, kde je co najmensia zodpovednost, zarob si svojich 500 eur, alebo nejaku almuznu a uskromni sa. Inak si znicis zdravie a psychiku, zacnes sa rezat, prejedat a bude s teba bulemicka. Dobre ti radim, poznam tento pribeh, je vzdy rovnaky.
Ja tiež robim v banke na IT oddeleni, ale teda takéto problemy nemam. My skor mame problem, ze nam zahranicní kolegovia nechcu davat pracu :D Kazdopadne netreba brat pracu az tak vazne, aj ked spravis nejaku chybu nic sa nedeje. Ved su predsa povolania, ktore su pod ovela vacsim stresom napr. doktori, oni maju na starosti ludske zivoty. Ty nemas na starosti nic, iba excelovske tabulky, tak si z toho nic nerob a zacni si uzivat zivot. Prihlas sa na nejake zaujmove kruzky a urcite coskoro najdes to co ta bavi.
Poviem ti tak. Nepocuvaj rady zufalcov co sem pisu nezmysli.. Vies kde je skutocne problem? Cely zivot zijes zivot njekoho ineho a to konkretne tvojich rodicov. Nepytali sa co by si chcela a nenechali ta prirodzene dospievat a ucit sa byt samostatna ale vzdy vedeli co je pre teba najlepsie. Musis pocuvat tvoj vnutorny hlas to je jedina cesta ku stastiu. Nikdy nechod sama proti sebe proti tomu co si myslis co citis lebo je to sebadestruktivne
Ja si myslím, že by si mala zájsť za psychológom. Syndróm vyhorenia je totiž choroba a dá sa liečiť. Mnohí hovoria, že psychológ nepomôže, lebo je to iba terapia rozhovorom. Ale čudovala by si sa, koľko ľudí takto o sebe zistí mnohé veci a to im pomôže dostať sa ďalej. Takisto pomáha pozrieť sa na problém z iného uhla, kde tiež môže pomôcť psychológ. Možno sa u teba už rozvíja depresia alebo iné úzkostné stavy.
Minule som čítala článok, že toto sa čoraz častejšie prejavuje u ľudí okolo tej 30tky, že proste nevedia, ako ďalej. Sama neviem, čo ešte chcem v živote robiť a tiež sa cítim miestami bezútešne, ale bojujem za seba, za svoju budúcnosť..aby to neboli premrhané roky
p.s. tiež mám 26
To memorovanie ti trochu zatemnilo myseľ... Chceš sa na všetko vyprdnúť len preto, lebo ťa to nebaví a čo potom ďalej? Musíš zaťať zuby, vydržať dovtedy, kým sa neprepracuješ k činnosti, ktorú budeš chcieť skutočne robiť. Trochu porozmýšľať by nezaškodilo, hoci je asi príjemné, keď to spraví niekto za teba:-) Nedokážeš sa aspoň trochu odosobniť od toho, čo robíš v práci, keď budeš takto prehnane zodpovedná, tak skončíš na práškoch... Tak good luck.
