Ah jaj, neviem kde začať...cítim sa absolútne neschopne, keď vo svojej 26ke neviem, čo chcem v živote robiť. Od malička som bola vychovávaná sa učiť na samé 1tky, keď som išla na strednú, vybrala som si obchodnú akadémiu, pretože od detstva mi hovorili doma, aké je super pracovať v klimatizovanej kancelárií v nejakej banke...Realita vytriezvenia náhle prišla, keď som praxovala cez letné prázdniny v banke a zistila som, že až také ružové, ako mi doma hovorili to nie je...Počas SS som zistila, že účto robiť v živote nechcem, lebo ma to nebavilo a účtovanie som sa učila naspamäť...ved ako inak dosiahnut same jednotky?? Ďalšia moja životný chyba prišla po SS ked som sa hlásila na Ekonomickú.Na ekonomickej som si vybrala informatiku, že veď uvidim, možno ma to začne baviť.....moja dalšia chyba vo svojom živote....zistila som, že s programovaním nechcem mať nič spoločné, nešlo mi to, bola som z toho totálne vypatlaná, ale vždy som sa naučila nejak tak, aby som prešla a dokončila školu...bola som vychovávaná tak, že ked niečo začnem, musím to aj dokončiť, bez ohľadu na to, či ma to bude, alebo nebude baviť..takto som skončila VS tento rok s vyznamenaním a s vnútornym pocitom takým, že nakoniec som to dala a teda na trhu práce si nájdem nejakú fajn prácu...Prácu som si našla na slovenské pomery do dvoch týždnoch a nastúpila som na analytickú pozíciu veľmi dobre platenú...ved toto som si po skole predstavovala, pracovať vo velkej firme na analytickej pozicii....lenže prišlo vytriezvenie..totalne ma to nebaví, cítim sa ako totálny debil, lebo zaúčanie mi ide veľmi ťažko a jeden prúser za druhým...do práce chodím tak, že sa predtým zo stresu vyvraciam (stresujem za všetko = genetika) a zistila som, že svojim biflovanim nie som totalny človek do praxe..:( je mi z toho do placu, lebo nikdy som nerobila čo by ma bavilo..a najhoršie je to, že vôbec neviem čo by som chcela robiť...športovať extra neviem, tancovať už vôbec, spievať tak to už vôbec, vyrábať niečo a predavať? ja som v tomto abasolútne ľavá...nemám cit na umenie, na jazyky som totálny antitalent...Celá rodina vo mne vidí najmudrejšieho člena rodiny, všade sa chvália ako som si nasla super flek po škole...ale ja som zo seba smutná...každu nedelu mam depku pred prácou, stresujem ešte aj cez víkend pre prácu...Ked mi v práci niečo nejde a pracujem na tom celý den a nakoniec je to celé na p. tak ma chytí depka, rozstrasu sa mi ruky a potom sa mi len tlacia slzy do oči ze fakt uz som dobre hlupa ked toto neviem spravit..navonok sa snažim nič nedať najavo...bojim sa ze sa z tohto cvoknem..čo robiť?:(
vyhoretie v 26ke?
Skus sa zamestnnant niekde v statnom sektore, ako napr.ekonomka oddelenia,
na to si plne kvalifikovana. Mozno trosku nizsia mzda, ale aspon sa porozhliadas.
každý nachádza šťastie v niečom inom, tak tu nebudte niektorí premúdrelí, riešte a organizujte si svoje životy...
autorka temy nech si zariadi život tak ako ona uzná za vhodné...
a laska by sa mala zobudiť zo sna,.. urob si dieťatko?!! inak to maš v gebuli OK?! zakladatelka temy nemá odpracovane roky, žije s rodičmi, dá sa nabuchať prvemu debilovi ktoreho stretne a živiť ju bude kto? komu bude na krku? rodičom...! no to je fakt šťastie..! zakladatelka témy má 26 rokov už dávno je dospelá a je stále na krku rodičom, to akože im ma na krk zakvačiť další lačný krk..?
najprv práca, bývanie vlastne, partner -manžel a až potom decko...
-take by malo byť spravne poradie...
a nie že mesiac pozna nejakeho, potom decko potom mladý zdupka..
akurat sa moj kolega rozisiel s frajerkou, on 20, ona 22, 10mesiacov spolu chodili - čo je nič! z toho 4 mesiace spolu byvali, maju 4mesačne dieťa, si to vypočítaj, to znamená ze mesiac sa poznali a nabuchal ju.... a zrazu zistili ze im to neklape, lebo chalan chodi do práce,- ťažkej! pride domov nemá čo jesť, lebo dotyčná nenavarí, neuprace, chlapec vsetko musel sam robit,.. s peniazmi problem,.. vratil sa zo zahranicia kde bol polroka , koli nim, ze budu rodina....
a mladá od neho odišla, k mamičke, no mamička sa jej vysrala na hlavu a ani z práce domov nedosla kde chodi na tyzdnovky... lenivu dceru s deckom obskakovať...
takato je realita...!!!
takže žiadne také že "dieťatko ti šťastie prinesie" nie neprinesie! prinesie iba problemy..
a
nie každa chce deti...!!!
Tak to potom dokonale vyzerá...
To ti nepomôže že máš diplomy a tituly pretože akonáhle opustíš hranice tejto role a vykinožených lesov tak je ti ten zdrap len na dve veci.A zato že má niekto svoj titul pred menom a zarobí 600 v hrubom z neho hollywodská hviezda nebude.Mám rád reči takýchto premúdrelých kráv a teplošov.
no dam ti taku otaxku, Pocitujes taku kontinuitu s inymi ludmi, alebo sa.citis vnutorne taka prazdna? Robis veci velmi pomaly a stava sa ti aj to, ze.ti castejsie nieco padne z ruk nez ostatnym? Si skor samotarka? Nebavi ta.byt velmi s.ludmi? Casto premyslas o zivote a velakrat nic pre to, co by si chcela robit, neurobis? Si aj hambliva?Ak odpovies v tychto otazkach ano, tak.si ako ja. Zaoberam sa tymito stavmi. Tiez prezivam urc. stres v praci.
urobi si dietatko a tvoj zivot dostane zmysel... je to to najkrajsie co zena moze v zivote mat.... uvidis sama...
ach, uz by som to mal prestat pisat, pisem to uz strasne casto, az si pridem hlupo. Mas sice skvelu pracu, skvelo platenu, znes uspech za uspechom, no uz ta nic nebavi. Co by si mala spravit? No co asi, sadnut na raketu a vystrelit sa na mesiac :D. Ale nie. Chyba ty zmysel, zmysluplny zivot, a teda poriadny vztah, potom vlastna rodinka. Tam je predsa stastie. Od kedy je stastie v praci? Nie, tam ho nenajdes. Nejak to tam uz vydrz, a zacni riesit osobny zivot. Neviem, si uz asi posledny clovek, ktoremu to pisem. Tak snad z toho nieco bude. pa
Vážená, nedávna štúdia zistila
že ľudia učiaci sa na 2-3 -ky majú ľahší život a sú lepšie pripravený, vedia si lepšie poradiť so životnými situáciami v živote ako ľudia s vynikajúcim prospechom po celé štúdium.
Máš smolu, že si všetok čas strávila pri učení a prirodzený mladický vývoj si zameškala. Bude ti to v živote chýbať, musíš sa s tým zmieriť a do konca života sa musíš učiť žiť.
musí byť niečo čo ťa baví, čo sa ti páči, čo robíš vo volnom čase...? ja som 6 rokov robila v nemocnici , prišiel burnout, lebo som sa tam zamestnala nejak automaticky po skole ktoru mi nasilu vybrala matka,
ja som chcela inu školu,..
tak ale ja som mala jasne predstavy aspoň na rozdiel od teba,
už od 15 som vedela ze chcem vypadnut z domu, tak v 22 som mala odpracovane už 3 roky v nemocnic, zobrala som hypo, vypadla z domu, mam byt, pokoj, po 6r. som vymenila robotu už som to potrebovala, robila som 2roky v obchode, minuly rok som kazdy mesiac striedala robotu a kym som sa rozhybala začať si plniť detsky sen, ktory vo mne spal a neuvedomovala som si to, až v tvojom veku som si uvedomila čo chcem, toho roku až som sa rozhybala lebo je to finančne nakladne, musim investovať 3000€ do kvalifikacie.. aby som tu pracu mohla robiť, ale vráti sa mi to..
takže sa neboj... hlavne zmen robotu!!!
HOVORí SA:
"ked nevieš ako dalej začni od znova.."
zmen robotu, aj ked hocičo ine budeš najprv robiť, posunie ťa to dalej, ziskaš skusenosti, aj ked len pokladničku by si robila v lidli napr, alebo ak si trufaš na automobilku, mohla by si tam robiť nejake jednoduche prace na PC,.. alebo neviem..
..hocičo kým sa nájdeš... ale tu neostávaj ked ta to stresuje ze zvraciaš z toho , nie je to v poriadku... prídeš si o zdravie a potom čo..??? už ti ho nevráti nič...
ja som si tiez za 6r. v nemocnici o zdravie prisla,..
