Ah jaj, neviem kde začať...cítim sa absolútne neschopne, keď vo svojej 26ke neviem, čo chcem v živote robiť. Od malička som bola vychovávaná sa učiť na samé 1tky, keď som išla na strednú, vybrala som si obchodnú akadémiu, pretože od detstva mi hovorili doma, aké je super pracovať v klimatizovanej kancelárií v nejakej banke...Realita vytriezvenia náhle prišla, keď som praxovala cez letné prázdniny v banke a zistila som, že až také ružové, ako mi doma hovorili to nie je...Počas SS som zistila, že účto robiť v živote nechcem, lebo ma to nebavilo a účtovanie som sa učila naspamäť...ved ako inak dosiahnut same jednotky?? Ďalšia moja životný chyba prišla po SS ked som sa hlásila na Ekonomickú.Na ekonomickej som si vybrala informatiku, že veď uvidim, možno ma to začne baviť.....moja dalšia chyba vo svojom živote....zistila som, že s programovaním nechcem mať nič spoločné, nešlo mi to, bola som z toho totálne vypatlaná, ale vždy som sa naučila nejak tak, aby som prešla a dokončila školu...bola som vychovávaná tak, že ked niečo začnem, musím to aj dokončiť, bez ohľadu na to, či ma to bude, alebo nebude baviť..takto som skončila VS tento rok s vyznamenaním a s vnútornym pocitom takým, že nakoniec som to dala a teda na trhu práce si nájdem nejakú fajn prácu...Prácu som si našla na slovenské pomery do dvoch týždnoch a nastúpila som na analytickú pozíciu veľmi dobre platenú...ved toto som si po skole predstavovala, pracovať vo velkej firme na analytickej pozicii....lenže prišlo vytriezvenie..totalne ma to nebaví, cítim sa ako totálny debil, lebo zaúčanie mi ide veľmi ťažko a jeden prúser za druhým...do práce chodím tak, že sa predtým zo stresu vyvraciam (stresujem za všetko = genetika) a zistila som, že svojim biflovanim nie som totalny človek do praxe..:( je mi z toho do placu, lebo nikdy som nerobila čo by ma bavilo..a najhoršie je to, že vôbec neviem čo by som chcela robiť...športovať extra neviem, tancovať už vôbec, spievať tak to už vôbec, vyrábať niečo a predavať? ja som v tomto abasolútne ľavá...nemám cit na umenie, na jazyky som totálny antitalent...Celá rodina vo mne vidí najmudrejšieho člena rodiny, všade sa chvália ako som si nasla super flek po škole...ale ja som zo seba smutná...každu nedelu mam depku pred prácou, stresujem ešte aj cez víkend pre prácu...Ked mi v práci niečo nejde a pracujem na tom celý den a nakoniec je to celé na p. tak ma chytí depka, rozstrasu sa mi ruky a potom sa mi len tlacia slzy do oči ze fakt uz som dobre hlupa ked toto neviem spravit..navonok sa snažim nič nedať najavo...bojim sa ze sa z tohto cvoknem..čo robiť?:(
vyhoretie v 26ke?
Mne tam chýba informácia co tvoji spolupracovníci a nadriadení. Aj oni ta vidia ako neschopnu? Nie je to len tvoj pohľad pretože si perfekcionistka? Aký feedback dostávaš? Máš 3mesacnu skúšobnú dobu? Ak naozaj pracuješ zle tak si ta nenechajú. Nikto neočakáva, ze absolvent bude podávať 100% prácu a nebude sa dopúšťať chýb. Chyby robia VŠETCI a je to normálne. Ty urcite nie si hlúpa, dokázala si s vyznamenaním dokončiť školu co ta nebavila! A to dokáže len malo ľudí. Skončila si ekonomiku. Existuje veľmi veľa rôznych pozícii kde môžeš s touto školou pracovať. Uplatnenie je veľmi široké, nepochybujem, ze nájdeš to co ta bude baviť.
Nerozumiem ale, prečo tú prácu tak strašne prežívaš. Zdá sa mi to prehnane. Aj ja viem co je to mat stres na začiatku, co sú to deadliny, milión nových veci atd ale nikdy som sa takto nezosypavala. Vies ako sa hovorí, ked nejde o život ide o hovno. Je to svätá pravda.
Takze pomaly nádych, výdych a situácia sa vyrieši. Veď co najhoršie sa ti môže stať? Ze ta vyhodia? No a čo! Ak cítiš, ze to naozaj nezvladnes tak odíť a nájdi si inú prácu. Samozrejme rady ze máš ísť robiť za pas ani nepocuvaj. Nemáš ani predstavu aké rôzne pozície sú dosiahnuteľné s tvojou školou ale len pracovanim môžeš pomaly zistiť co by sa ti páčilo a co nie. Hlavne kľud a nohy v teple.
Ahoj Nios.. zaujal ma tvoj príbeh keďže prechádzam niečím podobným, a je to dosť blbý pocit, že človek študuje 9 rokov a nakoniec sa rozhodne robiť niečo úplne iné. Ak sa môžem opýtať aký odbor si študoval a čo robíš teraz? Aké boli reakcie okolia? U mňa to nie je nič moc..
ďakujem..
Citam tvoj prispevok a tak mi neda nereagovat. Ale najprv v kratkosti moj pribeh. Po 4 rokoch doktoratu som si uvedomil, ze veda nie je cesta pre mna (malo casu pre seba, menit krajinu kazdu chvilu, neistota) a rozhodol som sa zmenit odbor. No a co mi prislo do cesty? Analyicka pozicia na manazmente v jednej business firme. Plat v poho, benefity OK, napln prace vyzerala zaujimavo, perspektiva stability, no nezober to. Samozrejme, kedze som tieto vody nepozneal, nevedel som, do coho idem. Vytriezvenie doslo po par mesiacoch pocas ktorych som bol pod neustalym stresom z timelinov, deadlinov, eskalacii atď... Tiez som chcel mat veci spravene uz ked nie na 100% (vedel som ze aj tak nie su kedze som v odbore kratko) tak aspon na 90% aby som nemal zly feedback. Mnohokrat som robil 10 (min) - 14 hodin denne, vratane vikendov, len aby som sa do toho vsetkeho dostal. Myslel som ze vsak vydrzim aspon rok, ved budem mat aspon do CV prax nejaku. No skoncilo to vaznym poskodenim zdravia v dosledku stresu a teraz lutujem, ze som neodisiel skor ked som uz videl, ze tato pozicia nie je pre mna alebo ze je to skratka problem firmy (mozno kombinacia oboch). Co som sa ale naucil za tento cas:
1. Ziadny job ani peniaze nestoja za to aby si robila to co ta nebavi a bola nestastna (ak nas depresie, takato pozicia pripravi skvelu zivnu podu pre negativne myslienky a depresie)
2. Vyhorenie moze prist po par mesiacoch, ak praca skratka nie je pre teba a je toho navyse neumerne vela a co len najmensie neuspechy beries prilis vazne.
3. dopraj si cas aj pre seba, zbytocne nestresuj (lahko sa to povie, zvlast ak si taka povaha ze veci berie prilis vazne, tak mas problem sa od prace odosobnit)
4. najlepsie je robit to v com je clovek dobry, poznat svoje schopnost a tak si vyberat skolu a (idelne aj) buduce zamestnanie
5. ziane sedativa ani magnezium zbytocne neuzivaj, to problem nevyriesi (mal som kolegov ktori Mg do seba len tak sukali)
6. a omnoho viac :-)
Co porebujes urobit je co najskor z tej pozicie odist, lebo toto je len cesta do problemov. Skus si pohovorit s manazerom ci by sa nedalo preradit ta na inu poziciu ktora by ti viac sadla. Pokial nie, kludne ten job pusti k vode, ale nehladaj si hned dalsi. Nechaj si nejaky cas na oddych a rozmyslenie co dalej. Rychlym rozhodnutim by si sa lahko dostala len z blata do kaluze. Skus najst nieco v com si dobra a na tom dalej stavat. Nepises nic o osobnom zivote, ci mas nejakych kamartov, mozno ti by ti tiez vedeli poradit. Zivot si zariad podla seba, nik nema obude tvoje topanky aby vedel posudit cim presne prechadzas a co je pre teba najlepsie.
Lulinka6537: jn to si hovorim aj ja ze nechcem cely zivot pracovat... A ak ta v praci zdrbavaju zmen ju... ziadne peniaze nestoja za to aby ti niekto znizoval sebavedomie, na zaciatku a vlastne aj pocas celej prace v IT sa musi pocitat s tym ze sa chybuje, chybuje sa a to stale... Tiez som bol debil a trpel to ze sa niekto navazal do mna ked som urobil chybu, lenze potom to ty ludia posrali a zistil som ze oni vlastne ani nie su nadomnou pretoze absolutne nic nevedia, teraz firma padla a sefko si je sam na svoje projekty a je to naozaj sranda, je z toho poriadne vymlety :-D kazdemu sa vsetko vrati ...
neviem preco si kazdy mysli ze praca v kancelarii je vyhra v loterii a najlepsi flek... ja som robila v kancli 3 roky a bola to katastrofa neustaly stres neustale konflikty intriganske zenske a neustale ohovaranie ( ohovarali kazdeho kto vysiel z kancelarie a preberali zivoty vsetkych vo firme ako dedinsky rozhlas) a este sef co bol vecne nespokojny. Teraz robim v uplne inej oblasti a som totalne stastna :) administrativa nikdy v zivote fakt je to len pre silne povahy
MATYO prečítaj si niečo o BURNOUT , o syndrome vyhorenia..
ked bude robit to čo ju nebaví, tak z toho akurat tak psychicke problemy si privodí, alebo psychosomaticke,..
vyhoriet moze 26 rocný aj 50 ročný,,.
ked žije život podla predstav niekoho ineho, ked jej zivot riadnia rodičia a robi clovek len to co chcu oni, lebo musi, lebo oni rozhodli!
tak cloveku z toho sibe, robí nasilu! prácu ktora ho nebavi...
až jedneho dna to organizmus nezvladne a da to najavo nejakou chorobou..
takže treba zmeniť robotu a robiť to čo ju baví...
a nie to čo chcu rodičia..atd...
Matyo - workoholik nemôže byť podľa mňa nikdy vyhorený. Nemalo by sa mu to stať pretože pracuje preto, aby sa učil, nadobúdal skúsenosti, práca je aj jeho koníčkom, životom, všetkým. Väčšinou títo ľudia pre tú prácu a možnosť pracovať obetujú všetko. Podľa mňa nie je možné, aby workoholik zažil syndróm vyhorenia.
No frustráciu a apatiu zažiť môže. Ak si uvedomí, že ho to, čo celý život robil vlastne nenapĺňa a už svoj život zmeniť nedokáže.
BJ_2 nevraciam, preco by som mal? Ved pisem, ze je to dobra praca. Ja by som skor vracal keby som mal niekde za pasom robit otroka.
Vyhorení môžu byť workoholici po niekoľkých rokoch práce, ty si len čerstvá absolventka, tak ako môžeš byť vyhorená?! Podľa mňa tvoj problém je nízke sebavedomie v kombinácii s negatívnym myslením. Musíš zmeniť svoju myseľ, nie prácu, pretože s takýmto nastavením budeš mať problémy všade.
Moja rada znie: vyskúšaj ísť na spoveď. Za seba môžem povedať, že mi to vždy pomohlo a prišiel som na to, kde v mojom živote robím chyby.
