Ah jaj, neviem kde začať...cítim sa absolútne neschopne, keď vo svojej 26ke neviem, čo chcem v živote robiť. Od malička som bola vychovávaná sa učiť na samé 1tky, keď som išla na strednú, vybrala som si obchodnú akadémiu, pretože od detstva mi hovorili doma, aké je super pracovať v klimatizovanej kancelárií v nejakej banke...Realita vytriezvenia náhle prišla, keď som praxovala cez letné prázdniny v banke a zistila som, že až také ružové, ako mi doma hovorili to nie je...Počas SS som zistila, že účto robiť v živote nechcem, lebo ma to nebavilo a účtovanie som sa učila naspamäť...ved ako inak dosiahnut same jednotky?? Ďalšia moja životný chyba prišla po SS ked som sa hlásila na Ekonomickú.Na ekonomickej som si vybrala informatiku, že veď uvidim, možno ma to začne baviť.....moja dalšia chyba vo svojom živote....zistila som, že s programovaním nechcem mať nič spoločné, nešlo mi to, bola som z toho totálne vypatlaná, ale vždy som sa naučila nejak tak, aby som prešla a dokončila školu...bola som vychovávaná tak, že ked niečo začnem, musím to aj dokončiť, bez ohľadu na to, či ma to bude, alebo nebude baviť..takto som skončila VS tento rok s vyznamenaním a s vnútornym pocitom takým, že nakoniec som to dala a teda na trhu práce si nájdem nejakú fajn prácu...Prácu som si našla na slovenské pomery do dvoch týždnoch a nastúpila som na analytickú pozíciu veľmi dobre platenú...ved toto som si po skole predstavovala, pracovať vo velkej firme na analytickej pozicii....lenže prišlo vytriezvenie..totalne ma to nebaví, cítim sa ako totálny debil, lebo zaúčanie mi ide veľmi ťažko a jeden prúser za druhým...do práce chodím tak, že sa predtým zo stresu vyvraciam (stresujem za všetko = genetika) a zistila som, že svojim biflovanim nie som totalny človek do praxe..:( je mi z toho do placu, lebo nikdy som nerobila čo by ma bavilo..a najhoršie je to, že vôbec neviem čo by som chcela robiť...športovať extra neviem, tancovať už vôbec, spievať tak to už vôbec, vyrábať niečo a predavať? ja som v tomto abasolútne ľavá...nemám cit na umenie, na jazyky som totálny antitalent...Celá rodina vo mne vidí najmudrejšieho člena rodiny, všade sa chvália ako som si nasla super flek po škole...ale ja som zo seba smutná...každu nedelu mam depku pred prácou, stresujem ešte aj cez víkend pre prácu...Ked mi v práci niečo nejde a pracujem na tom celý den a nakoniec je to celé na p. tak ma chytí depka, rozstrasu sa mi ruky a potom sa mi len tlacia slzy do oči ze fakt uz som dobre hlupa ked toto neviem spravit..navonok sa snažim nič nedať najavo...bojim sa ze sa z tohto cvoknem..čo robiť?:(
vyhoretie v 26ke?
Ferenc neviem neviem, či si urobil dobre, keď si si vybral Phd.. obzvlášť ako si spomínal, že si mal problémy už na Bc stupni. Ale neodsudzujem ťa, lebo z okolia vidím, že motivácia ísť na Phd prameniaca z toho, že "aj tak nemám nič lepšie na práci a ešte aj platia" je veľmi silná. Málokto ide kvôli osobným ambíciám.
Neviem, aký máš odbor, ale všetky tieto veci, ktoré sú tu popísal, budeš musieť ako doktorand zvládať. Ja robím 9h denne (minimálne), niekedy aj cez sviatky alebo víkendy (ak mám veľa roboty a termíny tlačia), zodpovednosť mám veľkú a nielen za seba - za študentov (ak by sa stal nejaký úraz), za prístroje.. študenti budú určite, v lepšom prípade individuálne, v horšom skupinovo.. konferencie nie sú povinné ale ako aj na I. a II. stupni platí tu kreditový systém. V preklade ak nezískaš kredity učením, musíš ich získať nejako inak - a to práve tými konferami, alebo článkami, alebo stážou alebo inak.. lebo ak nebudeš mať určitú povinnú hranicu, letíš. Každý rok sú doktorandi hodnotení ako prebieha progres ich práce a či majú dosť kreditov. Takže ututlať sa nedá nič.
Ako píšem, neviem, aký máš odbor, ja mám prírodné vedy - biológia, a žiadny z mojich spolužiakov si šunky neváľa, možno inde je to inak. Neviem. Ale som už tretiačka, tak to nejak dobojujem. Hoci ten plat ozaj nie je nič moc. Každopádne ti držím palce, možno sa v tom nájdeš a výjsť z tvojej "comfort zone" ti iba prospeje, ale ak budeš cítiť, že ťa to ozaj nebaví a nechceš zabíjať roky života, vždy sa dá odísť.. nebol by si ani prvý ani posledný.
ahoj lulka... ja som tento rok tiez nastupila do prvej prace po vysokej skole a citim sa ako ty... cez vikend sa ani neviem ukludnit ani tesit ze mam volno lebo stale myslim nato co poseriem v praci a co bude ... svate casy na vysokej skole :( ... este ten kolektiv do ktoreho som sa dostala je katastrofa mam tam taku sprostu kolegynu co si na mne vybija komplexy a vidi chyby aj tam kde ich nespravim... neviem ci nieje lepsie fakt radsej v klude umyvat riad niekde v zahranici za trojnasobny plat ...
Ferenc27 spamätaj sa, píšeš ako nejaký starý dedo. S takýmto prístupom k životu prd dosiahneš. Možno ti tá "práca" doktoranda pomôže trochu vyjsť z ulity, lebo taký chlap ako ty je fakt na facku.
Pozeram ze je tu viac ludi z doktorandskeho, riesia sa blizke temy, tak prispejem svojou troskou a problemom aj ja. :)
Vystudoval som konecne VS, po komplikaciach s opakovanim predmetov a rocnikov na Bc. stupni, mama ma do toho tlacila, mne sa nechcelo, studium ma velmi nebavilo.
Ja som totiz taky zvlastny clovek, mna nejako nic nebavi. :D Ja som rad ked mam svoj klud, dobre sa najem, posedavam za PC, citam knizky a povalujem sa, ked sa mi chce idem sa prejst von a podobne. :)
Skolu som teda nakoniec dokoncil, ale nevedel som co potom - nikdy som vpodstate zatial nepracoval, len raz som jedno leto brigadoval, tak som skusil prihlasku na doktorandske - a ono to vyslo. Za par dni nastupujem, a mam z toho strach. :)
Co som sa dozvedel od doktorandov, aj na stretnuti po prijati, na doktorandskom je vela povinnosti, nie len studium a pisanie prace, aj organizacne veci, praca so studentami, cestovanie na konferencie, pisanie clankov a prezentacie svojej prace... a neviem ci to budem zvladat :D Ako som spominal, som skor taky pohodlny clovek co ma rad svoj klud a pomale tempo nazivania. Bol som zvyknuty behom semestra len tak preplavat, chodit len na povinne predmety, ucil som sa a robil prace len par dni pred skuskami a terminmi odovzdania, vacsinu roka som mal svoju pohodu.
Neznasam dobre ked som pod tlakom, ked mam stale nejake povinnosti a musim mat nejaku zodpovednost, takisto mam trochu strach z novych veci, nerad cestujem a pustam sa do neznamych veci - mam rad svoj zivot v zabehnutych kolajach, pod svojou kontrolou, ze robim len to na co mam chut a co chcem.
Hlavne toho cestovania po konferenciach sa bojim, a povinneho niekolko mesacneho pobytu na zahranicnej univerzite, ja chcem byt doma v klude svojej izby, a kazdy den s mojimi najblizsimi, neviem ako to zvladnem...
Lenže lulinka nie je žena ani muž ale skôr sa cíti skôr ako žena má potrebu viniknúť.Kiež nikdy v živote nestretnúť takého zakomlexované teplocha ktorý aj tak vie čím je...
Lulinka mám pre teba návrhh na teplú exotickú dovolenku.Volá sa choď do p...
Ahoj, ja som síce mladšia, ale mala som to podobné v tom, že som vôbec netušila kam ďalej... Kto na ZŠ vie čo chce...stredná na ktorú ma ,,poslali" ma vôbec nebavila, nešlo mi to ale prestúpila som. Na druhej strednej to už bolo fajn... Po strednej som sa tak bála že urobím chybu a stratím ďalší rok že som s VŠ čakala a rozmýšľala kam ísť, popritom som pracovala. Ešte síce nemám presný cieľ ale približný áno, i keď som na inej VŠ ale to už je o inom :D Podľa mňa najlepšie roztriedi čo človek chce a čo nie práca samotná...aj keď len nejaké brigády a pod. Ja by som na tvojom mieste skúsila zmeniť prácu...Akosi zisťujem, že čo z toho že človek dobre zarába, keď je znechutený z každého dňa...Zas až tak dlho na tom svete nebudeme aby sme si kazili 5 dní v týždni cca 40 rokov... Skús si len otvoriť pracovný portál a klikať na ponuky, čo nechceš vôbec, vylúčiť, čo by si mohla zvládnuť, poslať životopis. Nevravím že pri takom skúšaní hneď nájdeš niečo normálne, ale ukáže ti to aspoň približný smer v zmysle či chceš robiť sama alebo tímovo, či ťa baví viac práca s ľuďmi ako v kancli a pod. Ja som najviac hlúpostí vždy porobila keď som počúvala okolie viac ako seba, okolie si zvykne, je to tvoj život... A ak chceš nechaj na seba kontakt, rada pokecám s niekým kto sa tiež ešte len hľadá.
Nechcem nikoho urážať, ale vidím okolo seba čo sa robí, zákony z únie také, ktoré obmedzujú človeka v akejkoľvek iniciatívnej aktivite.
Dedko mal starý vlastný traktorík, dôchodok 300€ a vyšiel z maličkou vlečkou na svoje políčko za dedinou. Zbadali ho mladí policajti a 5 domou od svojho bydliska mu naparili 100€ pokutu, lebo Eu sválila zákon, že aj maličké traktoriky musia byť spoplatnené a musia mať značku. Chudák dedko sa rozplakal čo za hulváti mladí slúžia druhému Hitlerovi.
A poviete, že vy mlaí ste bez viny, len slúžite Hitertovej EU, lebo na Norimberskom súde po vojne byvalý pohlavarí prehlasili, -Vojnu sme prehrali, ale hospodársky dobijeme celú europu.
Spamätajte sa Vy mladí a budujte si vlastnú budúcnosť a nie budujete Hitlerovú Európu.
Marosko nech teda zlacneju byty potraviny lekarska starostlivost na taku hranicu aby nam tie platy stacili!!!! Na Slovensku ludia ziju z hovna s prepacenim 400 eurove platy ,miinimalna mzda , praca na dohodu za 140e a 270 eurove dochodky pre ludi co robili cely zivot to je podla vas akoze ten luxus? V pomere k stupajucim cenam mlady clovek pokial nezarobi urcity vysoky plat moze aj na byvanie zabudnut lebo hypoteku mu neschvalia a podnajom mu zozerie cely plat do centu. dokonca dnes aj posrata navsteva zubara stoji polovicu platu doplatky za lieky su vyssie a vyssie vsekto sa zdrazuje!! Aby som upresnila mam vysoku skolu a nezarabam ani 500 eur a to som rada ze som sa niekam vôbec dostala. Otvorte oci nepiste o Svajciarsku nasi ludia ziju v porovnani s in krajinami eu ozaj ako zobraci.
