čaute čaute, mám 23 rokov a teda myslím že najvyšší čas si nájsť konečne vzťah...po 3 rokoch....kedže v 20 ma opustila priatelka po 5 ročnom vzťahu... bolelo to dosť ale už som z toho vonku.....na jednej socialnej sieti kde sa pridavaju fotky som zbadal fakt pekné dievča....teda polajkoval som jej nejaké fotky a tak....prekvapilo ma teda ked aj ona mne a začali sme si písať....po meisaci pisania to prerástlo proste do takej miery že srdiečka, oslovenia proste konečen som bol šťtastný a vyzeralo to že obaja sme....proste fakt zaľúbení...nebojím sa to tvrdiť lebo mi písala "každú sekundu" ked som nahodou dlhšie neodpisoval...pol dna napr..kvoli práci...volala mi a bála sa o mna...bolo to zjavné...no a teda sme sa konečen odhodlali že sa stretneme...riadne sme sa tešili na to.....stretli sme sa...bolo nám uplne super....smiali sme sa, vtipkovali a potom zrazu nič.....uplne ochladla.....zo dna na den....už si nepíšeme....a ja neviem čo som urobil zle....fakt sa opúšťam....pozerám sa do zrkadla...že musím byť riadne hnusný....a špatný....alebo ja neviem....neviem čo sa stalo...jednoducho chcem aby to s nou pokračovalo dalej..... čo mám robiť? viete mi poradiť?
Stretli sme sa/nepáčim sa jej
Mesačný princ,,, pravda, nejak nemám čas to tu čítať (sorry za spam :D)
Filip TT - je náhodou fajn, ak môžeš po svete chodiť inkognito a nikto netuší, že si Filip TT alebo, že som ja Mesačný princ :D
Písanou formou dokážeš toho vyjadriť oveľa viac, pretože máš čas premýšľať. Neexistuje aby ma sklamal človek, ktorý píše inak a vyjadruje sa inak v reálnom živote. pretože jedno aj druhé je jeho osobnosť a ak ho mám rád tak, budem ho mať určite rád aj v inej forme. Celkom dobre sa to osvedčilo vo virtualite. Práve takéto sito na ľudí človek potrebuje ak hľadá priateľov na nete, či v reálnom živote.
Človek by sa mal druhému páčiť celkovo. Aj z jednej a aj z druhej stránky. Je to podľa mňa dokonalé :)
Vitaj v reálnom svete. Počas písania si ťa zidealizovala a potom zistila, že v realite si iný ako v jej predstavách. Spadla opona.
U mňa osobne je to skôr tak, že keď si píšem s niekým, tak som skôr orientovaný na neho. Že menej prežívam, čo píšem ja, viac moju pozornosť priťahuje, čo prežíva ten druhý. Nie je u mňa primárne to, že som povedal o sebe niečo dôverné a bolo to prijaté, al eprimárne je u mňa to, že aký vzťah mám k tomu, čo a ako hovorí ten druhý.
Možno to je trochu rozdiel medzi ženami a mužmi. Ženy aj tu na fóre charakterizujú obvykle svojho milého tým, aký má k nim vzťah, čo pre neho znamenajú. Kdežto muži charakterizujú svoje milé tým, aké sú.
Ten strach, čo si spomennula v ďaľšom príspevku - s tým veľmi súhlasím. Človek ktorý má nejaké obavy zo spoločenského kontaktu, má nejaké pochybnosti o sebe, o tom ako by ho mohol druhý prijať, sa za klávesnicou cíti bezpečne a reaguje sebavedomejšie, aktívnejšie, otvorenejšie, uvoľnenejšie ako v reále. To by druhého mohlo naozaj sklamať.
Co sa tyka fotiek, tak je to viacmenej cista stylizacia, ktora tiez s realitou pramalo suvisi, ak sa nejedna o momentku, pricom ten clvoek ani nevedel, ze ho ktosi foti...uz len na zaklade toho, ze subjekt je ovplyvnney pozorovatelom, cize clovek, ktory sa foti VIE, ze je foteny, pricom ked sa nanho pozeras v realite e netusi, ze sa nanho divas, mozes v nom vidiet ovela viac a on ti toho aj viac ukazuje, nez ked by na teba hovoril priamo a vedel, ze sa nanho divas.
Mozno je to trochu kostrbate, ale ide hlavne o vnimanie, ktore nie je tak jednoznacne ako ked nam je predkladane jak hotova vec, ci uz sa to tyka fotky alebo slov, ktorymi jedinec opisuje svoju vnutornu situaciu, co zaziva.
Este ma k tomu napada, ze vo virtualite akoby "preskakujes" a nevnimas rozne druhy strachov, ktore ta v realite ci uz obmedzuju alebo priamo blokuju, no a ked ste zrazu v reale, moze ta to totalne zahltit, lebo sa cez ne neprekusavate postupne, kedze ste im vo vitualite nemuseli vobec celit.
Obcas mozno ano, ale podla mna to funguje opacne, lebo do hlbky sa neotvaras tak lahko a na pockanie ako vo virtualite...otvaras sa rychlo a v tom je to riziko, lebo to nie je do hlbky ohladne druheho cloveka...otvaras sa len "svojej hlbke" a svoju hlbku otvara aj ten druhy, ibaze ty ju svojou hlbkou necitis, lebo primarne zijes vo svojom vnutri a nie skutocnou interakciou s druhou bytostou. Vo virtualite mozes zazit vela hlbky, ale tyka sa hlavne teba, toho druheho len pramalo. Je to nieco ako platonicka laska, ktoru citis len ty no s druhym sa nikdy v tomto nespojis. Zazivas to hlboko, hlboko sa otvaras, ale nezdielas, i ked to ako zdielanie vyzera a javi sa tak.
Nevravim, ze sa to neda pretavit do reality, ale musia zmenit virtualne fungovanie v ramci reality, pretoze ked sa niekto s niekym stretne po virtualite realne este neznaci, ze sa vnimaju realne...podla mna to trva isty cas, kym sa z virtualneho vnimania clovek preoritentuje na to realne. Niekoho to moze milo prekvapit, ineho totalne odradit. Virtualitou sa preskakuju stupne zblizovania, ktore sa deju prirodzene v realite, proste sa klze hlavne po povrchu, preto to ide tak lahko.
virtualitysucks - virtualita môže ale viesť k väčšej dôvernosti ako realita. Pozri aj tu na tomto fóre s akými intímnymi vecami sa tu ľudia zdôverujú iným ľuďom, ktorým by to možno v realite nepovedali ani náhodou.
Virtualita môže spôsobiť, že spoznáš vnútorný svet toho druhého lepšie ako v realite, lebo je ochotný toho o sebe viac povedať.
Preto mi je to trochu divné, že keď takto hlbšie spoznáš niekoho vnútro, tak potom keď v realite spoznáš jeho "obal" tak ho vypneš priamočiarejšie ako na FB. Nota bene, keď si ho už videl na X fotkách, videjkách resp. si si s ním skejpoval, takže jeho výzor a prejav nie je pre teba tak celkom prekvapujúci.
Proste ked si to premietnes, tak virtualita je viacmenej iba cela o tebe a o predstavach ohladne toho druheho cloveka....predstavach, ktore ti robia dobre....nie je to o nom ci o vas spolu, ale iba O TEBE. Az ked si s nim realne, vies a citis skutocnost a ani tam to nie je tak priamociare, pretoze kto skutocne oslovi tvoje srdce, nemusi sa ti zapacit hned a nejde to tak lahko jak po masle ako vo virtualite, pretoze tam si bud s niekym rozumies alebo nie a ked si snim rozumies, tak si s nim v kontakte, ked nie, prestatnete sa kontaktovat. Take lahke to je. Realita je v tomto zlozitejsia a spletitejsia - nemozes niekoho len tak "vypnut" a "vyhodit" zo svojho zivota jak je to vo virtualite, ides viac do hlbky, castokrat i nechcene, ale ides. V tomto je virtualita dost povrchna a zvadzajuca.
To dievca sa mozno skor prebralo s virtualnych sympatii k tebe alebo sa nestihla este tak celkom adaptovat na tvoje realne JA, tazko povedat, ked k tomu nepises viac a tak lahko si to cele vzdal, ci ona. V realite nebudete fungovat tak lahko - chcem-pridam si ho....nechcem - vyhodim ho zo skupiny kamosov.
Realne sympatie maju od tych virtualnych na mile daleko, cele mile. Mne napriklad v reale ucaroval taky, o ktoreho by som vo virtualite ani len nezakopla, lebo za prve sa mi nepacil jeho vyzor a za druhe ani jeho spravanie. Naopak vo virtualite mi ocarovali mnohi o ktorych by som v zivote nezakopla zas v realite.
