zistil som ze mi je strasne dobre

samucka - možno to, že si cúvla ti spravilo len medvediu službu. Možno by si prelomila bariéry a aj keď by to nevyšlo, tak by si niečo skúsila a ten dotyčný by tvoj svet obohatil. To je len môj názor. Ak neriskuješ, tak ti to obyčajne neublíži, nemôže ťa nič sklamať, no na druhej strane nezažiješ nič nové a nemôže ťa ani nič tak potešiť.

Aj toto tvoje ,,snaženie,, dopadne podľa mňa úplne rovnako, pretože už teraz pochybuješ.

zmok, ako ja si na to nikdy nejak nepotrpela, ale asi bude musiet, inak sa ku mne nedostane, lebo za tie roky samoty je uz vo mne tolko vsakovakych barier a ochrannych stien, ze ako som uz spomenula, nepustim sa jej uz len tak pre niekoho a bude to tazky boj, nielen z jeho strany.... alebo ostanem tak jak som

Ja normalne citim jak sa vo mne uvolnuju obranne mechanizmy a je to dost neprijemna vec, ktoru uz nepodstupim len tak s niekym za nic na svete. Zazila som to pred cca 4 rokmi a cuvla som, nastastie som vsak srpavila dobre - to sa mi potvrdilo nasledne po tom, lebo ten clovek pre mna nebol vobec vhodny, hoci sa mi nachvilu zapacil.

anjelik, ja svoju lasku mam. sama si ma nasla. ale co ty a tvoje pochopenie? uz si ho nasla? co sa pre teba skryva pod pojmom pochopenie? pouc ma, prosim.

Ja súhlasím s anjelikom. Môj názor je že zdravý človek sa rodí so schopnosťou pocitovať lásku. Ibaže ju nedokáže cítiť vždy rovnako a pri každom. Dokonca ju v sebe môže zahrabávať, aj ked o ňu celkom nepríde, ale ju pochováva. Napríklad pretože nikomu už neverí, alebo sa bojí blízkosti. Alebo niekto iný to v ňom pokazí, napríklad rodič. A tak podobne. Takže rovnako to platí opačne, že láska sa dá zveladovať, pestovať. To je ako ked sa človek narodí s určitou inteligenciou. Aj tá je vlastne iba nástroj a záleží na človeku ako ho využíva ako s ním narába. Tiež ju úplne neodstráni, to by musel mať úraz hlavy asi. Ale musí ju rozvíjať správnym smerom. Aj inteligenní ludia dokážu potrepať a porobiť totálne hlúposti. Tak je to podla mňa aj s láskou. Ked sa narodí človek zdravý, narodí sa s tou schopnosťou, ale aj s ňou sa treba učiť narábať. Môžeš sa narodiť so schopnosťou pociťovať lásku ale nemusíš ju vedieť rozdávať, nemusíš mať ani zdravú sebalásku, môžeš robiť kopec hlúpostí vo vztahoch. Je to ako s telom. Príklad. Narodím sa so zdravým telom ale ak ho budem zenadbávať tak bude zanedbané a choré. Nebudem sa dostatočne hýbať, budem sa nezdravo stravovať, budem obézny, budem mať zrazeniny, dostanem infarkt.

Kilopus, čo sa pre teba skrýva pod pojmom láska? Ak ju teda hľadáš, snáď vieš, čo hľadáš. Pouč ma, pls. :o)

Filip,* you make my day*, najmä tou druhou poznámkou, To ma ozaj pobavilo a rozosmialo. Ďakujem. :o))

laska sa hlada, v lasku sa veri

Samucka, a to kde zijes, ze muzi tam bojuju o zeny? To zijes niekde v jaskyni? Si myslis, ze si nejaky zlaty poklad, ze by mal o teba niekto bojovat?

anjelik, ak nemam v sebe lasku, potom ju tazko budem budovat. tak ako dom nemozem budovat bez stavebneho materialu. mozem mat nadej - vieru, byt presvedceny, ze ho raz vybudujem - postavím. cely cas tu pises o pochopeni, tak toto by si uz mala pochopit. tiez by si mohla pochopit, ak clovek robi pokroky, potrebuje povzbudit, nie zrazit na zem. ak si pochopila, vrat sa k svojim prispevkom a snaz sa pochopit najskor to, co si napisala ty.

anjelik - keď anjel miluje múdrosť samu, povznesie ho to do neba :)

anjelik - predtým si reagovala na moju vetu, že najsilnejší je ten, kto verí viac láske ako strachu.

Teraz si napísala: "Navonok sa to potom prejavuje chápavým postojom a ku všetkým bytostiam, nielen k tej jedinej, vysnenej a vyvolenej."

Tou vetou som myslel toto, čo si napísala teraz, nie situáciu s pištoľou.
Pozri ľudia majú rozličné nedostatky a chyby. Každý z nás je konfrontovaný s chybami a nedostatkami svojimi a tých druhých.Ako sa k nim môžeme postaviť. Ako sa stavia matka k chybám svojho dieťaťa. Matka obvykle prijíma na svojom dieťati všetko. Nech má akúkoľvek chybu, je to stále JEJ dieťa. Je jej súčasťou. Ona dobre vidí, že to dieťa má tú svoju chybu, ale ona tú chybu berie za svoju: "my máme problém s týmto", "nedarí sa nám toto" - ona zostáva na strane toho dieťaťa, zostáva pri ňom a ten problém je niečo, čo ohrozuje ich oboch, s čím spolu bojujú.
Takto však môžeme pristupovať k chybám iných ľudí. Aj u cudzieho človeka môžeš urobiť v duchu tú vec, že prenikneš cez obal chýb ktoré na ňom vnímaš, postavíš sa k nemu a tie chyby, ktoré má, môžeš vnímať z pohľadu "my máme problém s týmto", "nedarí sa nám toto".
No a toto spojenie môjho stanoviska s jeho stanoviskom to zjednotenie, je láska. Milovať blížneho svojho ako seba samého je toto.

Ale treba aj opačný prístup - som si vedomý svojich nedostatkov, viem že tie nedostatky pôsobia na iných odpudzujúco, viem že nimi leziem druhým na nervy a preto neverím, že niekto je schopný stotožniť svoje stanovisko s mojim. Neverím, že niekto ma príjme za svojho, verím, že pre každého zostanem "cudzí". A toto je čistý strach.

Láska zjednocuje, strach rozdeľuje. Na to zjednotenie je treba mať v sebe silu prekonať svoj strach. Strach sa niekomu sa vydať, tak že sa na moje nedostatky pozrieme ako na spoločné a strach niekoho prijať, že sa pozrieme na jeho nedostatky ako spoločné.

V skutočnosti nedostatky sú to prostredie, kde sa prejavuje láska. Niektorí si myslia, že keby svet bol stvorený dokonalým Bohom, tak by tu nemohli byť nedostatky. Nechápu, že tento svet je dokonalý pre účel lásky.