Tak ahojte, mám 23 rokov a už od ukončenia strednej školy som nemal žiadny vzťah !!!! Niekomu to možno príde vtipné ale ja som už z toho normálne na vetvy. Ja nemám ani len kamarátky s ktorými by som šiel niekde von sa prejsť porozprávať sa. Ako každý normálny chlalan, tak aj ja potrebujem mať tú druhú ženskú stranu pri sebe. Ja sa veľmi rád rozprávam s dievčatami, teda aspoň som sa rád rozprával, kým neprišiel tento čas, že som sám už veľmi dlho. Rád by som si našiel dievča ale vôbec to nejde a nemám ju kde nájsť. Ja niekedy hľadám aspoň kamarátku ale vôbec neviem, kde poriadne začať. Do mesta chodievam sa zabaviť, no tam by som si veľmi dievča nehľadať. Kamarát párkrát skúšal prísť sa babami či sa nepridajú, no samozrejme, že to mali všetky na háku. Som normálny chalan, ktorý sa vie milo správať k babám a viem byť aj dosť pozorný. Niekedy keď idem autobusom do mesta atď, tak spozorujem tie pohľady nejakej baby ako sa na mňa pozerá. Niekedy sa otáča viackrát a vtedy ma zahreje ne srdci, že nie som až tak stratený a možno sa im páčim. Ale čo z toho, keď žiadnu nemám však ??? Ja ale túžim po niečom takom, že budem mať kamarátku s ktorou si budeme fakt rozumiem, budeme si hovoriť naozaj všetko a budeme k sebe fakt úprimní a milí. No takú kamarátku som ja v živote nemal. V tedy to práve prepukne možno aj do niečoho väčšieho a začneme spolu chodiť. Som ale v živote smoliar. Ak chcete prečítajte si môj príspevok z minula.
Som dlho sám !!!
Táto téma vo mne rezonuje skoro každý deň.
človek má od prírodu potrebu zblíženia.
Môj život začal mať hodnotu len pred dvoma rokmi, keď som zmenil život a začal sa venovať záujmom.
Často mám túhu mať nejaké podobné dievča po mojom boku. Lenže stále je tam jednak strach, kedže je to niečo nepoznané, a taktiež strach straty slobody. Vlastne okrem práce mi nikto nemôže nič rozkázať, zvykol som si na to. Voľnosť, robiť čokoľvek a ísť kdekoľvek.
Ja napríklad nemám nič a nemyslím si, že by som nevedel dievčaťu nič ponúknuť ako tu páni podo mnou.
Predsa seba, spoločne strávené chvíle. Samozrejme by musela milovať cestovanie a hory ako ja lebo mestskej babe by som nemal čo ponúknuť.
Ale stále je tu otázka slobody. No neviem, v tomto som stále stratený. Mám veľa podobných kamarátok, ale vždy je to v tej kamarátskej rovine. Aj tak mi je s niektorými úžasne dobre. :)
Zvykol som si. Nemám už potrebu niečo hľadať, nech je to čokoľvek. Taktiež som nadobro skončil so sociálnymi sieťami pred nejakým časom. Nemám už žiadu komunikovať so ženami. Takto je to lepšie.
co sa stalo, ze si zmenil nazor??
Ketlenka autorom príspevku som ja len pod iným nickom a nie už si nechcem nájsť priateľku. Tento príspevok je starý dva roky, kedy som ju ešte veľmi chcel.
a myslis si, ze tu si najdes nejaku priatelku?
Nie nechcem, načo už teraz ? Už má to vôbec neláka a u už si vôbec nechodím ani dopisovať lebo už nemám tu žiadu komunikovať so ženami a nie to ešte ísť do nejakého zbytočného vzťahu. Som rád, že som dospel k tomuto názoru. Zvykol som si a ako sa hovorí, človek si niekedy dokáže zvyknúť na čokoľvek.
tutan,jaj, nechces?, tak som to nepochopila
Tomas, nie je kazdy veriaci, to tvoje je velmi specificke a nestacilo by to kazdemu.
Je to no vidíš to, ale ja nechcem.
Tutanchamon_xD :
Partnerský vzťah som mal, hoci krátky. Ono to inak práveže je horšie u ludí ktorý partnersky vztah nikdy nemali, pretože túžia aspon raz vyskúšať ako taký partnersky vztah vyzera. To je dačo podobné ako s dovolenkou. Clovek ktorý už raz bol na Hawai, nemá už takú túžbu znovu íst na Hawai ako ten človek ktorý by na Hawai chcel ísť no ešte nikdy tam nebol.
Velmi ma baví a som rád za takýto život aký mám. Uvedomil som si že až teraz skutočne žijem. Predtým to bolo len nahánanie sa za partnerským vzťahom a neustále frustrácia z toho že si neviem nikoho nájsť, závidenie ostatným, bolo to neznesitelnem, naprostá zúfalosť. Odkedy som sa stal veriacim a svoju vieru posilnoval mi ku stastiu stačí Boh a koníčky. Casto krát zažívam z viery i euforie radosti, je to neopísatelny pocit, ktorému rozumie a zažije ho len ten kto pevne uverí.
Mito88 :
Znamená to len to že jediný zmysel má v tomto živote Boh, všetko ostatné je len niečo ako bonus. Svoj zmysel a štastie v živote by si mal človek hladat v Bohu a nie v materialnych pozemskych pudoch.
