ahojte, uz par dni prezivam zufalstvo koli vztahu a neviem si rady. Ide o to ze sa so mnou rozisiel priatel po 8 rokoch vztahu. Boli sme 2 roky zasnubeni a mali sa o necely rok brat. Lubila som ho nadovsetko, vsetko by som pre neho spravila. Rozisiel sa so mnou necakane po jednej spolocenskej akcii, kde sa nepohod s nazormi mojej rodiny. Ja som tam ale nebola cize netusim co presne tam odznelo. On sa so mnou prave koli tomu rozisiel...ze uz by to medzi nami nefungovalo a nevie si predstavit ze by sme mali byt este spolu za takychto okolnosti. Medzi nami vsetko fungovalo, ziadne problemy sme nemali. Najhorsie na tom je ze o dva tyzdne statnicujem. Som chodiaca mrtvola, nic ma nebavi, neviem sa prinutit ucit, poviem si, ze na co. Najradsej by som to tu vsetko zabalila vykaslala sa na skolu a odisla dakde daleko prec od vsetkych. Neviem sa cez to preniest, predstavit si zivot bez neho. Nic mi nebolo vysvetlene iba som si precitala spravu od neho ze je koniec a prsten mam vyhodit a svadba nebude. Nie sme ziadny pubertiaci obaja mame nad 25 rokov. Prosim a budem vdacna za kazdu radu, co mam robit s mojim zivotom ako zvladnut tieto najblizsie tyzdne, lebo sa zblaznim. Som si vedoma ze tahal medzi nas veci ktore vo vztahu az take klucove nie su. Ved zil by predsa so mnou a nie s nimi. Som uplne zufala, v beznadeji...
Totalne na dne
A urcite by som nehodila za hlavu zo dna na den 8 rocny vztah a zasnuby preto, ze mi niekto nieco povie, pokial si s nim rozumiem.
Moji rodicia s nim nemaju ziaden problem.
A co opacny pripad? Kvazi svokra nemusi priatelku svojho syna?(zatial bez priamej konfrontacie)nie je to len tikajuca bomba?a podla priatela jeho byvale niesla este horsie...takze to je vyhra?
Ano, ale moja rodina sa mu osobne ospravedlnila... uznali to za svoju chybu, a do oci mu boli povedat prepac. A nepomohlo to... Ja chapem aj jeho, ze ho to muselo mrziet. Stretla som ho pred 5 dnami nahodou v meste v pesej zone, a nedokazal sa mi pozriet ani do oci. Prehodili sme par slov, ze ako sa mas a take ,,klasicke frazy". Ked som sa ho spytala preco vlastne, sklopil zrak, pozeral sa do zeme, a nic nehovoril. Ked som mu povedala pozri sa mi do oci, nevedel sa na mna pozriet. Nerozumela som tomu, ani nerozumiem.
Chalana uznavam spravil dobre. Zrátal si, že ak si nebude rozumieť s rodinou tvojou tak bude na druhej kolaji a skor či neskor medzi vami by boli nezhody lebo je to tvoja rodina a stala by si pri nej.
Aspoň ti spadli z nosa ružové okuliare. Už nebuď taká naivná a neupínaj sa na nikoho, potom keď sa na teba vykašle (čo sa ti možno ešte v budúcnosti stane), si úplne mimo. V živote je to tak, človek ani sám niekedy netuší čoho je schopný, tak ako si môžeš byť istá niekým iným? Aj keď si s ním dlho, opustiť ťa môže aj po 15, 20, 30 rokoch.
cez koniec osemrocneho vztahu sa neprenesies za mesiac. mozno to bude este trvat pol roka alebo mozno aj dlhsie, to nie je ziadna znamka slaboty, len toho, ze si ten vztah brala vazne. neboj sa, kazdym dnom a tyzdnom to uz bude len lepsie. drz sa.
Dakujem Vam vsetkym, za podporu, rady... je to vazne paradox, ze neznami ludia ma podporili a clovek ktory bol so mnou 8 rokov nie... nie som stastna. Zostatnicovala som, zacne sa nova etapa zivota. Ale aj tak ma to nerobi stastnou, a bolest je rovnaka, mozno este vacsia ako bola predtym. Ostava mi uz len verit, ze cas vsetky rany zahoji, aj ked by som sa najradsej rozbehla za nim, zocrela ho v naruci a uz nikdy ho nepustila. Ale nikdy sa to uz nestane. A o to vacsmi to boli, teraz zacat na nule, odznova, a sama. Ja viem , deju sa horsie veci, su vacsie dovody na plac a bolest. Ale ked niekoho lubite a verite mu, ze v dobrom aj v zlom, ze vsetko spolu prekonate, ze ste dvaja na vsetko, a zo dna na den sa to vsetko zmeni na pravy opak. Nemam chut ani bojovat za nieco lepsie v mojom.zivote. Viem, ze by som sa mala vzchopit, ze ide predsa o moj zivot, ale bola som asi az velmi zalubena na to aby som sa cez vsetko to co sa udialo za posledny mesiac preniesla ;-(
