Chcem sa zabiť

ahoj adriano

tak ako si napísal " aj keď som nemal dôvod premýšlať o samovražde, aj tak som na tým premýšlal" - toto je presne dôkaz o tom, že tieto myšlienky nie sú TVOJE...sú to myšlienky od Zlého.
K tomu aby si sa oslobodil potrebuješ nájsť niekoho, kto ti pomôže z duchovného hľadiska. Kňaz, kazateľ alebo iný zrelý kresťan alebo kresťanské spoločenstvo...
Tvoj život má nesmiernu cenu a každý deň ovplyvňuješ veľa ľudí, bez toho aby si si to uvedomoval...na to prídeš neskôr. Si veľmi dôležitý a vzácny človek, nikdy never opaku!

posielam ti aj svedectvo , mohlo by ťa správne nasmerovať:
www.youtube.com

V tomto ťa viem pochopiť. Nikto sa nikoho nepytal ,,chceš život" a keby áno moja odpoveď by bola asi ,,nie, nechcem" ale zase z odstupom času si poviem že som blbý. Ja si myslím že nám až také vážne problémy ale z nejakého dôvodu tu nechcem byť. Prispieva k tomu aj podpychovačnosť ľudí.Mam dobrú kamarátku s ktorou som toho veľa zlého urobil rozbili sme dvere v škole, poškriabala má, a každý si myslí že s ňou chodím ale sranda je v tom že sa mi pačia chalani,no vrátim sa ku tej kamarátke mal som ísť von s ňou a ostatnými (ona tam aj tak nebola bola v práci ) a brat videl v otvorenom mobile fotku kedy boli v kaviarni tak hneď do mňa porypal a potom povedal ,,zabi sa" ale on o tej mojej orientáci tak trocha vie (z môjho mobilu) a furt má niake nechutné poznámky.Na druhej strane ale chcem žiť kôli mojej mame pretože už o jedno dieťa prišla, mám k nej naozaj blízko.Divne je že aj keď som nemal dôvod rozmýšľať nad samovraždou tak som o nej rozmýšľal, aj kôli drobnosťami sa dostávam do uskostnych stavov. A ešte dodám že mám 15

Ahoj,
neviem síce koľko máš rokov, ale nech je to koľkokoľvek, stále bude platiť, že ak by si zomrela prirodzenou smrťou, môžeš VAČŠINU svojho života prežiť inde, preč od svojich rodičov. Rozumiem, že momentálne nevidíš východisko a že tvojej vlastnej psychiky, sebavedomia a hodnoty sa dotýka to, čo hovoria tvoji rodičia, ale úprimne? Ty nie si nikto, kým ťa definujú dvaja reálne "náhodní" ľudia (aj keď pre teba nie) a na svete je toľko zlých ľudí, že ver mi, že len z ľudí, ktorých poznám osobnejšie mal v detstve pomaly každý tretí-štvrtý človek podobný kravál a dnes tí ľudia stoja na svojich nohách a obklopujú sa takými, ktorí sa ako tvoj otec nesprávajú a je im lepšie. Tvoje problémy nie sú neriešiteľné a zďaleka nie trvalé, preto mi nepríde práve inteligentné (aj keď emočne a psychicky chápem ako na tom si)... proste si teraz vďaka dočasnej nahovno situácii vziať život.

Tvoj otec má zjavne nejaké svoje problémy, ktoré ho nútia takto sa správať. Aj keby si hneď nebola najmúdrejším človekom, akého v živote videl, psychicky vyrovaný človek by toto a takýmto spôsobom svojmu vlastnému dieťaťu nehovoril. Podporoval by ho, aby z toho, čo mu bolo nadelené vyťažilo čo najviac. Takže úprimne? Je nad hviezdy jasné, že to, čo tvoj otec robí je problém jeho povahy, jeho možno nesplnených cieľov, problémov vo svojej minulosti, o ktorých nevieš, nevyrovnanosti a s tebou to má pramálo spoločné. Hold, ľudia nie sú práve anjelici a žiaľ áno, to, že takto nevyrovnaného človeka dostaneš ako svojho otca je v dnešnej dobe z istej časti aj pravdepodobné. Jeho nezmeníš, na to má už svoj vek. Keby si sa o to pokúšala a stále len dúfala, že raz sa zmení, deptala by si sa zbytočne navyše. Proste sa musíš odosobniť a uvedomiť si, že jeho reči nemajú s tebou nič spoločné a že vie veľmi ľahko byť dočasnou súčasťou tvojho života, ktorú si si nevybrlaa a teda nie je čo riešiť, len si to logicky zariaď tak, aby si čo najmenej tieto výlevy počúvala a vedela prežiť, kým sa osamostatníš a aspoň vieš, čo nemáš v budúcnosti na chlapoch hľadať. Dal ti isté črty, ktoré ľahšie rozpoznáš a nebudeš si hľadať takéhoto človeka do vzťahu.

Čo sa týka mamy, ťažko povedať, čo je za jej postojom, ale ak ona ti nič nerobí, asi jej to nevyčítaj. Je to žena, možno potrebuje oporu a od tvojho otca ju podľa jeho opisu asi nedostáva v potrebnom množstve. Nedivím sa, že je labilnejšia a môže to vyzerať, že jej je to jedno. Možno čosi skrýva, možno sa bojí, možno len nevie, čo sama má urobiť a cíti sa v situácii bezmocná. Ale nemysli si, že nejakej matke by bola takáto situácia úprimne jedno, je jedno, čo navonok ukazuje. To nedáva zmysel. každá žena chce pokoj vo svojej rodine a aby jej najbližší nepáchali samovraždy :D

K ďalšiemu asi len stručne, keďže toto bol tvoj hlavný problém: problémy v škole? Vyser sa na rodičov a rieš budúcnosť, začni sa viac učiť, ľudí si tam nevšímaj, za pár rokov ich ani poriadne nestretneš a ani oni navzájom sa nestretnú a v škole sa stretávaju rôzne povahy, takže ak je väčšina tvojich spolužiakov napiču, asi patríš len proste do priemernej triedy. Ale ty buď kúsok egoista (v živote sa to zíde) a pracuj na svojej budúcnosti nehľadiac na nich. Človek, ak sa zatne, sám by neveril, kde sa vie vypracovať, aj keď sa vooobec nemusí cítiť nadpriemerne. A to neplatí len o kariérnej časti života :)

Proste hej, možno ti život nedal najlepšie karty, ale narozdiel od kartovej hry má život takú možnosť, že časom môźeš niektoré karty proste spaľovať a vyťahovať si vyhovujúcejšie :D Tak sa nevzdávaj ešte, na to si mláďatko ;)

mala by si vyhladat odbornu pomoc a nie chcem clanky o samovrazdach! tie ta budu deptat este viacej

Prosím, kontaktujte někoho tady, pomohou vám: www.modryanjel.sk

Prosím, kontaktujte někoho tady, pomohou vám: www.modryanjel.sk

život je prirodzený prejav bytia. Smrť v mladom veku je len prejavom chorej mysle, ducha a egoistického zmýšlania. Predpokladam, že ten to čo chce spáchať taký zločin, má neaké socialne vzťahy a rodinu. Vražda a sebevražda nie sú východiskom z problémov, skôr je to neschopnosť riešiť životné situácie a malomyselnosť jedinca.

Ahojte všetci,viem ze asi je malá šanca že sa mi niekto naozaj ozve z tích kt.to myslia naozaj vážne ze sa chcu zabit.Ale ak tu taki niekto je prosím napiste mi na moj mail hviezdicka1991@azet.sk.Dievcata ci zeny ..aj ja som si prešla peklom,tiež som sa chcela viac krát zabit myslim to vázne.Dajte mi šancu vám pomoct.Mozme sa stretnut porozprávat a vyriesit problemy.Ved co date za jeden pokus? Nic.Šikanuju ta? Nemáš kamarátov skutocnych? Ubližuju ti v rodine? Psychycky alebo fyzycky ta tírajú? Alebo iné ..ozvy sa rada pomožem.Ved uz nemás co stratit.

Rada by som ti poradila, aby si to nerobila, ale bohužiaľ, sama mám také myšlienky. Ale ja nemám odvahu to urobiť. V skutočnosti ani nechcem, chcem len utiecť od môjho života a ísť niekam veľmi daleko, niekam kde nie sú problémy, stres, strach.

Už ma dokola nebaví tá rutina, ten stereotyp. Každodenné vstávanie, povinnosti, povinnosti, povinnosti, nedostatok spánku, kávy, energy drinky, zvonka vyzerať čo najzdravšie, najkrajšie, najšťastnejšie a NIKDY nedať najavo ani trochu nejakú inú emóciu, lebo už si hned depkárka, emo a pod. Som človek. Prečo nemám právo dať najavo svoje skutočné emócie? Prečo nemám právo si občas poplakať? Teda vybuchnúť po tom, čo to stále držím v sebe a len mechanicky žijem zo dňa na deň?

Mám 20, chodím na VŠ, výsledky mám dobré, snažím sa pôsobiť vo všetkom normálne a sebavedomo, dokonca aj výzor mám v pohode, učitelia ma zvyknú chváliť, no ja si aj napriek dobrým výsledkom pripadám neschopná, ako totálny odpad. Lebo ked je dobre, tak je to na bode mrazu a ked horšie tak úplne zle. Nemám 1 jedinú skutočnú kamarátku/kamaráta, osobu, s kt. by som sa mohla baviť aj inak ako o škole či iných povrchných veciach. Nemám partiu, do kt. by som mohla chodiť, plané reči mi doslova kradnú energiu, preto som radšej sama a izolujem sa, aj ked túžim po kontakte s inými až idem z toho zošalieť. Nemám sa ani kedy vyplakať lebo mama mi lieta do izby každých 5 min. Navyše sa zvyknem psychicky mučiť za trapasy, kt. sa mi stali, viem, že by som nemala, ale neviem sa tým myšlienkam ubrániť, mám pocit, že si musím stále ubližovať, lebo si to zaslúžim. Zvyknem si aj ubližovať nedostatkom spánku či tým, že spravím v izbe neporiadok, aby som tam zapadala tým, ako sa cítim. Všetko to robím z nenávisti voči samej sebe. Niekedy mám chuť, aby ma nenávideli aj ostatní.

Všetko to súvisí s rodičmi. Ale to by bolo na dlho...

Edisia: najskor preto, lebo sa domnievaju, ze smrt nema nic spolocneho so zivotom, ktoreho sa chcu raz a navzdy zbavit, no to sa asi mylia.