Prosim vas o vyjadrenie k tejto veci. Mam znameho, viac rokov k nemu prechovavam city, on o tom nevie, mozno si nieco vsimol ALE je tu problem, pre mna neprekonatelny aj ked nie sme spolu, nikdy medzi nami nebol ziaden fyz. kontakt aj ked sa o to pokusal odmietla som to aj ked ja po tom strasne tuzim...no on je bisexual, dost casto strieda sex. partnerov/partnerky. Trva to uz 7-8 rokov a ja sa neviem citovo odputat co mi brani mat vztah a cokolvek hlbsie s inym muzom. Nevysmievajte sa mi a neurazajte ma prosim, myslim to vazne, mam uz psychicke problemy, neviem sa na nic sustredit trpim nespavostou a stale musim mysliet na neho. Je nejaka cesta ako sa s tym vyrovnat, zabudnut, alebo sa s nim mam rovno vyspat a potom sa to zmeni? Aky postoj mam k tomu zaujat, nejak sa zmierit s tym ze sanca neexistuje, uzavriet to a dalej si zit svoj zivot, lebo stojim na mieste a neviem sa pohnut. Stale ma to taha len jednym smerom-za nim. Poradte prosim.
Nedokazem to vyriesit sama v sebe
neviem, no ja si myslim, ze ked clovek lubi niekoho, kto sa k nemu chova jak debil, tak ma hlavne velke problemy sam so sebou. a z jeho spravania si myslim aj to, ze sa mu ani vobec nepacis, kedze pretahuje vsetko co ide okolo a tebe to nikdy ani nenavrhol, skor ze si na neho cumela a jemu to bolo neprijemne, tak sa ti snazil ukazovat ze nie moja, nemam zaujem. jedna vec je ked ta niekto pritahuje zidealizovat si ho a druha, ked zistis aky je a napriek tomu si nim 8 rokov posadnuta natolko ze mas problemy spavat
rob jak myslis, mozno sa to casom zmeni aj samo od seba a ty sa jedneho dna zobudis s tym, ze uz po nom tuzit vobec nebudes...najsro to bude az vtedy, ked sa ozeni a zalozi si rodinu....napriek tomu, ze je bi, potom uz najskor stratis vsetku marnu nadej, ktora ta takmer cele desatrocie drzi takto v sachu
Ked som ho spoznala, dlho som toto o nom nevedela, zdal sa byt uplne super a v pohode. Az na to "spoznanie" potom. Bolo to davnejsie, ale ja som preplakala cele dni a noci, ked som videla aky je naozaj.
Nieje to az tak tazke pochopit, ze sa clovek zamiluje do niekoho takeho, ci chce alebo nie.
ak sa ti zda uplne normalne a zdrave, ze si zalubena do takehoto cloveka, tak ja uz fakt neviem...
On sa od zaciatku choval divne. S partiou ked sme chodili von, vzdy aj predomnou flirtoval s druhymi, osahaval a balil uplne cudzie zenske, vela ich vytrtkal a poslal prec... Vsetko robil predomnou aj ked vedel ze ja som do neho zalubena. Dokonca sa mi smial aj do tvare a pozeral do oci pri tom ked s nejakou bol. Pracovali sme spolu a robil to iste s kolegynami. No ak vsetky nevytrtkal, tak ziadnu... Odvtedy sa mu vyhybam, dlhsie sa uz ani nebavime. Ked sa stretneme tak stale sa na mna diva. Dokonca sa zastavi, otoci sa a pozera sa na mna a za hodinu ho stretnem s nejakou...
Nie všetci dokážeme ľúbiť rovnako. Pre niekoho je láska len slovo, iný pre svoju lásku dokáže obetovať aj svoj život. Sú ľudia, kt. sa zamilujú a ľúbia len jedenkrát v živote, viac nie sú toho schopní. Treba to len rešpektovať.
Sonnenschein .volà sa to zjavnà prìčina.Je to prìčina ktora sa objaví po rozpytvanì ,rozobratì problèmu je zjavnè ze........V láske alebo prìťazlivosti nemusìme tuto pricinu nàjst .Jasnè z filozofickèho hladiska vsetko ma svoju prìčinu lebo kazda akcia vyvolá reakciu cize fyzika a nic nieje náhodne atd.Ale zbytocne budes vysvetlovat po usi zalubenemu cloveku napr mladej babe 18-tke ze jej vztah k 55-rocnému chlapovi je preto taky a taky lebo nikdy nepoznala otca svojho a ze vlastne tato pràzdnota na dusi sa pretransformovala na neskutocnu pritazlivost ku 55 rocnemu spominanèmu pánovi.Tu je vysvetlovanie zbytočné ......a co nic to nezmení
Sonnenschein. Sùhlasìm s tebou presne vieš o čom hovoríš.Už len ked clovek rozpráva o probléme vytvára priestor na myšlienkové pochody ktoré ho nutia nad danou vecou rozmýšľať a tym pádom sa môže naskytnùť aj ked nie hned riešenie ale aspon nový pohlad na rozuzlenie problému.Tak že palec hore .Co sa týka tej prìčiny že je človek naviazaný na niekoho .Ano vždy tam nejaká je ,ale človek vo vela prìpadoch to nikdy nazistì pokial nezalovì strasne hlboko možno az pred narodením.A to uz je na inu tému.........a to nieje pre každého.Ak to nechápes alebo som sa nevyjadril sprâvne nic si z toho nerob nie každý mi rozumie ale viem o com rozprávam .
@Lary, som nepochopila čo nemusí mať príčinu. Podľa teba 8ročné naviazanie sa na človeka, ktoré bráni normálnemu fungovaniu života, nemá príčinu? Je jedno či je bi, či hetero... Tu ide hlavne o fakt, že už takéto samotné naviazanie sa na jedného človeka vypovedá o tom, že daný človek má v sebe nejakú ranu, nejaké prázdne miesto, niečo čo mu bráni v tom byť "vyrovnaným" človekom. Potrebovať jedného človeka k životu tak silno, že to bez neho nejde, je deštruktívne. Je to určitá závislosť, ktorá má vyplniť niečo čo danému človeku chýba. Je pravda, že na to, aby autorke niekto poradil, by trebalo viac informácií. To už je na nej či sa rozhodne napísať niečo viac zo svojho života. Ale niekedy už len správna otázka pomôže danej osobe pochopiť, kde môže byť koreň. Aspoň ja takto fungujem. Keď mám nejakú silnú emočnú reakciu, osobne mi pomôže vypísať sa a počas toho písania väčšinou prídem na to v čom to presne pramení. Ten samotný fakt tú emóciu nezmení, ale je to začiatok a postupne tá emócia (ak sa opakuje) slabne, alebo si s ňou aspoň viem lepšie poradiť. Život pod nadvládou emócií nevedie k šťastiu.
To nieje pravda !!!!!!!!!!!Haló čo musì mať prìčinu?Ak je niekto ùplne vedľa vșetkého svetèho etického a morálneho ale aj tak nás priťahuje?......Nemusí .A navyše nemôžeme vediet pochopiť človeka ak nevieme akè mal detstvo .V akom prostredí vyrastal.Ako vplìvali rodičia na jeho charakter.Zdedenè povahovè vlastnosti.Karmickè dlhy atď.V konečnom dôsledku radiť niekomu kto nám poskytol minimum informácii je nemožné!
