Z liekov som sa stala troska...ako z toho von?

No, na úvod musím povedať, že takéto stavy sú u ľudí v 20.-25. rokoch čoraz častejšie. Neviem čím to je, žijeme v strašne rýchlej, nátlakovej dobe plnej dezilúzií.

Zážitky z detstva sú podľa mňa tým hlavným spúšťačom, akoby si nemala tieto traumy vnútorne vyriešené. Ale tak ja nie som odborník. Len dedukujem z vlastnej skúsenosti. Ja mám 24 rokov a u psychiatra sa liečim len 3/4 roka. Ale úplne sa stotožňujem s tvojimi pocitmi. Úplná flegma, apatia, bezcitnosť...ako následok toho, že nás veľa ľudí zradilo a zneužívalo. Môj postoj k AD sa mení čoraz k horšiemu. Mne vôbec nepomáhajú (len 200 mg Sertralínu na ako-také fungovanie), mám brať aj Valdoxan, ale ten ma po 2 mesiacoch tak zruinoval že som ho svojvoľne vysadila. Neviem či by som šla na hospitalizáciu byť tebou. Asi by som si chcela vedieť pomôcť sama. Lebo neustále spoliehanie sa na doktorov a lieky nevedie k ničomu. V konečnom dôsledku si to TY SAMA, ktorá má moc vyriešiť svoje problémy.

Asi je tento môj náhodný kec k ničomu, ale úprimne ti držím palce a posielam veľa sily. Sme mladé a musíme si pomáhať navzájom

Srdiecko je to je fajn, ze tebe zabrali hned prve AD a fungujes aj bez vedlajsich ucinkov. Prispievatelka tu ale pise, ze uz skusila vsetky, vratane kombinacii a nezabralo jej nic, je mozne, ze problem je inde v tele, ako len v nedostaku serotoninu. Ja sa jej nedivim, ze ze zufala po tomto vsetkom a to nie je ojedinely pripad. Tiez som mala pred rokmi nejake problemy a vyskusala troje lieky a nic, tak som pochopila, ze to nema vyznam . A ked som postretala v cakarni tych zufalych ludi ako silou mocou vyhladavali "obet" , komu by vesali na nos svoje problemy , aj ked som o tom nemla zaujem, povedala som si dost, v podstate mi ti zufalci pomohli, pretoze roky chodili psychiatrovi a stale im bolo zle, vyprahnute duse, ked som sa ich dvoch pytala, ci ich to bavi takato "liecba", ze oni neveria nicomu len liekom Tak som im porpiala vela stastia v dalsom trapeni.MOzo im to tak vyhovovalo, byt na invalidnych dochodkoch doma v mladom veku a spat a trpiet a nehladat inu pomoc.

Fakt nemám šancu to tu všetko prečítať, ale tak náhodou všetci tí čo tu kritizujete antidepresíva, tak mne AD náhodou veľmi dobre zabrali aj mi veľmi pomohli, skvalitnili život a aj keď viem že nie som úplne z toho von, ale mám skúsenosť už cez osem rokov s týmto takže viem čo píšem a určite netreba počúvať také rady typu, že všetky AD vyhod do koša atd. Na liečenie takýchto porúch treba hlavne trpezlivosť a čas, sama som písala že kým niektoré AD záberu to trvá aj 3 mesiace a nedá sa k tomu pristupovať tak že všetky lieky a psychiatria sú odpad ale keď niektoré druhy pomoci nezaberajú, tak sa treba liečiť takto.

Peterf,
super napad. Odcervime sa vsetci a bude nam hej. Napis cim (produkt) alebo
ako.
Na rozdiel od pani, co ti radila hospitalizaciu a tam najdene nove priatelstva, tak
ja si myslim, ze len uplne krajne riesenie. Ty nepotrebujes priatelstva s ludmi,
ktori su este vac chori jak ty. Este sa tam zamiluj do schizofrenika a mas vystarano
na cely zivot.
Znizovat sa da aj ambulantne, oni vedia, ako na to. ale najdi si ineho dochtora.

Keď budeš mať veľa pozitívnych podnetov okolo seba, tak by si nemala dostať depresiu a naopak.

Za depresiami a úzkosťami treba hľadať hlavne fyzický problém.
Ja sa ani nečudujem, že nemáš žiadne pocity. Po tých liekoch ani nič cítiť nemôžeš, iba veľku otupenú prázdnotu. Si mladá život pred sebou, možno si v minulosti zažila veci, ktoré tebou otriasli a spôsobili ti bolesti na duši, ale nie je škoda stráviť s depresiami zbytok celého ešte niekoľko krát dlhšieho života čo ťa čaká ? JE ! tomu ver, že áno ... A píšem ti to ako človek, ktorý si prežil svoje trápenie s úzkosťami a depkami. Brala som AD, neurol som zapíjala alkoholom, no kadejaké kombinácie. Nič nepomáhalo. Až zmena stravy a vysadenie všetkého toho sajrajtu ma vrátila späť do života. Na vyšetreniach mi zistili, že mám v tele nedostatok horčíka čo mi spôsobovalo množstvo fyzickych a psychickych problémov. Skús si o tom niečo prečítať.

Nemám čas čítať celú diskusiu ale z tvojho príspevku mi príde, že sa stále niekam ponáhlaš a pomoc by si proste chcela hneď ale niekedy to proste nejde takto, ja takisto viem, čo sú to roky strávené u psychiatra a na ADeckach a tiež mám 23, čo keby si sa snažila riešiť vecí z rozvahou, lebo tvrdíš, že si vystriedala veľa ADeciek a po kolkych dnoch, tyzdnoch si to s nimi vzdala po 2 týzdnoch, po mesiaci? a ono takto to nefunguje, ja som cakala kým mi AD uplne zaberú aj 3 mesiace, niekedy nie je zlé si ísť poležať na psychiatriu lebo predsa je tam viac odborníkov, viac hláv a možno by vedeli že čo s tebou. Tiež by si tam spoznala mozno vela podobných osudov tebe, čím by si nadviazala nové priateľstvá a mala sa o svojich problémoch s kým porozprávať. Tiež by nebolo zlé okrem brania liekov a cakania na zazrak, skusit chodiť aj na psychoterapie, kde su zase ini odbornici a možno by ti dokazali pomoct.

Teraz nehovorím o emóciách, ale o psychike. Keď sa už cítiš lepšie, tak by si mala znížiť dávky na minimum, nemusíš kvôli tomu chodiť do nemocnice. Dá sa to aj ambulantne. Čo sa týka toho ostatného, tak asi každý dostane v živote poriadne naložené. Ľudia si ubližujú aj vtedy, keď na to nemajú žiaden dôvod.

Ipsik :
Poviem ti to tak, predstav si ze nepocitujes ziadne emocie, pocity no nic. Je to 1000 nasobne horsie ako to bolo s depresiami - vredy som citila aspon ajked bola na dne.. Hocico by som spravila aby som opat citila. Mam psika, priatela, skvelu mamu, rodinu a necitim k nim nic.. Prazdno..
Ubija ma to

Zacala som brat lebo stal sa incident co ma prudko zasiahol, bola som ku kazdemu mila, laskava no tiez sproste naivna, zradili ma vsetci o kt. Som si myslela ze su moji priatelia. Nieco sa tahalo uz z minulosti (mala s dost tazke detstvo a dospievanie, psych.teror zo strany otcima, neustale bitky a nadavanie..). 8 mesiacov som bola v depresiach, nejedla som, nechodila do skoly len plakala, pila a spala... Zacala som najprv terapiami no bezuspechu tak zacal kolotoc a vystriedala som asi 12 druhov AD ! Niektore mi sposobili maniu - a hned nalepka ze bipolarka... Davali mi dokonca aj lieky na schizu..
Takze tak
Rozmyslam, ci sa nedam dobrovolne hospitalizovat aby mi odstavili lieky vsetky do bodky...No mam dojem ze tam do mna dalsie svinstvo daju
Fakt si neviem poradit