Ahojte, budem velmi vdacna ked si moj pribeh precitate, a poradite/pomozete mi.. Som v koncoch, nikto ma uz nevie pochopit ani ja samu....
liecim sa na depresiu-uzkosti uz 3 roky, vystriedala som vsetky AD... Nic mi nezaberalo ako malo, mam aj psychoterapiu kt.ani neviem ci pomaha...Neurol mi zaberal a pomahal na dobru naladu, no sice dostaval ma do manii, ale po hospitalizacii som bola v podstate stastna, dobre nasadene lieky, zavislost od Neurolu prestala.... No po 8 mes. mi AD Welbutrin prestali ucinkovat ako mali... Odvtedy som sa stavala bezcitnou, bolo mi vsetko jedno... Musela som ukoncit Vysoku (nebavilo ma to..zistila som ze to nieje to co chcem studovat, no zaroven keby ze niesom tak ovplyvnena liekmi mozno by to bolo ine.. Pamat myslenie max zahmlene...) Je pravda ze psych.mi davala vzdy ine a ine ukludnovaky co sposobili ze som bola utlmena, ale bez nich to bolo horsie (Frisium,Frontin,Elenium,Ansilan aby som prekonavala veci lahsie a uzkost aby nebola)
Komunikacia z ludmi zacala stagnovat... Lebo som sa izolovala, po Brintelixe jak mi nasadila peklo.... O mesiac na to zas zmena na Valdoxan.. Potom kombinacia rano Wellb. Vecer Valdox..
Skoncila som zas s Brintelixom a Valdoxanom...
No a kedze sa citim vygumovana, flegma 1stupna, bez emocii, pocitov, zacala som z roznych zdrojov brat zas Neurol a Frontin na striedacku...aby mi sposobili akontak normalne fungovanie. A zlepsili naladu, viem je to nespravne ale "pomoz si sam, ked na teba sere s prepacenim lekarka"...
No pokusne kraliky musia byt, mam sice najlepsiu lekarku v meste ale uz ma proste odpinponguje pri kazdej navsteve ze uz nemame co kombinovat aby mi bolo lepsie, vysadit zakazala kvoli mojim depresiam... Hlavne myslienkam na smrt, ako z tohi uniknut celeho, kolotoc plny oblbovakov co sa neda zastavit, sem tam pride na mna jedina emocia a to zufalstvo vtedy pride naval placu...Po tom zas som na tom stejne ako predtym, ziadna radost, veselost, uz ani nvm ci som v depresiach abo lenivost kedze som doma len... Pracu si hladam bola som na x pohovoroch, snazim sa ale tie lieky mi nicia osobnost, charakter.
Byvala som vesela, empaticka, energicka osoba, sportovala som, mala som vela znamych no z mojej naivity som sa popalila...prisiel zlom a vsetko sa zmenilo.....
Prazdno v dusi, prazdno v srdci k rodine nedokazem ovplyvnit (iba po Neurole abo Frontine som vesela snaz sa ale doslo to do stadia kedy uz ani to nepomaha, zas som zavislak od tych svinstiev) a kazdym dnom padam padam viac na dno. Nedokazem sa poriadne ani porozpravat, lebo pamat mi vypadava, zabudam, mam mozog akoby zablokovany....nelutujem sa, len hladam pomoc...
Teraz, uz som sa dostala do bodu kedy fakt neviem kudy kam.. som otrok liekov, rodinu s tym nicim, tak chcem naspat tu iskru do zivota, radovat, usmievat sa....
Byt citovo vyprahnuta, bez emocii, a v nutri nic necitit - no uz si pripadam ako psychopat. Chcem zas zit, citit, pracovat a napredovat.... no neda sa, pretvarovat sa ma vycerpava strasne a mam dojem ze moj zivot je bezcenny....
No vedela by som tu toho este vela popisat - no komu sa to chce citat ze ?? :-) vylevy psychiatrickeho pacienta kt. v 23 rokoch sa citi ako chodiaca zombie
