Ahojte..,tiež sa nad touto otázkou zamyšlam,takýto pocit bezmocnosti z dnešného sveta zažívam často.,musím sa nasilu usmievať,robiť v práci to,čo chcú nadriadení,len zato aby sme dostali výplatu,a mohli zaplatiť nájom,poplatky,blbé šeky,a iné hlúposti.Ano,tiež som toho názoru,že tento štát riadia zlodeji,a výpalnici.,preto sa tu žije tak,ako sa žije..Prázdnota,bezmocnosti,bezvychodisko,Chodíme z práce domov ,vyspať sa,a zas do práce,rutina každý deň,a život uteká,nič medzi tým.Napriek tomu,že sa snažíme,kažy deň si poviem,že je fajn,vždy sa snažím vidieť na veciach a ľuďoch to lepšie,,každý deň sa prinútil usmiať sa,buď v práci,alebo v obchode na predavačku,.No len toto nestačí,nefunguje to každý deň.Je to preto,že sa nám žije ťažko,ľudia majú problémov a ťažkosti viac,ako pozitívnych veci.Kto má človeka potešiť,keď nikoho nemá?,,chcel by,ale nejde to.,,skoro každý toto pozná,že i keď sa snaží v práci,doma.,nie vždy je dobré.Su dní,kedy máš okolo seba samých blbcov.A môžes robiť zázraky,nezmeniš to.myslim,že každý to pozná.I ja mám dní,keď sa utiahne,a potrebujem sa vytrvať,nech sa mi uľaví,pretože niektoré veci nezmeníme.Zázraky nevieme vyrábať.Ty ako píšeš ANGEL DEMON,že zdvihnúť leniví riť a niečo robit? Zamysli sa....Nieje to o zdvihnutí zadku,proste sú ľudia,ktorí majú v živote menej šťastia,a môžu robiť čo chcu,sú v živote nešťastní.,ty nie si zrovna moc empatická,sa mi zdá.Povedat človeku milé slovo je viac,ako moralizovať..premyšlaj,Angel DEMON.