Ahojte,
čo je zmyslom, prečo žijete. Ja nemám dôvod prečo, alebo pre koho žiť. Som ako chodiaca mŕtvola, nič ma nebaví. Ani len práca a s tým súvisí aj kvalita predmetného života, človek pracuje, ale to ohodnotenie na Slovenskú je mizerné, to nie je o žití a užívaní si, ale ledva o prežívaní. Tak sa pýtam na čo žiť, prečo to neskončiť hneď teraz, ako sa trápiť a prežívať?
toto je kočka, čo má depresiu, chronické bolesti a 4 ďalšie vážne diagnózy. Nepindá na život, že to nie je spravodlivé (aj keď si tým určite prešla), ani na to, čo všetko NEmôže. Žije tak ako vie a ako ju to baví. Tuším aj pracuje. www.youtube.com
MP, ja si napríklad vôbec NEmyslím, že zvládnuť problémy je v živote niečo kľúčové. Vôbec nie. Jednoducho každý žije nejako a či sa mu to páči alebo nie, to AKO žije závisí do veľkej miery od neho. To je asi tak všetko. Ty nesúhlasíš, dobre. Preto sa aj tvoj život odvíja podľa tvojej viery a názorov. A môj zas úplne inak. Dva úplne odlišné fakty. Pravdu máš ty, lebo ty si ju žiješ vo svojom živote a ja tiež, lebo ja si ju žijem zas v tom svojom. Je to ako deň a noc. Ani jedno neni "pravda" alebo niečo "dobré, správne". Rôznorodosť. Rôznorodosť je dobrá, to je zmyslom tejto reality, to je sloboda, ktorú Boh ľuďom dal. To sú tie možnosti, ktoré si vyberáme, teda vlastne ja si vyberám, ty nie :)
Moireal, chceš eliminovať problém a nemieniš sa zmierovať so všetkým. Chceš žiť normálny obyčajný život. Ehm, vieš že to isté chcem i ja? A som stále iba na ceste. Ale ja si to tu vychutnávam, aj s obmedzeniami, aj ked ešte nemám čo chcem. Lebo nechcem umrieť slintaním po niečom a premrhať celý život, keď zas niečo iné mať/zažiť/vychutnať si môžem. Niečo také ako - ked toto vyriešim, budem mať spokojný a šťastný život až do smrti - neexistuje. Lebo ako život plynie, prináša nové situácie, radosti/problémy, túžby, ciele, stále sa mení.
Vieš koľko stoviek ľudí leží na cintoríne bez problému? Ono raz to také sladké a bezproblémové naozaj bude, na druhom svete (dúfam). Ale bude to iné, ochudobnené alebo obmedzené o možnosti, ktoré ponúka tento fyzický časopriestor. Každý jeden človek tu na zemi niečo "rieši". Zamerať sa na vyriešenie často vedie presne k opaku - že svoj problém živíš, podporuješ. Preto je niekedy dobré, dlhoročné problémy nechať stranou a venovať svoju pozornosť niečomu inému, trochu odľahčiť, vychutnať a všímať si to iné čo v živote máš, prípadne objavovať čo iné, nové máš k dispozícii. A že je toho fakt HODNE. Ja sa presne toto učím a páči sa mi to.
blok z -> baricak.blog.sme.sk
Dobre sme sa narodili
15.3.2017 o 9:32 | Karma článku: 4,51 | Prečítané: 415x
Vždy, keď som sa motal Latinskou Amerikou, alebo Áziou, vravel som si: „Akí sú pokojní. Sála z nich spokojnosť, ľudskosť. Nikam sa neženú a napriek tomu, že sú oproti nám rozprávkovo materiálne chudobní, žijú krajší život.
Mali by sme cúvnuť, zobrať si z nich príklad.“
No pri ceste Napálom mi to celé došlo. Nie, narodili sme sa ako Slováci, či Európania na tento prekrásny starý kontinent, na najlepšie miesto, kde sme sa mohli vyskytnúť. Do uponáhlaného Matrixu, stresu plného sveta často boliacich vzťahov, spoločnosti dychtiacej po sláve, uznaní, zážitkov, mori prachov a blahobytu, možnosti prejaviť sa, uspieť, zvíťaziť. Tam vás vytáča sused (akým právom mi vyčíta, že som zle umyla suterén, kretén!), svokra vám na drzovku pindá do vzťahu (koho som si zobrala za muža, ju, či jej syna? Nech sa dá do obrazu, inak sa s ňou prestanem baviť...), blíži vám partner svojou nevšímavosťou, diktátorstom, nekomunikáciou, duša piští po rozchode, lebo srdce velí otočiť plachty, prípadne radšej ujsť, lebo sa nám javí ľahšie fúkať do zhorenej pahreby, než pracne hasiť narastajúci požiar.
V Nepále ľudia nie sú ešte rozmaznaní konzumom, všetko si musia pracne odrobiť väčšinou fyzickou prácou. Čím väčšia spokojnosť, tým viac človek špekuluje, čo si mu chýba, a čo by si ešte mohol dopriať. Rovnako tak vo vzťahov. Myslíte si, že náš nepálsky vodca Padam rozprával o vzťahoch a prosil ma o radu s nejakou vecou ohľadne neho a jeho manželky? Veď tam je všetko dané pravidlami starého sveta: je to moja žena, vybral som si ju, pracuje okolo domu, domácnosti, detí, stará sa. Aká nevera z jej, či mojej strany? Nemysliteľné! Aké nadávanie mužovi, či neúcta detí voči rodičom, výčitky voči svokrovcom. Nič z toho tam neexistuje. Peniaze, ktoré aj s nosičom Ramsaranom na treku s nami zarobili, do poslednej rúpie odovzdali žene. Žena drží bank. Tak to v Nepále je, neexistuje tam iný model toku financií v rodinách. Všetky vzťahové oblasti majú rodmi odovzdané zákony, podľa ktorých sa ide. Nie je ich vôbec veľa, naopak, šokujúco pár desiatok.
A čo my? Koľko variantov vzťahov, pohľadov na rôzne situácie, deje okolo nás. Tisícky konštelácií, pnutí od očí až po ľadviny... Žijem s Igorom, no je chladný. Je ale doktor, o chvíľu nadobudne dobrú finančnú pozíciu. Vraj až potom prsteň a deti, mám vydržať, nechce túto tému otvárať. Muž, logika, chlad, mierna nadradenosť. Ale ja chcem teraz, ako žena túžim po vývine vzťahu. Nepočúva ma, vraj ho kamsi tlačím. V posteli žiadna chémia. A ja chcem. Často a vášnivo, no on aj dva týždne nič. Zrazu kolega Milan. Najprv mesiace rozhovory. Potom súznenie, pochopenie. Je hravý, veselý, kde sa zjaví, tam mu patrí priestor. Áno, podľahla som. Cítim sa vinná, špinavá... Ako z toho von?“.
„V susednom byte žije jeden manželský pár. Plus ďalší muž. Už roky. Spávajú spolu všetci traja. Jedno dieťa má s jedným, druhé s druhým. Viete, pán Baričák, toto ja v živote nepochopím, sodoma-gomora. No čo tie deti?“.
Myslíte, že sa toto vyskytne v Kambodži, či v Peru? Určite áno. Niekde raritne v hlavnom meste, kam sa už dostali odlesky „moderného sveta tých bielych bohatých ľudí, ktorí si robia čo chcú. To je sloboda! Žiadna spútanosť, skostnatelá morálka, kazajky náboženstiev. Tí ľudia žijú!“
Všetci žijeme. Tam, kde má naša duša tie najlepšie podmienky k rastu. Tam, kde sa vyskytnú nové podmienky k postupu do ďalšej brány. Základná škola – sčítavanie a delenie, stredná škola – funkcie a permutácie, vysoká škola – matice a integrácie. A v živote? Základná škola – boj o hlinenú misku, stredná škola – riešenie nevery, lebo muž začal paktovať a to pre istotu so šéfom, vysoká škola – prvé pokusy žitia skutočného „tu a teraz“, zbavenie sa všetkých pripútaností, závislostí, pustenie chybných programov dopujúcich naše ponížené ego, výmena energetického parazitovanie za žitie z Večného zdroja.
Tak ako sa kozmonauti školia v strediskách plných odborníkov, tak si časť ľudstva vytvorilo svoju dokonalú špecializovanú jednotku. Nádherne zložitý spletenec „neuveriteľného“, tak našu dušu bolestivo šokujúceho, dych vyrážajúceho, nohy lámajúceho. Stačí sa iba rozpomenúť, sami sme pred touto inkarnáciou zdvihli ruku a prihlásili sa do tohto programu: „Idem do toho, trúfam si. Chcem to podstúpiť,“ bola v nás viera prežiť to. „Bude to bolestivé,“ varovali nás svetelné bytosti. „Nie, mám na to. Do Európy, Slovensko, otec najprv milý, dobrý, budem ho milovať. Keď mu padne firma, začne piť, upadne a zmení sa na netvora. Budem ho naďalej ľúbiť i nenávidieť. Srdce na dve polovičky. A do toho choroba manžela, ktorého vytrhnem smrtke z lopaty, no ten večný strach – čo keď sa vráti? Ach, čo za adresa sa mi to vrátila? V ktorom predošlom živote som zažila niečo podobné? Čo som vtedy nezvládla, keď sa súradnice dokonalo zopakovali, len to má o level silnejšie pecky. Priamo na tvár. Modriny, krvácam, pľujem krv, v kaluži seba hmatám zuby, ach, to sa nedá prežiť.“
Dá. Všetko sa dá prežiť a vnútorne na tom zbohatnúť. Ste mohúci majstri bývalých víťazstiev. Rytieri pravdy, ktorí už toľko krát nepodľahli a ešte aj posledným zdvihnutím meča dali iným znať, že sa dá, len netreba vešať hlavu. Svoju a tým pádom ani hlavy „nepriateľov“. Ste mocní liečitelia, bylinkári svojej duše a teda aj klopajúcich na vašu chyžu rozžiarenú svetlom. Jasom, ktoré nevidno, no o to účinnejšie lieči. Držte tú fakľu vyššie, sám Boh vám ju dal do ruky, tak zrak k nebu! Slzy padajúce na vaše deravé ponožky vysušiť neviem, ale viem ich vysvetliť a tým pádom ich vy budete vedieť premeniť na sväté. Zdvihnite to svetlo vyššie, nech kľačiaci popri vás povstanú a vyvediete ich. Vy.
Všetci sme kňazmi vyškolení stovkami životov. Už nemusíme zahodiť sex, ktorý sme dostali od toho istého Jediného, ktorý nás obdaril aj láskou, nehou a súcitom. Nezakrývajme pokoru navliečením ju do kutaní askétie, časy zatvárania pravdy do chrámov a kníh, ktoré budú určené iba pre vyvolených sú preč. Kniha kníh je rozovretá na tej najlepšej dvojstrane určenej pre váš hociktorý deň a situáciu, stačí sa naučiť čítať. Všetky bloky, steny a zábrany sme k tomu písmu stvorili my ľudia. Nik nás neklame, my sami sme nevidiaci a rovnako tak sa sami môžete zobudiť zo zlého sna. Stačí si nastaviť budík a dať si ho k uchu.
Hasiči z horiaceho domu zachraňujú tlstého spiaceho muža. Nevedia ho však odniesť ani štyria. Kým jeden z nich sa nespýtal: "A čo keby sme ho zobudili a vyšiel by po svojich?"
Sme karavana kráčajúca v rovnakom úseku cesty. Navzájom si svietime a každý z nás občas ťahá prvú ťavu. Nie sekta, gang, fanatici, náboženstvo, viera, kult, duchári, filozofi, uletení, modlári, zaslepenci, čudní, ovce a "bača" - iba obyčajní ľudia. Cítiaci, vnímajúci, preberajúci sa. Čarovní, mohúci, žiariaci. Každý z nás je vodca. Sám sebe. Každého srdce totiž presne vie, kedy pretrvať a kedy sa odpojiť a ísť iných chodníkom. Každý z nás je totiž Boží a srdce ho neomylne vedia ako k očistným lekciám, tak aj k prameňom.
Práve postoj je príčinou následku v podobe problému. A potom už veľakrát býva neskoro a podobné rady, ako poskytla kafe, už nefungujú. Akokoľvek by sme zmenili myslenie, telo sme už nenávratne poškodili. Ale je na zváženie, či to poškodzovanie treba prehlbovať, alebo vyťažiť z daného stavu maximum a uvažovať o obrazoch zdravia, alebo konštatovať choré. :o)
Kafe, to je sice pravda, co si napisala ale stale je to len o postoji a nie o eliminovani problemu. Ten tam stale je. Hawking je nadpriemerne inteligentny a ja napriklad chcem zit normalny obycajny zivot.
Vies lahko sa radi, ked ty si asi zdrava. Ale v podstate suhlasim, len sa nemienim zmierovat so vsetkym. Su aj ine riesenia. Len nie kazdy ma k nim pristup.
To, čo sa snažila kafe popísať a vysvetliť, sa nazýva nádej. Že ak aspoň jeden jediný človek svoj boj s osudom vyhrá, je nádej a šanca, aby to zvládli aj tí ostatní. Jediné, čo musia urobiť, je, nechať si poradiť a úsilie dotyčného napodobniť.Rovnako sa dá aj komunikovať a protirečiť za každú cenu..potom ale nejde o hľadanie rady, ale iba o rozvlňovanie vlastnej duše za podpory druhých. Na tom nie je nič zlé, ale netreba potom nijak vážne tie silené argumenty brať. ;o)
kafe - môže byť, že si absolovala podobnú skúsenosť ale 300 eur sú pre niektorých ľudí neskutočné peniaze - doslova majetok.
Nie všetko z toho, čo si napísala sa dá zrealizovať a nie každý to môže zrealizovať. Napríklad na to, aby si zahrala Človeče, potrebuješ protihráča. Ak ho nechceš hrať s počítačom. Na to švihadlo potrebuješ zdravie....atď...ale mysli si čo chceš :)
Nie všetko sa dá tak, ako si to ľudia predstavujú a nie všetci majú rovnaké možnosti. A keby som nezažil tak ti tu neoponujem a nepíšem len tak do vetra. Nie je to filozofia ale fakt, ktorý ľudia ako ,,ty,, nikdy nepochopia. Ale to by bola dlhšia debata, tak ťa v tom nechám. Ja mám inú skúsenosť. Nie vždy sa dá všetko, čo človek chce. Niekto sa ani von nemôže dostať, pretože je to ležiaci pacient...napríklad
Z tvojho pohľadu máš samozrejme pravdu ale nemaj pocit, že ak sa to podarilo tebe, že to dokážu všetci :)
A čo keď sme všetci počnúc narodením nesmrteľní, aj keď existuje fyzická smrť? Zabiješ sa a ako na teba budú tam hore pozerať, že ako vo co go? A čo keď ti dajú repete? Trochu tak popracovať na sebe, napr. sa začať SAMA učiť jazyk, aspoň slovíčka. Nie, to asi nie, že? Lebo je to náročné a nie je to pohodlné. Ak máš kvalitné vzťahy s ľuďmi okolo seba, tak už máš o dôvod menej sa zabíjať. Oni ťa chcú vidieť žiť. Ty si ešte nikdy neriešila takú situáciu, že ti dýchala smrť na krk, že? Vieš ako by si vtedy chcela žiť a ako by si bojovala kvôli blízkym, ktorých máš rada? Si to nevieš ani predstaviť. Spravila by si aj nemožné. Ver mi.
ďalšia inšpirácia. Vyzerá, že úplne mimo misu, ale mne to nejak súvisí so zmyslom života a s tým, čo všetko sa dá: www.youtube.com
Toto je len jeden zo spôsobov, tých možností ako sa niečo dá zvládnuť je veľa.
MP, čo sa nedá realizovať? Nedá sa spievať? Písať príbehy? Hrať v amatérskom divadle? Vyrábať šperkovnice z kartónu? Robiť dobrovoľníka? Ísť sa prejsť a pozerať hviezdy? Zaskákať si na švihadle? Zahrať si človeče nezlob se? Aké peniaze na to potrebuješ?
Dá sa to uplatniť na všetkých ľudí. Mala som obdobia, kedy som bola bez práce a nemala som ani tých 300 eur. Nabehol šetrici režim a vedela som že 120,- na jedlo je všetko čo potrebujem na jeden mesiac. Z poslednej výplaty som musela vyžiť dva mesiace. Srandy vtedy veľa nebolo, ale vedela som že TO ZVLÁDNEM. A vieš čo sa stalo? Ja som to zvládla! Našla som si nechtiac prácu v Taliansku (hľadala som prácu pre priateľa) a doniesla si domov 4.500 eur. Žiadny zázrak. Proste som sa držala možnosti, ktorú som si vybrala - viem, že to môžem zvládnuť. Do riti, veď toto je Európa!! Tu sa DÁ toľko VEĽA dosiahnuť.
Mám veľmi rada to tvoje polemizujúce spojenie "ak by som nemala to a hento... nič sa nedá realizovať.." s tým sa dá krásne pracovať. Lebo keď budeš stále hovoriť o možnostiach, kde sa niečo "nedá" nájdeš hovno a nie spôsob ako sa aspoň pohnúť z miesta. Lenže ty môžeš úplne rovnako polemizovať v rovine "ak by som mal 1000 eur mesačne, čo všetko by sa dalo..." alebo "čo ak sa to dá dosiahnuť/zvládnuť" Tento postoj a spôsob rozmýšľania ťa dostane niekam úúúúplne inde.
Moireal, aj so zdravím sa dá niečo robiť. A to nemám na mysli zázračne sa uzdraviť. Pozri, ležiaci mladý človek by dal všetko zato, aby sa aspoň mohol pohybovať na vozíku; vozíčkar zas aby sa spoň šuchtal pár krokov po svojich; ten čo kríva by chcel behávať; ten čo behá (ale kvôli nejakým zdravotným obmedzeniam nemôže naplno) sníva o športovej kariére ktorú viac nemôže robiť a športovec chce byť prvý, nestačí mu, že je len namakaný a lepší ako ten ležiaci. Nech je na tom človek akokoľvek zle/obmedzene, dá sa s tým niečo robiť. Prijať a vyrovnať sa s tým ako veci sú. Kým sa dá, využívať to, čo mám a môžem, lebo v každom obmedzení je istý stupeň voľnosti, ktorý sa ešte dá využívať. A využívať ho až na hranu. Poznáš Stephena Hawkinga? Ako mu postupne odchádzali všetky svaly? Do riti, čo za postoj si musel tento chlapík vypestovať, keď svoj život dokázal prežiť tak dlhý čas celkom užitočne. A to 30 rokov presedel na riti a nedokázal pohnúť ani prstom a stav sa mu zhoršoval a zhoršoval a zhoršoval. To nebolo o nádeji na zlepšenie. Pri takýchto ľuďoch si ja uvedomujem, aké možnosti vo svojom živote ešte mám a môžem využívať a akú obrovskú silu má ľudská mysel. Monológ ktorý vedie vo svojej hlave dokáže ťahať ku dnu a kaziť čo sa len dá, alebo držať nad hladinou a surfovať na vlne. Môžeš si vybrať, aký monológ si zvolíš. Aj byť neutrálny je možnosť, proste si na hladine a splývaš. A príbehy ľudí z oveľa ťažších situácií, v oveľa ťažšom zdravotnom stave sú úžasná inšpirácia. Ak to dokázali oni zvládnuť, čo ak to dokážem aj ja - prežiť svoj život aj s obmedzeniami tak nejak naplno? To najväčšie obmedzenie je v hlave, povedať si, že sa to nedá. Lebo nemám dosť peňazí, lebo nie som úplne zdravá... čo ak sa to dá?
ahojte kvalitnyzivot
život je mojej skúsenosti o láske :)
život vždy cítime ... resp. keď sa snažíme od života oddeliť, tak vzniká odpor .... a čím väčší odpor vytvárame, tým väčšia nenávisť vzniká voči životu
je to "rozum" ktorý nás oddeluje od života - lebo keď sa hneváme, je to vlastne preto že máme iný názor aký je okolo :)
napríklad ked niekto rád pije alkoho, prechováva lásku k alkoholu, ťažko sa bude cítiť príjemne v spoločnosti ľudí ktorí sú radi triezvi napríklad.
alebo keď niekto má rád sedenie doma, ťažko sa bude cítiť príjemne vonku.
ono v podstate tu vidíme, že človek môže ľúbiť aj "opačné" veci (niekto má rád tmu, niekto má rád deň).
v tom je podľa mňa láska taká pestrá, že umožňuje ľúbiť hocičo :D :D
a celkom zaujímavé, resp. dôležité je ľúbiť v súlade :) napríklad ak niekto ľúbi cestovanie, ťažko v rámci toho istého dňa bude ľúbiť napr. sedavú prácu.
niekto ľúbi rozmýšľanie, niekto ľúbi rozprávanie ... láska je z mojej skúsenosti vzťah .. resp. trochu aj sústredenie sa na pozitíva
je to veľmi podobné ako na začiatku ... keď sme zbadali auto - "jeeej auto" ... alebo "jeej práca" ... alebo "jeeej oslava" ... aj auto aj práca aj oslava vedia byť "zlé", ale sme to aj my kto vytvára ten pozitívni vzťah k nej :)
napríklad mnoho ľudí je na slovensku šťastných :) ak cítiš že ľúbiš napríklad iný štatát, nechaj láske voľných priechod a nasleduj svoje srdce : )
ale nie preto že chceš mať pravdu, ale preto lebo chceš byť šťastný :D :D máme mylné predpoklady, že nenávisťou voči protikladu vznikne láska ... napríklad že nenávidením bohatých ľudí budeme sami štastní/bohati .. že nenavidienim tučných ludi budeme štastni/chudi atd .... prosto nenavistou laska nevznika :D
a laska je z mojej skusenosti alebo vztah, medzi nami, našim vnútrom a vonkajškom
najviac nenavisti je tam, kde nie je nič ... a to nič chce všetko zničiť ... a láska je vždy tam, kde je všetko .. a všetko je šťastné :_)
o tom je duchovno, ked si poprechádzame rozne svety, rozne bytosti atd atd až si všimneme že sa to cyklí ... a vlastne si zvolíme lásku, pretože chceme aby sa opakovala, aby sa "prehlbovala"
život je vacsinou o prioritách .. niekto chce mat napríklad pravdu, jedno stranu pravdy, jeden nazor .... a kľudne tak mať može ...vzdy je to o tej projekcii: ked sirime lasku, okolo nas je laska ... chvilu ta projekcia trva ..... je to akoby "čas zmeny" .. ako napríklad ked sa rozhodneme lubit cestovanie a doteraz sme radi napríklad sedenie .. tak chvilku potrva kym ta laska voci sedeniu ustupi a ta laska voci cestovaniu vzrastie :) :)
kľudne hovorte, prejavujte čo máte radi, čomu sa rad venujete :) laska je vzdy najde cestu (s laskou sa clovek rad aj luci, s laskou sa clovek rad aj spaja .. laska moze byt mnohoforemna a častokrat je to prave "nepriatel" rozumu, lebo rozum byva často protikladny, protichodny, plny "malých" suvislosti
rovnako aj opak je pravda :)
ked nefunguje pravda funguje laska :D :D a tomu sa treba venovať :) :) :) ja osobne to robím tak, že keď je okolo mňa niečo zlé tak sa snažím ukázať čo ľubím ja a prečo to ľúbim .. a ked to nefunguje tak sa prosto zdvihnem a idem na chvíľu inde :D :D
fakt z mojich skusenosti je láska tvorivá!
v tom je jej láska, že ona vždy vytvorí cestu :D napríklad sa hneváme v škole na profesorku a zrazu príde nejaky vtipny podnet, alebo nejaka prijemna spomienka, alebo rozptylenie, alebo predstava .. láska akoby vždy ponúkne nejakú cestu k nej :D :D
ak možem poradiť konkrétne kroky sú to tieto: prejavujte sa :) prejavujte to, čo máte radi ... pravda sa môže meniť : jednu minútu zistíte že niečo máte radi len také alebo onaké, o pár minút je to naopak zrazu to už nemáte radi ... to je úplne v poriadku, to je presne láska, ľúbi ... nemá predsudky .. ľúbi prosto :)
a čím viac sa venujeme láske, tým je jej viacej :)
"štestí, muška jenom zlatá" ;) najlepšie sa láska predstavuje ako život .. napríklad nevieme či žijeme 1hodinu alebo 100 rokov ....... ale v tom žití môžeme prejavovať lásku :) čiže žiť láskou či hodinu alebo večne, láska pretrváva .. a práve akoby uvedomenie si tohto rozumom vlastne spôsobí, že "rozum pustíme" ... lebo ním vlastne vytvárame oddelenie od lásky....tramtararaaaa a tu sa už nachádzame v duchovnej vrstve a ten pohľad napr. na Zem je taký prekvapivý, lebo nechápeme prečo tu je nenávisť ... pretože z pohľadu lásky nedáva žiadny zmysel lásku nemať :) iba z malého uzatvoreného pohľadu mozgu sme takí oddelení :)
spájajte sa v ľudmi, vecami, názormi ktoré ľúbite : ) akoby robiť kroky vpred k tomu, čo ľúbite :) :) baví vás cestovanie? dotoho! baví vás varenie? dotoho!baví vás stretávať sa s milými ľudmi? dotoho! baví vás byť sami, budte sami! vždy si vychutnávajte čo máte / resp. dosahovanie niečoho :)
ak neviete kde začať - tak prijmite že neviete a začnite byť šťastný namiesto toho :D ked je človek šťastný vidí odpovede, rovnako ako ked je človek smutný/plný zla vidí len problémy :)
veeeeeeeeeeeeľa radosti prajem kvalitnyzivot thaaa a veľa toho cestovania a všetkého čo máte radi :)
