Zmysel a kvalita života?

Zmysel zivota je prave ta cesta zivotom. Ucime sa, placeme, stradame, hladame, stracame, placeme a uz ked nedufame, tak zrazu najdeme, pride, rozjasni sa. Alebo naopak, uzivame, mame, milujeme a zrazu stratime, klesame, padame. Moju priatelku opustil manzel, ked mala 3 male deti. Nasiel si mladu krasnu stihlu oslnivu. Tazko sa s tym vyrovnavala. Dnes ma vsetky deti uspesne uplatnene v zivote. Ma uzasneho partnera a jej byvaly manzel je uz po smrti. Nikdy sa nevzdavajme.

alebo aj takto, lepsie video s prekladom zial niet. anglicky je to lepsie.
www.youtube.com

monty pythoni tu piesen skutocne pouzili na pohrebe jedneho z ich clenov. ked skutocne umrel
www.youtube.com

zmysel zivota nie je napisany vo hviezdach ani vo svatej knihe. aj v teme je otazka aky je "vas" zmysel zivota, nie objektivny, ale subjektivny. objektivne o nic nejde. objektivne je bezvyznamny kazdy a vsetko, gandhi, améba, hitler, vy, ja, bezdomovec, bohac, čivava, stipa tenuissima zmiesana s Lavandula angustifolia v zahrade, hoci kto hoci co. mne sa skor zda ze clovek sa stazuje na chybajuci zmysel ked ma problemy. tak ako je to inym sposobom spomenute v diskusii. zda sa mi spolu s Thomasom Ligottim a jemu podobnym "pesimistickym" filozofom ze clovek je chyteny do pasce vlastneho rozumu. clovek vlastne nemoze za to uvazuje nad zmyslom zivota a ze odpovede nachadza vdaka jeho bujnej fantazii. ale pokym potreba vziat si zivot neprevazi nad potrebou zit tak volaco robit musi. najlepsie sa asi maju ti ktori si nekladu hlboke otazky ale proste ziju zivot a robia to co povazuju za potrebne. zakladaju rodiny, robia kariery a potom v papuciach sedia vraskavi pri krbe. alebo sa moze nad tym clovek zamysliet ako Epikuros
www.youtube.com
alebo ti ktori maju viac casu a nepatria k modernej generaci ktora ma problem citat alebo pocuvat nieco dlhsie sa mozu zamysliet co je dobry zivot
www.rtvs.sk
alebo moze clovek najprv riesit svoje psychicke problemy ak nejake ma. so psychologom alebo inak.

Myslenie je proces, pri ktorom pracuje myseľ s predstavami a spomienkami a aktuálnymi podnetmi z vonkajšieho sveta. Na základe toho potom vytvára myšlienky, ktoré sa stanú opornou kostrou pre vôľu. Niečim, na základe čoho sa vôľa rozhýbe. Ak výsledkom prejavu vôle je choroba, zlý pocit, sklamanie, smútok, bezmocnosť...je logické, že myšlienky neboli správne, Nejde o pozitivitu alebo negativitu..ide o správnosť myšlienok. K tomu ja nabádam pýtajúcich sa o radu...ako myslieť tak, aby sa cítili lepšie. Pozitívne myslenie vedie k pocitu radosti v tele. Radosť ako emócia je rozhodne pre dušu pocit ľahší ako smútok, skleslosť, nenávisť, žiarlivosť a hnev.Tie sa dajú pocitovo prirovnať k jedu, ohňu, priam spaľujú vnútro. LOGICKY je teda rozumnejšie, myslieť tak, aby si sa tomu vyhol. Ale. Keďže mi to teda opakovane vysvetľuješ, že ty myslíš negatívne a napriek tomu sa cítiš skvele..tak potom je pre mňa jediné prijateľné vysvetlenie...že si natoľko slabý, že ani len hnev a smútok nedokážeš prejaviť natoľko kvalitne, aby ti to samotnému začalo vadiť, Nie tvojej osobnosti, ale tebe, ako bytosti.Lebo pre bytosť, pre život, je to neakceptovateľné..myslieť sebadeštrukčne. A tým také myslenie je. Tak sa nad tým skús zamyslieť. Máš právo písať a písať svoj názor, ja ti to nijak neberiem. Ale mne osobne, keby toľko ľudí napísalo, že sa mýlim, asi by som už tú možnosť aspoň pripustila. :o)

anjelik * - ok, dala si príklad a ja ti ho neberiem. Aj tak si však myslím, že porovnávať človeka s amébou je...

Prečo si myslíš, že je to ,,pritiahnuté za vlasy,, a že tie príklady nesúvisia s témou? Keby to tak nebolo, tak by som ich sem určite nepísal :) Kde si vzala to, že ja neradím a hľadám len dôvody, ako sa to nedá? Koľko som na tomto fóre, pamätáš si to? Čítal som si to tu opakovane, čítal som tvoje rady a aj rady iných, a myslím si, že rady typu ,,mysli pozitívne,, nepomôžu niekomu, kto jednoducho myslí negatívne :)

Môžeš mi oponovať, ale odkiaľ vieš že to ja nedokážem?

,,opakovane neguješ snahu druhých vlastnými predstavami nezdaru, nepochopenia, neúspechu a tvrdeniami, že si na seba hrdý a sám so sebou spokojný....práve tým sa sebapotvrdzuješ a dodávaš si dôležitosť.,,

Naschvál som ti to skopíroval. Možno máš pravdu, občas snahu druhých tak trošku negujem, ale nie preto, pretože nerozumiem a že by som nebol úspešný :) (Inak odkaľ vieš aký vlastne som a či som taký, akého ma vidíš tu?) Možno preto, pretože tí ľudia si darmo pozrú film alebo prečítajú knižku Secret, darmo idú lekárom a nadarmo počúvajú rady, ako myslieť pozitívne. Stále sú tu a napriek tomu, že to skúšajú tak to negatívne prevláda. preto radím tak, ako radím a keby som nebol prežil sám, tak by som nevidel riešenie. Možno nie je môj názor jediný správny, ale tak isto mám právo sem niečo napísať :)

A hej, som na seba hrdý a sám so sebou spokojný. Napriek tomu, že možno žijem odlišne od teba napríklad a ty by si na mojom mieste spokojná nebola :)

Moireal, to podstatné a to jediné, čo má pre teba význam, je to, čo si v tomto živote pochopila. To jediné si vezmeš so sebou,,žiadne majetky, žiadne zážitky. :o) Nikdy nie je neskoro sa zmeniť k lepšiemu, len sa pokús nezapodievať minulosťou, neživiť hnev na svoju rodinu. To ťa zbytočne zbavuje sily, ktorú radšej využi na snahu sa cítiť lepšie a príjemnejšie. :o)

Irelevantné je to preto, lebo či améba, či človek..obaja predstavujú život. Život ako živá hmota, schopná cítiť, Príjemné aj nepríjemné..preto nie je problém zdravie precítiť, problém je to iba udržať a nezabiehať pozornosťou, vôľou, k chorobe a k bolesti. Príklady, ktoré uvádzaš, o poškodených amébach, ostrovoch bez stromov, sú pritiahnuté za vlasy a nijak nesúvisia s témou...ide o radu, ako niečo dosiahnuť a nie hľadanie dôkazov, že nie, nedá sa to, lebo konkrétne ty to nedokážeš. Ak ide o niečo, o nejaký cieľ, je viac ako vhodné, zaoberať sa podpornými teóriami a nie rýpaním sa v nezmyselných príkladoch. Sám si kdesi písal, že slovo má moc..potom by si mal byť ale zodpovedný aj za vlastné slová, kde opakovane neguješ snahu druhých vlastnými predstavami nezdaru, nepochopenia, neúspechu a tvrdeniami, že si na seba hrdý a sám so sebou spokojný....práve tým sa sebapotvrdzuješ a dodávaš si dôležitosť.

anjelik * - ak vznikne améba a je tento organizmus poškodený, deformovaný alebo nedokáže fungovať v prostredí, ktoré je určené pre jej život, ako sa má cítiť ,,šťastne,,? :D Mysliace bytosti prirovnať k amébe je veľmi odvážne ale samozrejme, že si tým chcela vyjadriť odlišnú skutočnosť :)
,,Rovnako ako uisťovanie sa o vlastnej významnosti na základe nezdaru v bežnom živote.,,
Túto vetu som ja osobne nepochopil :D Môže sa tá améba považovať za významnú? Môže mať v sebe identifikované vlastné ja a osobnosť? Čo je nezdar v ,,bežnom živote,,? Aký je to ,,bežný život,,? Mám veľa otázok a verím, že mi odpovieš :) Spolieham sa na teba :)
Prečo si myslíš, že je niečo irelevantné? Možno preto, že tomu napríklad nerozumieš, neprežila si nič podobné alebo preto, že si ovplyvnená svojimi návodmi, ktoré ťa v tom utvrdzujú?

Moireal - Ak má pre teba niečo význam, tak je to vždy dôležité. Aj vtedy ak by si išla proti tomu veternému mlynu. Možno to nikto iný nedokázal ale ty ak proti tomu veternému mlynu vystúpiš, tak možno on ustúpi. Nič nie je nemožné v tomto a všetko má svoj význam napriek tomu, že pre mnohých ľudí a tvoje okolie to nemá zmysel a neprikladajú tomu význam. Alebo to považujú za niečo, čo nedokážu pochopiť.

Ano mesacny princ, baby to velmi pekne napisali.
Anjelik, je fajn ze chapes, ze nieje najjednoduchsie prestat mysliet na bolesti a trapenie. Mozno si si tiez niecim presla, kym si dosla k poznaniu, o akom rozpravas.
Hoci mam velmi bujnu fantaziu, za dna sa mi velmi nedari si predstavovat zdravie. Obcas si pustim tie hypnoticke videa na youtube, meditujem, relaxujem. K tomu pravidelne cvicim. Aj ked ani to neprinasa vysledky ake chcem. Moj problem je ze generacia zien v mojej rodine tvrdila, ze najdolezitejsie co zena moze svetu dat, je krasa. A to aj ked je vydata a ma deti. Proste cislo jedna. Talenty nic. Neexistuje. Moje talenty boli potlacane, podkopavane spolu so sebavedomim. Ono to stale boli a niesom s tym zmierena, lebo akonahke som pochopila, ze toto stoji za vacsinou mojich problemov, chytila ma zurivost a obrovsky hnev na rodicov, na rodinu. Je to dokonaly recept ako znicit mlademu cloveku zivot. Teraz mam sice konicky, ktore mozem rozvijat ale deje sa to velmi pomaly a neprinasaju taku radost. Mam este milon dalsich obmedzeni v zivote, ktore nebudem spominat. Len je to vsetko spolu prepojene. Co tym chcem teda povedat, ze naozaj teraz uz je na vsetko akoby trochu neskoro a vsetko ide neporovnatelne tazsie. Sranda bola, ze som si toto uz ako nastrocna myslela. Pamatam si, mala som 17-18 a citila som sa ako stary clovek zbity zivotom. Teraz viem, ze to tak nebolo, ale ten cas som premrhala na zle rozhodnutia. A k tomu ludske ego ma vzdy k tomu co povedat. Clovek sa potrebuje citit vynimocny a zaujimavy, potrebuje citit svoju hodnotu a tie sposoby na dosiahnutie toho su u kazdeho cloveka rozne. Tuto tuzbu ma ale kazdy a nikto nieje imunny. Proste sa toho do smrti nezbavime. :-)

Mesacny princ, nie ja stale tuzim zit zivot ako obycajni ludia. Lebo s trochu menej problemami by sa hned dal zivot inak zariadit. Mozno sa da aj teraz, ale je to priam heroicke usilie. Ktore ale ini ludia nevidia, pre nich je to lenivost, neschopnost a pod. Vsak vieme, ako ludia radi sudia. :-) Nie necitim sa silna ani vynimocna. To by sa asi niektori aj urazili, ak by som to tvrdila ale toto mi uz ani ako utecha alebo zaplata na problemy nepomaha. :-) Uz mi sice mozno 1-2x povedali, ze to mam naozaj tazke a ze som silna. Ale ci si to aj mysleli naozaj...
Zivot je velmi bohaty, je velmi vela aspektov, je toho naozaj vela, co sa da ucit. Stastny clovek je ten, ktory to najde a je v tom nakoniec uspesny.

Moja filozofia ostava taka, ze sa snazim robit si radost tym, cim mozem, co sa da, co je realizovatelne. Niekedy je ale tazke rozoznat co ma vyznam a co nie. Lebo ist proti muru ci veternym mlynom nema zmysel, ako vsetci vieme. Ale naozaj nevenovat bolesti tolko priestoru, lebo nas okradne o vsetko a potom sa uz naozaj nic neda robit.

XXI,
nádhera! Vďaka!