bože ľudia, máte toľko slobody, TOĽKO VEĽA MOŽNOSTÍ a vy hovno z toho využívate. Je to pre vás málo? Máte čistú vodu, jedlo, strechu nad hlavou, mier, slobodu, možnosť realizovať sa - šport, kultúra, kreativita... Kvalita života neni o peniazoch. To hovorím JA, čo mesačne miniem na domácnosť s dvoma deťmi 300-400 eur. A ešte si užijeme aj kopec srandy.
www.youtube.com
Viem, že je to zbytočné, ale dala som si tú nááámahu preložiť pár slov z videa. Amatérsky preklad: "Severná Kórea je nepredstaviteľná krajina, jeden program v TV, žiadny internet, nemôžeme si spievať, povedať, obliecť alebo myslieť čo chceme. S.Kórea je jediná krajina, čo popravuje ľudí kvôli úradne neschváleným medzinárodným telefonickým hovorom... Nikdy som nevidela príbehy o láske medzi mužom a ženou, žiadne knihy, piesne, časopisy, filmy o láske. Každý príbeh je propaganda na podporu Kim-ovej diktatúry... Keď som mala 9r, videla som verejnú popravu kamarátkinej mami. Jej zločin - pozeranie holywoodskeho filmu. Vyjadrenie pochybností o skvelosti režimu môže zničiť rodinu až do troch generácií - buď ich väzniť alebo popraviť... Myslela som si, že diktátor mi dokáže čítať myšlienky... Môj otec umrel v Číne po tom, ako sme ušli zo S.Kórei a ja som ho musela pochovať o 3h ráno v tajnosti. Mala som 14r. Nedokázala som ani plakať. Bála som sa, že ma pošlú späť do S.Kórei... Videla som ako bola znásilnená moja mama čínskym priekupníkom. Chcel mňa. Mama sa nechala znásilniť, aby ma ochránila... Kráčali sme cez púšť Gobi s pomocou kompasu. Keď sa pokazil, sledovali sme hviezdy. Mongolsko bolo pre nás moment slobody. Smrť alebo dôstojnosť. Ozbrojené nožmi, boli sme pripravené sa zabiť, ak by nás chceli vrátiť späť do S.Kórei. Chceli sme žiť ako ľudia."
Stále je miliarda ľudí, čo nemá prístup k čistej vode. Len za toto, keby ste sa naučili ďakovať denne, že len otočíte kohútikom, nemusíte 2h kráčať ku studni, vážiť si to... dokázali by ste vnímať život trošku inak. A možno ho i využiť akčnejšie. Zážitky s partiou pri opekačke, túra do hôr, beh okrajom mesta, cyklovýlety, kreslenie, spievanie, prešívanie vecí zo sekáča, rybačka, amatérske divadelné spolky... to VŠETKO sú veci dostupné aj nízkopríjmovým skupinám... ČO vám bráni realizovať sa??? Prečo si neviete vychutnávať život, keď ste bohatší ako 80% ľudí na zemeguli? Ste väzni svojej mysle - presvedčení, že nemôžete žiť, lebo nemáte peniaze. Ale máte možnosti. Môžete chodiť na cestovateľké festivaly, keď to nevydá na cestu okolo sveta... čokoľvek po čom túžite sa dá hneď teraz robiť v malom alebo sa na to pripravovať krok po kroku... stačí chcieť a povedať si - dá sa to. Lebo, čo ak sa to dá?
