Zmysel a kvalita života?

tak sup sup do zahranicia pracovat :) ja som bola na Slovensku tiez totalne nestastna zena ale akonahle som sa zamestnala v zahranici kde nas vedia aj adekvatne ohodnotit vsetko sa zmenilo. Zivot v zahranici je uplne o inom nielen ze tu mas slusny plat ako sa na zivot patri ale aj uplne inych ludi... robila som 12tky v nemenovanej slovenskej firme za minimalku a kolektiv si tak podkopaval nohy ze nebolo mozne je to smiesne i smutne ze za taky almuznovy plat si este budeme podkopavat nohy... strasne by sme sa mali ako ludia zmenit....

Život je pocitová hmota...už améba dokáže rozoznať, čo je pre ňu príjemné a čo nie. Preto úvahy o neschopnosti vytvoriť v sebe pocit zdravia a toho príjemného, sú irelevantné. Rovnako ako uisťovanie sa o vlastnej významnosti na základe nezdaru v bežnom živote. :o)

anjelik * a kafe - opäť ste nesklamali :)

To čo som chcel ja napísať malo mať trošku iný význam, ako ste vy pochopili ale tie Vaše príspevky sú úplne super a nebudem do tejto témy radšej zasahovať :) So všetkým čo ste napísali súhlasím a nemám k tomu čo dodať.

Rôznorodosť je ozaj úplne top a bez nej by bol život úplne nudný :)
kafe - zaujímala by ma len táto jedna veta - ,,To sú tie možnosti, ktoré si vyberáme, teda vlastne ja si vyberám, ty nie ,,
Neviem čo si tým myslela, a bol by som veľmi rád, ak by si mi to objasnila :)
Moireal, musíš uznať, že to dievčatá opäť super napísali :) nemám ani čo napísať.

Len jedno by som sa ťa chcel spýtať? Naozaj chceš žiť presne taký ten ,,normálny,, život ako niekto kto rieši presne také isté problémy, ako milióny ďalších ľudí? Prečo myslíš, že je S. Hawking ešte stále medzi nami? Prečo myslíš, že si tu ty? Poslanie? Pretože by ťa ten bežný život jednoducho určite neuspokojoval, možno by ti ponúkol chvíľkový pocit relatívneho šťastia a spokojnosti ale čo potom? Koľko ľudí sa rozpráva so svojím schizofrenickým ja? A koľkí s ním hrajú karty?

Ostrovčeky, o ktorých píše anjelik * sú síce fajn, ale človek ich nedokáže vytvoriť ak nemá materiál. Predstav si, že si na pustom piesočnatom ostrove, kde nie je vôbec nič. A ty chceš odtiaľ preč. Čo urobíš? Nič si predtým nepoznala. Nevieš, že existujú stromy, , tráva, že existujú lode, na ktorých sa dá plávať po tej vode...

Ak nevieš, že niečo také existuje, tak si to nedokážeš ani zhmotniť a môžeš sa len slepo hádzať do tej vody. Ak nepoznáš nič iné okrem choroby a bolesti, tak si nevytvoríš niečo bez nej, niečo kde budeš zdravá a šťastná. Nie je to možné, možno vo fantázií, ale ty si to potrebuješ vytvoriť sama v sebe a toto je hlavný dôvod, prečo veľa ľu´dom nepomôžu rady. Ak niečo nepoznáš, tak sa môžeš len domnievať aké to je. Vieš o niekom, kto by túžil byť nešťastný alebo smutný? Nie, ale otázkou ostáva prečo? Pretože všetci by sme mali byť šťastní a mali by sme po niečom takom túžiť. Opäť je tu otázka prečo? Ak nespoznáme nešťastie, tak odkiaľ vieme, že chceme byť alebo už sme šťastní? Odkiaľ vieme, že túžime po láske ak sme ju nikdy nezažili? Nič z tohoto nevieme zhmotniť pokiaľ nevieme o čo sa jedná. Ak je niekto chorý od narodenia, tak nevie čo je to byť zdravým. Ak niekto nemá kamarátov, tak ich ani nepotrebuje, pretože nevie aké je to ich mať. Ak dieťaťu povedia, že princezné v rozprávkach sú krásne, múdre a dobré a že draci sú zlí, tak tomu všetci uveria. Ale naozaj také boli tie princezné a boli draci zlí?

Nedokážeš si vytvoriť tie ostrovčeky o ktorých ti anjelik * píše. Maximálne si o nich pokecáš so svojim schizofrenickým ja presne tak, ako aj ja. No je tu ešte jedna premenná vďaka ktorej dokážeš oklamať svoju myseľ. Existujú dve cesty, buď spoznáš to, čo chceš dosiahnuť a uvidíš svet z pohľadu tej druhej strany ( ak človek neprežil na vlastnej koži, tak väčšinou nevie vôbec nič) Sme síce inteligentné bytosti, ktoré dajú na rady iných, ale ak ti niekto ako malému dieťaťu, ktoré nikdy nevidelo oheň povie ,,oheň páli, nechytaj sa ho,, tak čo urobíš? Aj tak ťa musí popáliť a ty sa ho aj tak chytíš, aby si pochopila. To je prvá možnosť.

No a druhá možnosť cez pochopenie. Buď ísť cestou nevedomosti, alebo poznania. Premýšľať nad všetkým, nad každou myšlienkou, pocitom, situáciou....a mnohými premennými, ktoré ťa obklopujú a ktoré berieš ako bežnú súčasť života.

A najlepšie je ak skombinuješ oba tieto spôsoby. Nedokážeš si síce vytvoriť ostrovček o ktorom píše anjelik *, ale budeš šťastná na tom, ktorý máš priamo pod nohami a ktorý tu je ako v tvojich snoch, tak aj v realite, ktorej neutečieš ak prestaneš snívať.

veľa by som o tomto mohol písať, ale je to nadlho...

Moireal - ak by to bolo na teba ,,priveľa,, tak ver, že by si to nezvládala s takou ľahkosťou, s akou to zvládaš. Možno by to mňa alebo tuto tie dve dievčence okamžite položilo. Ale ty žiješ, ideš, dokážeš sa tešiť :)

ja som dospel k záveru, že som si určite toto všetko vybral, pretože ,,normálny život,, ( aj keď neviem celkom presne, aký to je) by ma najskôr nebavilo žiť :D

ked praca nebavi tak ju treba zmenit

Ak ťa nebaví práca, tak ju asi ani nevykonávaš kvalitne, iba tak, aby sa nepovedalo. Tak sa potom nečuduj, ak ti ju aj tak ohodnotia.

Naozaj nie je ľahké, keď je niekto chorý, všetko ho bolí, uveriť rade, mysli inak.:o) Pretože všetky jeho myšlienky sú strhávané k bolesti, smútku, beznádeji, trápeniu. Toto sú nosné kamene, skaly, vybudované vo vnútornom svete takejto bytosti..Tam ťažko zasvieti lúč nádeje. Pretože, logika, fyzika, zdavý rozum, nepustí. V sebe máme len to, čo sme tam sami pracným a dlhodobým úsilím za celú evolúciu vybudovali. Byť v tele človeka znamená spravidla len jedno..trpieť, trápiť sa, nerozumieť, narážať na limity mozgu, boriť sa v nezmyselnosti spoločenských a ekonomických zákonov. Či si to niekto vyberie dobrovoľne? Áno, ale jeho úmyslom je pochopiť práve tú slabosť, ktorá bytosť vedie k takémuto prežívaniu. :o) Odpovedám tebe, Moireal, na otázku, či si si sama zvolila práve takýto život. :o)
Vieš, ono je to úplne jedno, prečo si tam, kde si. To kľúčové je, čo s tým urobíš. Či ťa to zlomí alebo posilní. Nerada píšem siahodlhé príspevky..sú nečitateľné a ľahko sa v nich zamotať. Preto iba jedna rada k tomu, aby si sa cítila lepšie. Buduj v sebe, vlastnou fantáziou, predstavami, Ostrovčeky zdravia, kde si sama v sebe predstavuj, že si zdravá, spokojná, uvoľnená...rastú tam len také kvety, aké sa tebe páčia, žijú tam len také tvory a potvory, ktoré máš ty rada. Sadni si tam a snívaj svoj sen o malom dievčatku, ktoré je zdravé, má pred sebou celý svet a celý život..precíť to naplno, precíť to každou jednou bunkou tvojho tela. Myseľ má ten dar a prekliatie, že napodobní všetko, čo jej ponúkneš..nielen to zlé, ale aj dobré. Bolesť je napätím..uvoľni postupne v sebe to napätie..cíť sa zdravá..aj keď ti všetko v tele protirečí..ty si tou silou, ktorá má rozhodnúť. Ty, to statočné stvorenie, ktoré má právo sa cítiť dobre, aj keby okolo teba sa všetko rúcalo. Tak sa drž. Nebudem ti písať, že máš na to, alebo nemáš...ak to sa považuje za pozitívne myslenie...ale rozhodne máš právo voľby..napr. myslieť zdravo a príjemne. A uveriť mi, že je to možné. :o)

Anjelik: Ano, az na to ze ja som sa uz narodila s predispoziciami k defektom a odmalicka problemy a precitlivenost. Bolesti, trapenie. To ma casto privadzalo k myslienke nad karmou alebo teda zeby som si sama zelala to mat takto na h.

Kafe: Tak ci tak, je to cele na h. Kedze mam miliardu problemov, je pre mna niekolkonasobne tazsie radovat sa zo zivota a umocnovat tak pripadne dobre veci. Viem, ze aj take su ale chce to priam schizofrenicke sebazaprenie ako mi je dobre, ked by som najradsej kricala od bolesti. Nestazujem sa a nevravim, ze to mozne nieje. A takisto viem, ze v zivote vzdy daco bude, co bude treba riesit. Len si vravim, ze je toho na mna privela. Viac ako dokazem zvladnut a prijat natolko, ze v mojom zivote je dostatok priestoru pre radost.
Viem, ze je vela ludi, co maju problemy, ide asi aj o rozvijanie tych konickov. V tom som kdesi na zaciatku a vlecie sa to.
Kazdopadne si myslim, ze pre mna toto naozaj bolo predurcene. Odmalicka som to mala tazke a zle to znasala a so zmierovanim sa som velmi pozadu. Kym sa zmierim s jednym, pride dalsie a ja sa rucam pod tym naporom. Ale aj napriek tomu zijem. Len nie stastne. Ani nie obstojne.
Inak vam dakujem Anjelik a Kafe. Suznim s vasim pristupom. Ja vnutri viem, ze mate pravdu, ze ak je nieco ako univerzalna pravda, toto bude ono. Myslela som si inak, ze sa ozvete v teme zakonu pritazlivosti a co vsetko dobre ste si uz vdaka nemu manifestovali. Rada citam take motivujuce pribehy a dakujem ti Kafe za Ted talk video. V poslednom case som ich tiez zacala pozerat. Na to, co si poslala som sa tiez chystala.

Co ma najviac mrzi, ze v case, ked som mohla lahko menit strukturu svojho myslenia, som ako spongia nasavala negativitu okolo mna a s tym uz nic neurobim. Ma to dosledky ktore su niektore aj trvale. Iba ak by sa udial zazrak. A casto si zelam aby sa to uz vsetko skoncilo. Popravde neviem si samu seba predstavit zit dlhsie ako 40 rokov. A to aj ked mam chvilu lepsie obdobie. Prave pre tu pomalost. Som sa rozpisala ale rada si takto vymienam pocity a dojmy zo zivota. Ked je to nenasilnou formou, ma to najlepsi ucinok. Tak dakujem. :-)

...za to ;)

Či to beriem tak alebo tak stále to nieje boh vie čo.Mám 40 a za sebou už asi všetko.Život stojí za .....

laska je zmyslom zivota :)