Dobrý deň, chcela by som sa spýtať, či sa niekto liečil u pani Albertovej s chronickými ochoreniami, konkrétne s chronickou únavou a bolesťami?
Albertová - chronické choroby
Seba!
Ale čo mam robit ked mi tá sekretarka nechce dat termín? Najskor ma vyspovedala čo mi je a potom mi napisala meno iného terapeuta že mám sa obratit na neho. Ale ja chcem ist k Albertovej. Tak som napísala SMS Albertovej na to číslo čo má na internete a ona mi odpísala zase SMS a v nej bol mail na tú sekretárku že sa mám obrátit na nu. Ale ona mi zas stále tvrdí že s tým čo mám mám íst za iným. Tak ako sa vlasne dá dostat k Albertovej?
Zavadska ja som tiež zažila u pani Albertovej jeden veľký zázrak. Nebudem o tom písať je to súkromná vec ale od tej chvíle verím že sú ludia ktorý dokážu pritiahnuť liečivé sily a pomôct aj tam kde už všetko zlyhalo a pacient stratí nádej. Škoda že ich je len velmi málo.
Liečila som si u nej pred rokmi vitiligo. Veľmi oceňujem ako mi všetko podrobne vysvetlila čo je vlastne vitiligo a prečo treba riešiť autoimunitu a nie pokožku. Má ozaj prehľad a vidno že chce pacientovi pomôcť.Odporúčam ju každému ak ešte pracuje.
Kontakt je na internete, stačí si dať jej meno
Ludia predstavte si, že idete od doktora s informáciou, že máte tú najstrašnejšiu diagnózu ktorej sa každý bojí. A doktor vám to naleje rovno do hlavy nepozerá či vobec vládzete stát na nohách a či ešte s tou informáciou aj dojdete domov alebo padnete niekde pod auto. Stalo sa to mne v roku 2009. Nebudem zdržiavat vypisovaním. Skrátka som absolvovala chemo, rádio, nakrátko zlepšenie. O rok dalšia metastáza. Tak znova ten istý kolotoč. Ale išlo to z kopca radšej na to nemyslieť. Syn mi hovorí vezmem ta k psychologičke ja som už u nej bol poradiť sa. Pomyslela som si no určite, tá ma vylieči z mojej choroby. Ale človek prepadá zúfalstvu najradšej by to mal už všetko za sebou lebo tie myšlienky su zo všetkého najstrašnejšie. Išla som teda že sa aspon s niekým otvorene porozprávam alebo sa aspon vyplačem lebo pred detmi sa to človek snazí všetko tutlat. A čo myslíte že sa stalo? No, odchádzala som so slzami, ale od radosti. Ako keby to všetko zo mna odrazu spadlo. Strach zmizol tak mi bolo lahko na duši a taká som bola štastná že som sa s pani Albertovou stretla to sa nedá vypovedat. Od tej chvíle stála pri mojej liečbe celý čas podporovala ma ked som začala pochybovat. Je to zázračný, doslova zázračný človek vdačím jej za všetko ale hlavne za to ako teraz žijem. Konečne vidím život naozaj taký aký je. Že to neni len pachtenie od jednej povinnosti k druhej. Že sa dá žiť skromne a štastne. Že na to aby sme boli štastní nepotrebujeme ani vela penazí ani drahé domy a autá. Že si treba vychutnávat každú minútu, tešit sa a aj druhým robit radost. A verte, že ked sa človek takto zmení tak aj telo sa spamatá a dostanete sa aj z tej najtažšej choroby. A ešte by som chcela dodat že je to velikánska škoda že doktori nie sú školení na to, aby svojím pacientom dodávali optimizmus. Ja som sa stretla s pravým opakom.
Nejde mi do hlavy prečo ludom ktorí sú jednou nohou v hrobe vezmú ešte aj tú iskričku nádeje čo im ešte ostáva. Až máte niekto lepšiu skúsenosť tak ste mali štastie.
Ja za seba možem povedat len tolko: mal som velké štastie že som sa k nej dostal.
Náročná liečba nášho synčeka u pani Albertovej sa úspešne ukončila minulý rok. Odvtedy syn nemá najmenšie ťažkosti čo sme nikdy nedúfali hlavne po tých pesimistických predpovediach lekárov. Musím konštatovať to čo tu už viac ludí napísalo že je to osoba nadmieru obetavá a má taký prehľad že by sa zan nemusel hanbiť ani profesor na nejakom medicínskom špičkovom pracovisku. Mali sme veľké šťastie že sme sa so synom dostali do jej rúk. Patrí jej naša veľká vďaka.