Už nevládzem. Mám problém, ktorý sa nedá riešiť. Ten problém je môj vlastný mozog, ktorý je nastavený tak, aby ma zničil.
Všetko to, čoho sa bojím mi chce ochotne splniť. Raz som si udrela chrbát a zľakla som sa, že si zlomím stavec a ochrniem. Odvtedy som sa toho strachu nezbavila. Ľudia hypochondrici alebo z úzkosťami by mali myšlienky strachu ktoré by ich prenasledovali...Lenže môj mozog nie je normálny. On si vymyslí niečo lepšie. Núti ma aby som neustále svoju pozornosť sústredila tam, kam sa bojím, v tomto prípade to bol chrbát. V dôsledku čoho nie som schopná uvoľniť svaly, tie sa zatnú čiže každý pohyb ktorý robím - aj nerobím- stačí že ležím na posteli, mi prináša bolesť presne v miestach o ktoré mám strach z čoho sa idem zblázniť. A to môj stav ešte posilní. Skrátka, neviem s tým prestať. Tá bolesť je odporná a keďže si ju vyrábam ja sama, je tu neustále. Nedá sa pred ňou utiecť. Jedine keď spím, ale v situáciach kde je moja pozornosť zameraná inam, čo je pár sekúnd za deň ... keď proste na to nemyslím. Ale tým to stále nekončí. Sú tu aj iné strachy. Strach zo slepoty, napríklad. Vtedy sa moja pozornosť presunie inam - na oči, začnem mať v očiach pocit tlaku, prestanem ich používať tak ako mám - proste to neviem. Aj pohľad zľava - doprava robím tak neprirodzene, silene, pretože tá prílišná sústredenosť mi inak nedovoľuje. Začnem nepravidelne žmurkať, z čoho mám podráždené oči, na to mi už aj očná dávala kvapky, lenže príčinu to neodstráni. Pocit, že sa NECHCENE a zároveň VEDOME ničím má privádza do šialenstva. Navyše tie pocity neustáleho tlaku a bolesti sú otrasné tiež . Ja viem, tiež som sa u nikoho s týmto problémom nestretla a sama nechápem čo sa so mnou deje, takže to vysvetľujem možno zle, ale ničomu nechápem. Som objednaná psychologičke, ale neviem či to z mojím problémom pohne a najskôr ani vy mi nebudete vedieť poradiť, takže som sa len vypísala zo svojho problému, ktorý neviem riešiť. Ak by ste chceli reagovať chcem vás poporosiť aby ste mi nepísali, aj keď možno máte ten pocit, o tom ako si naozaj takto privediem všetky choroby sveta a zničím sa, lebo sa zblázniť už naozaj. No ďakujem za podporu, ak sa tu niekto taký nájde. Naozaj. Veľmi, veľmi túžim mať normálny život a normálne problémy, aké ľudia mávajú alebo aspoň aké vôbec existujú na papieroch. Necítim sa na tomto svete a v tomto tele proste bezpečne.
Mám problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Môj vlastný mozog ma chce zničiť
Tak a uz mam viac menej potvrdene ze si takto skodim. Mam syndrom sucheho oka s toho a zrejme mi hrozi aj poskodenie sietnice videnia celkovo...vzdy som tusila ze som nejako divne prekliata alebo co, ze si dokazem svoje obavy zhomtnit uz od detsva som citila taku nekonkretnu uzkost ktoru som nevedela k nicomu priradit no dnes uz viem ze "toto" je to, uz to konkretne ...zial liecit sa to neda, sposobujem si to sama, lieky na to neexistuju aby ovplyvnili taketo silne spravanie... proste ako som hovorila, moj problem je neriesitelny a nema ho nikto iny na svete len ja...ked o tom niekomu hovorim len sa na mna diva co vlastne chcem...od ocnych lekarov cez psychologov cez ludi na internete i doma v rodine...nechem aby to znelo hlupo ale je to tak...rozmyslam len ze ak sa to stane ci sa zblaznim az tak, ze to neprezijem alebo budem v tejto temnote pretrvavat nadalej. .. kedze si takto mozme poskodit zrak zrejme si mozme poskodit vsetko, na co si len zmyslim takze neviem dokedy to bude vlastne pokracovat...neda sa od toho ani len oddychut si, nechapem preco som sa nenarodila s vlastnou volou...
vsetko prestalo mat zmysel, je to vobec na nieco dobre? ma ma tento problem niekam posunut alebo len znicit a ja sa nemozem ani branit?
Tak ja len pisem svoj nazor a ten je taky, ze bez ohladu na to vsetko co tvrdis si ja osobne nemyslim ze by som bola schopna niekedy niekomu tak drasticky ublizit ako pises a dovolim si tvrdit ze s tych veci ktore si ty napisal mam taktiez panicky strach, alebo minimalne v minulosti som mala, pretoze boli uz aj take situacie ze ma museli rodicia ako malu tahat z domu, pretoze som sa bala ze mi niekto ublizi a par krat som takmer zvracala pri nasilnych scenach ktore som videla v televizii a pod..a prave preto si myslim to co som napisala v predoslom prispevku , to ze nemam choru hlavu som nikdy netvrdila a uz dost davno si to aj uvedomujem a ano, napadli ma myslienky o tom ze som zly clovek, ocd je aj o tom, bala som sa ze svojim spravanim niekomu ublizim a bolo mi z toho zle, ale toto obdobie mam uz davno za sebou, aspon dufam takze k tomu len tolko, kludne si mysli ze som magor , nebudes prvy ani posledny a aj ked mam choru hlavu zatial mam svoj vlastny nazor a ked budem potrebovat aby mi niekto anonymne diagnostikovat sklony k nasiliu tak sa ti ozvem :) btw dvaja psychologovia mi robili 2 hodinove psychotesty a zatial sa nic nenaslo, mozno ma zachranis :D
Pises ako ta chce mozog znicit a pritom sa tu hras na opravovetela/ku. Presne ti teroristi, extremisti a rozni vykonavatelia su ako ty.. Chora hlava bez zdraveho rozumu ;) Tak neviem co tu chces opravovat.
KymNieJeNeskoro neviem co konkretne si tym chcel/a povedat, ani nejdem riesit len ta trosku poopravim - nebezpecie utoky a teroristi su vseobecne tri rozdielne veci, no spolocne maju jedno a to, ze pachatel tychto skutkov ma slaby, resp. ziadny rozvinuty emocionalny cit, a empatiu, pochopenie druhych a obsedantno kompulzivna porucha je precitlivenost daneho jedinca takze su to dve rozdielne a extremne opacne veci, aj ked presviedcat ta nebudem len si predtym prosim ta nastuduj cosi o tom..nemyslim to v zlom.
Poradim ti..
Dobra rada, kym nie je neskoro.
Chod ku psychiatrovi, nech ti da lieky. Ked je mozog chory, sama si nepomozes. Nie je to hanba. Hanba je byt strojeny ako robot a spravat sa ako psycho. Hladaj pomoc.
BTW: Presne kvoli takym psycho neliecenym ako si ty - su vsade teroristi, utoky a nebezpecie.
Liec sa, lebo skoncis zle
Treba si uvedomiť, že myšlienky majú obrovskú silu.
Prosim ta chod sa venovat, obycajným veciam ktoré ťa bavia, konícky,
a tym padom prestaneš na takéto hovadiny myslieť.
Lebo sa tym nasmeruješ na pozorovanie, a nad tym špekulujes, chod si zasportovať, chod von a nerozmyslj nad sebou, ak si mlada tak sa este vyvíjaš, a zamýšlas sa prejde. o
Prosim ta chod sa venovat, obycajným veciam ktoré ťa bavia, konícky,
a tym padom prestaneš na takéto hovadiny myslieť.
Lebo sa tym nasmeruješ na pozorovanie, a nad tym špekulujes, chod si zasportovať, chod von a nerozmyslj nad sebou, ak si mlada tak sa este vyvíjaš, a zamýšlas sa prejde. o
ahojte somarina
thaaa vy ste bohata ze mate peniaze na doktorov :D
psssst ale prezradim tvoje tajomstvo:
vela rozmyslas
toto rozmyslanie sa ludovo nazyva "odletena od reality"
to ze vidis vsetko cez ruzove okuliare .. to je uplne opak toho aka je realita tu na Zemi :D prosto v tebe vznika take nepochopenie
a preto ludia tu na Zemi netusia co sa deje :D (too pochopis neskor preco to tak je ; )
finta je vtom, aby si isla dalej
ukazem ako: zajtra cez den si daj kapučinko s cukrom a leť
uvidis, za par minutu budes mat super naladu, tvoj rozum bude zrazu tvoj najvacsi kamarat aaa .. IDES !
tu na to nie je priestor, prosto na nieco mas talent ... nie obycajny, ale velky
neeechce sa mi citat teraz tvoj príspevok, ale finta je v tom, pokracuj v rozmyslani
a pridaj!
take zlepsenie nastane vtedy (a to teda spoznas ! ) ked zrazu ten cyklus z rozmyslania sa vrati kruhovo na zem .. a zrazu "blik" toto je ono.
prosto uvidis ako tu Zem zdvihnut k tvojim "vidinam", predstavam, talentu .....
prides tam a ono sa to uzavrie .... tie sny sa stanú tebou, zem a realita sa stane cestou
spoznas to aj podla toho, ze sa sama od seba otocis a podakujes (lebo to pochopis, co sa cely cas dialo)
a tomu sa mila moja vraví dar ; )
cislo uctu poslem s predfaktúrou ^^ zartujem
vela stastia ; )
Ahojte. Uz som tu zas...zatial este zijem, snazim sa. Zajtra idem k psychologicke, 2x ale je mi stale len horsie a horsie. Lieky zatial nemam. Co sa tyka tych oci, pocitujem bolest (zrejme v ocnych svaloch) pretoze ich neprirodzene namaham a nie je to zrovna prijemna bolest, mam strach ze sa z toho stane bolest az neznesitelna a potom budem uz fakt v dobrej riti. Kedze si to sposobujem sama, lieky nepomozu, od bolesti lieky permanentne brat nemozem, koren problemu sa v podstate odsranit neda, pretoze to JA sa neviem ovladat, bojim sa ze budem neustale permanentne pocitovat strasnu bolest a nechaju ma tak, pretoze sa s tym nic nebude dat robit.
Cez den som v praci, pracujem na polovicny uvazok, tak na to aj zabudnem, bolest zmizne, no akonahle si na to spomeniem vsetko je to znova...mam fakt dojem ze aj ked sa hovori ze vsetky problem sa riesit daju, som vynimka. zrejme. budem prvy clovek kvoli OCD si skutocne ublizi.....existuje cesta z tejto beznadeje??? Ktokolvek prosim pomozte mi...
