Už nevládzem. Mám problém, ktorý sa nedá riešiť. Ten problém je môj vlastný mozog, ktorý je nastavený tak, aby ma zničil.
Všetko to, čoho sa bojím mi chce ochotne splniť. Raz som si udrela chrbát a zľakla som sa, že si zlomím stavec a ochrniem. Odvtedy som sa toho strachu nezbavila. Ľudia hypochondrici alebo z úzkosťami by mali myšlienky strachu ktoré by ich prenasledovali...Lenže môj mozog nie je normálny. On si vymyslí niečo lepšie. Núti ma aby som neustále svoju pozornosť sústredila tam, kam sa bojím, v tomto prípade to bol chrbát. V dôsledku čoho nie som schopná uvoľniť svaly, tie sa zatnú čiže každý pohyb ktorý robím - aj nerobím- stačí že ležím na posteli, mi prináša bolesť presne v miestach o ktoré mám strach z čoho sa idem zblázniť. A to môj stav ešte posilní. Skrátka, neviem s tým prestať. Tá bolesť je odporná a keďže si ju vyrábam ja sama, je tu neustále. Nedá sa pred ňou utiecť. Jedine keď spím, ale v situáciach kde je moja pozornosť zameraná inam, čo je pár sekúnd za deň ... keď proste na to nemyslím. Ale tým to stále nekončí. Sú tu aj iné strachy. Strach zo slepoty, napríklad. Vtedy sa moja pozornosť presunie inam - na oči, začnem mať v očiach pocit tlaku, prestanem ich používať tak ako mám - proste to neviem. Aj pohľad zľava - doprava robím tak neprirodzene, silene, pretože tá prílišná sústredenosť mi inak nedovoľuje. Začnem nepravidelne žmurkať, z čoho mám podráždené oči, na to mi už aj očná dávala kvapky, lenže príčinu to neodstráni. Pocit, že sa NECHCENE a zároveň VEDOME ničím má privádza do šialenstva. Navyše tie pocity neustáleho tlaku a bolesti sú otrasné tiež . Ja viem, tiež som sa u nikoho s týmto problémom nestretla a sama nechápem čo sa so mnou deje, takže to vysvetľujem možno zle, ale ničomu nechápem. Som objednaná psychologičke, ale neviem či to z mojím problémom pohne a najskôr ani vy mi nebudete vedieť poradiť, takže som sa len vypísala zo svojho problému, ktorý neviem riešiť. Ak by ste chceli reagovať chcem vás poporosiť aby ste mi nepísali, aj keď možno máte ten pocit, o tom ako si naozaj takto privediem všetky choroby sveta a zničím sa, lebo sa zblázniť už naozaj. No ďakujem za podporu, ak sa tu niekto taký nájde. Naozaj. Veľmi, veľmi túžim mať normálny život a normálne problémy, aké ľudia mávajú alebo aspoň aké vôbec existujú na papieroch. Necítim sa na tomto svete a v tomto tele proste bezpečne.
Mám problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Môj vlastný mozog ma chce zničiť
...a OCD mam od detstva asi 9-10 rokov som mala, dovtedy som trpela uzkostami od narodenia, co si pamatam svet tak som mala uzkosti az neskor v tom veku co som pisala som zacala vykonavat kompulzie...
este dodam, snazim sa nerobit to, niekedy sa mi to podari, ale vacsinou to pokazim navyse mam pocit, ze cim viac sa snazim tym horsie to ide...cim viac som v kludne, tym menej to robim, ale ked som vystrasena tak ako teraz, je to v podsate nemozne...
Dakujem, VELMI za prispevky.
bella21 bolo by uzasne, keby si mala pravdu. Hladala som vsade ci najdem nieco o tom mojom probleme, ale nenasla som nic a kedze ani v sebe sa dobre nevyznam, neviem, ci to opisujem spravne, ale ked sa sustredim napriklad na oci, vsetko robim tak neprirodzene a silene, napriklad zmurkanie, bud zabudam zmurkat alebo to robim neustale pretoze neviem, ako to mam robit... ked sa na to sustredim vdaka comu uz mam oci podrazene cize som si vytvorila fyzicku chorobu s toho....(( doteraz som sa ako tak drzala ten strach zo slepoty mam uz vyse 2 rokov, ale posledne dni uz som to nevydrzala... som neskutocne zufala...vcera som mala takmer cely den zavrete oci, lebo sa uz nedokazem pozriet ani z lava do prava, pretoze to robim takou silou, ze mam vzdy kruhy pred ocami, take, ako ked chces uplne vytocit silou oci do strany, neviem to lepsie opisat preto tu davam tento link www.zeleny-zakal.cz ... no a toto robim, neviem dokedy mi vydrzi sietnica ale nemozem sa na nic sustredit, bojim sa co i len otvorit oci... velmi rada by som bola v kludne, po nicom inom teraz ani netuzim, ale fakt sa to neda...hlavne ked neviem, ci moj problem bude mat riesenie.... strasne sa bojim ze oslepnem...
Musis sa naucit rozoznavat myslienky ktore nechces vo svojej hlave a ignorovat ich nesmies sa nimi zaoberat lebo sa dostanes do zacarovaneho kruhu presun svoju pozornost do realneho sveta a venuj sa niecomu.
na toto su doktori a lieky.
Vobec sa nevysmievam, viem, ze sa citis zle.
Tak sa chod poradit. Najprv obvodna a potom ta uz
poslu dalej. Som si isty, ze po liecbe budes v poriadku.
Súvisí to s OCD. OCD sú úzkostné myšlienky a toto, čo popisuješ, tiež. Spoločným menovateľom oboch je anticipačný strach - čiže strach vopred z niečoho, čo sa ani vôbec nemusí stať. Čím viac pozornosti týmto myšlienkam venuješ, tým viac sa množia a trápia Ťa. Riešením je ignorovať ich, nič si z nich nerobiť. Ak sa to nedá, treba pomôcť psychoterapiou a pravdepodobne aj liekmi. Lieky psychologička predpísať nemôže, tie predpisuje len psychiater. Psychologičke všetko povedz a ona Ti povie, či je to na lieky, alebo to zvládnete spolu výlučne psychoterapiou. Lieky však môžu byť podpornou liečbou pri psychoterapii.
Skús sa upokojiť. Keďže bolesti ani napnutie svalov v čase, keď nie si pri vedomí nemáš, vyvolávaš si to svojimi myšlienkami. Čiže už len to, že pociťuješ bolesť za takýchto okolností svedčí o tom, že to nie je bolesť spôsobená skutočnou fyzickou diagnózou. Nemáš telesnú chorobu a takýmto spôsobom si ju ani nemôžeš privolať. Privolávaš si akurát psychickú nepohodu. Skús ísť na to vedecky. Kontrolovaním "orgánov" tým, že na nich sústredíš svoju pozornosť, aj tak ničomu nezabrániš. Keby si si takýmto spôsobom mohla zabezpečiť, že na daný orgán neochorieš, tak prosím. Ale bez ohľadu na to, či sa obávaš alebo nie, nemôžeš nič ovplyvniť. Naopak, k svojmu zdraviu a k zdraviu všetkých svojich orgánov prispeješ najviac tak, že sa budeš udržiavať v pokoji. Ty si telesne zdravá, stačí to len udržiavať, nemusíš to nijako kontrolovať, všetko je v poriadku.
Najlepší spôsob, ako uvoľniť svaly, je cvičiť. Pri cvičení sa svalstvo automaticky uvoľní. Každý deň si doma pocvič, drepy, sed-ľah a iné cviky, aby si sa prirodzeným spôsobom uvoľnila.
Odkedy máš OCD a čo ju spustilo?
Podarilo sa mi zaspat poobede, teraz som vstala, pocit uzkosti pri vstavani je fakt hrozny..ked sa do toho vsetkeho vraciam...prespat zivot asi nemozem...doteraz som to vsetkeho rozpravala mame, ked na mna prisli tieto stavy, ale nemozem ju s tym stale otravovat, dost je strasne ked sa ma pozerat na mna, ako si vedome nicim zivot, som apaticka a depresivna...teraz ide uz len o to pockat do stredy, nech uz som u tej psychologicky, nech sa aspon nieco zmeni k lepsiemu prosim...prosim... nech mi bude mat vediet kto pomoct, sama (vlastnou volou a silou) to nedokazem
mam 20 r. momentalne mi uz je jedno, ci sa niekto na mna diva ako na blazna, uz to povazujem za vedlajsie a vobec sa nad tym ani nezamyslam, len chcem nejake riesenie ci uz to budu lieky alebo kladivom po hlave, to mne je osobne jedno ked sa najde nieco co mi pomoze. len aby sa to naslo. ked som pred rokmi mala silne OCD obdobie a cely den som vykonala rozne ritualy aby sa nikomu nic zle nestalo a raz som sa odvazila a nespravlia som nic, nech sa teda deje co sa ma a skutocne sa nic nedialo, mala som sa strasne dobre a bezpecne, ze som sa mylila a naozaj to tak nie je, iba moj mozog si to myslel, zmizol strach a s nim i vsetky nutkave myslienky a moj problem bol vyrieseny. Preto som si myslela, ze aj teraz to tak bude, ze si len proste musim uvedomit ze mi nic nehrozi, ale tentokrat je to nieco s cim si fakt neviem dat rady. Kym je tu strach budu tu aj tieto myslienky a tak dokola. Bojim sa, velmi sa bojim ze oslepnem, ochrniem , proste prehram tento boj...
Dakujem vsetkym za rady, pomaha mi ked mozem o tom pisat, mozno aj na par sekund sa zabudem sustredit na svoje problemy
mas OCD ,kolko mas rokov ? psych , ti predpise lieky , mozno hned nezaberu ,mozno ano ,mozno budete s pani psych dlhsie hladat ktore ti zaberu a uvidis ,ze sa ti ulavi ,ked zacnes tie lieky brat povedz si tak a teraz bude vsetko ok , mam choru hlavu na to su lieky a tie mi pomozu ,musis tomu verit a svoj mozog o tom presvedcit , ja mam ina nieco podobne ako ty ale lieky neberiem ... nejak som sa stym naucila zit , ignorujem to , a mas pravdu su je to sebaposkodzujuca psych porucha .. rozumiem ti velmi dobre . zial sme aj takyto ludia ,aj ked nechceme ,a nechapeme co sa nam deje . drzim palce ,urcite chod k psyc. ,vyrozpravaja sa co najviac ,... nebok psych s anebude na teba divaka ko na blazna , su este horsi ludia :) drzim palce ..
V stredu idem k psychologičke, lieky zatial nemám, neviem či je to nejaká diagnóza alebo je to stále OC D len v inej forme.
No sústrediť sa inam je pre mňa najväčší problém zo všetkého. Preto je najlepšia časť zo dňa spánok, kedy o sebe neviem a nerobím to. Ale zaspať je veľký problém, pretože sa stále sústredim na oči, čiže akonáhle si ich zavriem úplne kŕčovito zatváram viečka, lebo si ich neviem uvoľniť. A zas som tam kde som bola.
To behanie by možno pomohlo, ale musela by som behať 24 hodín denne, aby som sa nemohla sústrediť sama na seba a utekala vlastne pred sebou. Pomáha len nemyslieť, čo je prakticky nemožné, pretože mysel si budem niesť vždy zo sebou stále ma to bude prenasledovať. Je to čisté peklo, presne takto si ho predstavujem. A momentálne aj prežívam.
Niekedy silou zatínam päste, svaly, aby som ten vnútorný tlak nejako zo seba dostala, ale to tiež nie je účinné , pretože z toho mám bolesti tiež. Zo zatínania zubov už pomaly ani nedokážem otvoriť ústa tak mi puká sánka.
