Už nevládzem. Mám problém, ktorý sa nedá riešiť. Ten problém je môj vlastný mozog, ktorý je nastavený tak, aby ma zničil.
Všetko to, čoho sa bojím mi chce ochotne splniť. Raz som si udrela chrbát a zľakla som sa, že si zlomím stavec a ochrniem. Odvtedy som sa toho strachu nezbavila. Ľudia hypochondrici alebo z úzkosťami by mali myšlienky strachu ktoré by ich prenasledovali...Lenže môj mozog nie je normálny. On si vymyslí niečo lepšie. Núti ma aby som neustále svoju pozornosť sústredila tam, kam sa bojím, v tomto prípade to bol chrbát. V dôsledku čoho nie som schopná uvoľniť svaly, tie sa zatnú čiže každý pohyb ktorý robím - aj nerobím- stačí že ležím na posteli, mi prináša bolesť presne v miestach o ktoré mám strach z čoho sa idem zblázniť. A to môj stav ešte posilní. Skrátka, neviem s tým prestať. Tá bolesť je odporná a keďže si ju vyrábam ja sama, je tu neustále. Nedá sa pred ňou utiecť. Jedine keď spím, ale v situáciach kde je moja pozornosť zameraná inam, čo je pár sekúnd za deň ... keď proste na to nemyslím. Ale tým to stále nekončí. Sú tu aj iné strachy. Strach zo slepoty, napríklad. Vtedy sa moja pozornosť presunie inam - na oči, začnem mať v očiach pocit tlaku, prestanem ich používať tak ako mám - proste to neviem. Aj pohľad zľava - doprava robím tak neprirodzene, silene, pretože tá prílišná sústredenosť mi inak nedovoľuje. Začnem nepravidelne žmurkať, z čoho mám podráždené oči, na to mi už aj očná dávala kvapky, lenže príčinu to neodstráni. Pocit, že sa NECHCENE a zároveň VEDOME ničím má privádza do šialenstva. Navyše tie pocity neustáleho tlaku a bolesti sú otrasné tiež . Ja viem, tiež som sa u nikoho s týmto problémom nestretla a sama nechápem čo sa so mnou deje, takže to vysvetľujem možno zle, ale ničomu nechápem. Som objednaná psychologičke, ale neviem či to z mojím problémom pohne a najskôr ani vy mi nebudete vedieť poradiť, takže som sa len vypísala zo svojho problému, ktorý neviem riešiť. Ak by ste chceli reagovať chcem vás poporosiť aby ste mi nepísali, aj keď možno máte ten pocit, o tom ako si naozaj takto privediem všetky choroby sveta a zničím sa, lebo sa zblázniť už naozaj. No ďakujem za podporu, ak sa tu niekto taký nájde. Naozaj. Veľmi, veľmi túžim mať normálny život a normálne problémy, aké ľudia mávajú alebo aspoň aké vôbec existujú na papieroch. Necítim sa na tomto svete a v tomto tele proste bezpečne.
Mám problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Môj vlastný mozog ma chce zničiť
akurat ze pri depresii clovek netrpi obsesivnymi myslienkami, ktorych sa nevie zbavit nech robi cokolvek. to je gro tejto diagnozy.
Tvojim problemom je obratenie pozornosti na nieco ine. V tom by ti mohlo pomoct, keby si robila nejaku fyzicku aktivitu - aspon velmi dlha prechadzka, vystup na nejaky kopec. Bola tu jedna tema, kde pisali ludia, co prekonali depresie - skoro pre vsetkych bolo riesenim ist von aj keby sa co dialo. Aj ked je zle pocasie - to je tiez dobre, lebo to ti upriami pozornost prave na to zle pocasie a nie na hluposti. Keby ti pocas prechadzky zacali ist na mysel tie veci tak si pobehni a prekonavaj sa. To ti tiez upriami pozornost na to ze prekonavas. Zaroven ti namaha vyplavi endorfiny a nastane ulava.
Tak sa drz a rob nieco.
a na to OCD beries lieky? pretoze OCD nie je iba o tom, ze potrebujes 30x skontrolovat, ci si vypla trubu, ale aj presne o tom, co si napisala v tvojom prispevku. takze mozno by bolo fajn skocit za psychiatrickou, ktora s tebou ocd riesi, a vymenit/zvysit liecbu.
strasne by som rada, ale nepomaha to...
somarina venuj sa niečomu užitočnému nie somarinám.
aj ja si myslim ze je to psychicka choroba, no bojim sa ze ani psycholog s tym nebude vediet co robit, pretoze to nema svoj nazov... a nakoniec, keby aj, bude to chciet dlhe roky pracovania na sebe a ja svoje myslienky ovladat vobec neviem, takze ktovie kolko skody to dovtedy stihne napachat..
okrem toho mam aj OCD... a myslela som si, ze je to to najhorsie, co ma v zivote stretne, no mylila som sa...ovela radsej by som brala spat tie casy ked mi radsej nicili zivot obsesie-kompulzie...atd... to sa da aspon liecit, ako tak.
uz asi 3 roky nemam ziadnu radost zo zivota, pretoze sa cez to nedokazem tesit, zijem z minuty na minutu, ked zrovna nemam panicky zachvat som v totalnom apatickom stave bezradnosti... za posledne 2 mesiace som schudla 10 kil... strasne ma to nici, fakt nevladzem
rozhodne by bolo na mieste vyhladat odbornika, ktory ti s tym moze pomoct. je to takmer s istotou psychicka choroba, a tie maju tendenciu sa zhorsovat, ked sa neriesia
ja by som ti odporučila SRT terapiu, nejdem to tu rozpisovať, nájdi si na internete
každý môže napísať svoj názor a každý má v živote nejaký problém.
Neber mi prezývku, a nie som nezamestatný, ale nezmanestnaná, pretože som žena. A nezamenstatná ani nie som, v stresových situáciach to robím ešte viac. Ďakujem za pochopenie.
