Už nevládzem. Mám problém, ktorý sa nedá riešiť. Ten problém je môj vlastný mozog, ktorý je nastavený tak, aby ma zničil.
Všetko to, čoho sa bojím mi chce ochotne splniť. Raz som si udrela chrbát a zľakla som sa, že si zlomím stavec a ochrniem. Odvtedy som sa toho strachu nezbavila. Ľudia hypochondrici alebo z úzkosťami by mali myšlienky strachu ktoré by ich prenasledovali...Lenže môj mozog nie je normálny. On si vymyslí niečo lepšie. Núti ma aby som neustále svoju pozornosť sústredila tam, kam sa bojím, v tomto prípade to bol chrbát. V dôsledku čoho nie som schopná uvoľniť svaly, tie sa zatnú čiže každý pohyb ktorý robím - aj nerobím- stačí že ležím na posteli, mi prináša bolesť presne v miestach o ktoré mám strach z čoho sa idem zblázniť. A to môj stav ešte posilní. Skrátka, neviem s tým prestať. Tá bolesť je odporná a keďže si ju vyrábam ja sama, je tu neustále. Nedá sa pred ňou utiecť. Jedine keď spím, ale v situáciach kde je moja pozornosť zameraná inam, čo je pár sekúnd za deň ... keď proste na to nemyslím. Ale tým to stále nekončí. Sú tu aj iné strachy. Strach zo slepoty, napríklad. Vtedy sa moja pozornosť presunie inam - na oči, začnem mať v očiach pocit tlaku, prestanem ich používať tak ako mám - proste to neviem. Aj pohľad zľava - doprava robím tak neprirodzene, silene, pretože tá prílišná sústredenosť mi inak nedovoľuje. Začnem nepravidelne žmurkať, z čoho mám podráždené oči, na to mi už aj očná dávala kvapky, lenže príčinu to neodstráni. Pocit, že sa NECHCENE a zároveň VEDOME ničím má privádza do šialenstva. Navyše tie pocity neustáleho tlaku a bolesti sú otrasné tiež . Ja viem, tiež som sa u nikoho s týmto problémom nestretla a sama nechápem čo sa so mnou deje, takže to vysvetľujem možno zle, ale ničomu nechápem. Som objednaná psychologičke, ale neviem či to z mojím problémom pohne a najskôr ani vy mi nebudete vedieť poradiť, takže som sa len vypísala zo svojho problému, ktorý neviem riešiť. Ak by ste chceli reagovať chcem vás poporosiť aby ste mi nepísali, aj keď možno máte ten pocit, o tom ako si naozaj takto privediem všetky choroby sveta a zničím sa, lebo sa zblázniť už naozaj. No ďakujem za podporu, ak sa tu niekto taký nájde. Naozaj. Veľmi, veľmi túžim mať normálny život a normálne problémy, aké ľudia mávajú alebo aspoň aké vôbec existujú na papieroch. Necítim sa na tomto svete a v tomto tele proste bezpečne.
Mám problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Môj vlastný mozog ma chce zničiť
s psychiatrom a liekmi. je to dusevna choroba. tu nevypnes len tak ze "odteraz sa na to nebudem sustredit". tych, ktori to nechapu, si nevsimaj
ale ako..
toto su veci ktorym sa treba postavit inak to nepojde
ano bola som aj u lekarky, v postate ja viem, ze mam oci v poriadku, ze su zdrave ale bojim sa ze ich svojim spravanim, ktore nedokazem ovplyvnit (nepravidelne zmurkanie, zatinanie svalov, silene pohyby atd) mozem poskodit, nemusi to byt hned ale casom, ked to budem robit stale, ze moze vzniknut nejaky problem a lekarke som to vtedy nevedela vysvetlit, cize ja sa skor bojim buducnosti.
skusala som takmer vsetko, aj meditovat, ked mam vsak take obdobie ako teraz, fakt nedokazem mysliet na nic ine, cize sa neviem sustredit ani na tu meditaciu. ano, obcas hudba a podobne ma vie (na par minut) zabavit. ale je to len na velmi kratku dobu. a vsugerovat si ze som v poriadku je pre mna velmi tazke, pretoze nemam ten pocit, stale sa citim v ohrozeni niecoho, takze tomu neverim. Je to v postate vsetko alebo nic. Keby som vedela ze svojim spravanim si nemozem ublizit, tak okamzite s tym prestanem, lebo len ten strach to zivy, ked budem co i len percento verit tomu ze si ublizit mozem, budem to robit stale. je to podobne ako s tymi ritualmi ktore som vykonala, kym som verila ze mozu niekomu ublizit nedali mi pokoj ale ked som zistila ze sa nic nestane, zmizli automaticky.
Uz pozajtra nastupujem do prace, bojim sa ako to tam bude, ci sa budem moct vediet sustredit, ale zaroven viem ze potrebujem nieco co ma zamestna, tak uvidim.
a neskúšala si meditáciu? uvoľníš sa, dostaneš sa do pohody, zrelaxuješ? Buď sama ked si pustíš nejakú hudbu a pokúsiš sa sústrediť len na ňu, alebo za pomoci nejakého inštruktora a skupiny? Alebo čo nejaké koničky? NIečo čo ťa aspoň na chvíľu urobí šťastnou a nebudeš myslieť na to čo ti hrozí? Ak si vsugeruješ postupne, že si v poriadku a nič ti nie je, nepomôže ti to? Respektíve čo tak pustiť si nejaké serialy? Filmy? Kde vypneš? Alebo si zapnúť nejakú pc hru, alebo len word a proste dať svoje myšlienky na "papier" vymyslieť nejaký príbeh, básničky ... hocčo čo ťa odosobní od tvojich problémov?
Ak pracuješ alebo chodíš do školy ako to zvládaš tam?
Nenapadlo Ťa - pre pokoj svojej duše, ísť k očnému? Uverila by si mu, keby Ti povedal, že oči máš v poriadku a len tak oslepnúť neoslepneš?
Lollka dakujem. Aj vsetkym ktori poradili.
V postate pocit bezmocnosti mam neustale, preto mi dost pomaha ked sa niekto ozve, dlho som rozmyslala ci sem napistat...a parkrat som uz napisany prispevok zmazala a nechala tak. Tentokrat som to uz nedokazala... je to stale akoby horsie a horsie. V podstate ste tak trochu akoby mojou zachranou, aspon do stredy ked uz idem k tej psychologicke ktore mi snad uz nejako poradi. Dakujem este raz.
Somarina tiez mam pocit ze to suvisi s OCD mozno je to aj ta ista diagnoza ale v inej forme, nie som si ale ista, nie som psychiater. V kazdom pripade tieto stavy ti uz velmi obmedzuju zivot a je nacase zacat to riesit. Ze si sa objednala psychologicke je super, ale objednaj sa aj k psychiatricke, nepotrebujes papier od obvodnej. Podstata tvojej choroby je uzkost a strachy, to ze si nezamestnana to asi zhorsuje lebo sa nevenujes ziadnej praci ktora by odviedla tvoju pozornost inam, ale zaroven si uz v takom stave ze si teraz tazko schopna si nejaku robotu najst. Ale neboj, riesenie existuje, urcite sa porad so psychiatrickou, existuju lieky na uzkost. Tie ta dostanu viac do pohody, upokojis sa, dokazes viac ovladat svoje myslienky. To je momentalne pre teba dolezite vymanit sa z toho zacarovaneho kruhu a kedze sama si to uz skusala a nejde to, spolahni sa na lieky. Ked ich zacnes brat, neznamena to vobec, ze ich potom budes musiet brat cely zivot, ale pri takychto chorobach ako mas ty su lieky velmi dobre ze ta z toho zleho stavu vytiahnu a potom ked sa znormalizujes a zase zacnes normalne zit, objavis zase bezne radosti zivota tak sa ten mozog na to tak nastavi ze casto potom je mozne pod dohladom psychiatricky tie lieky postupne vysadzat a ten pohodovy pocit ti uz zostane. Nemusi to vobec trvat roky, lieky mozu zacat ucinkovat za 1-4 tyzdne a potom ich brat par mesiacov aspon aby sa ten stav udrzal a aby si tvoj mozog na tento stav zvykol a bral ho ako normalny a nevracal sa k tym uzkostnym stavom a mysluenkam. Psychiatricka ti moze predpisat aj protiuzkostne lieky ako neurol ci xanax ktore ucinkuju okamzite ale ucinok trva len par hodin a okrem toho tieto lieky su navykove takze sa nesmu brat dlhodobo ale len ked je fakt najhorsie. Ktosi tu spominal sport co je urcite tiez dobra volba, hlavne ak ho budes robit dlhsie a pravidelne vylucuju sa endorfiny hormony stastia takze ho urcite odporucam. Ale ak si teraz v takom zlom stave ako pises je mozne, ze momentalne nezvladnes sportovat ked nedokazes ani len normalne hybat ocami tak toto by pre teba teraz mohol byt nesplnitelny ukol tak sa do toho nenut za kazdu cenu aby si zbytocne nemala pocit zlyhania ak to nedokazes. Zacni najskor brat tie lieky, tie ta vytiahnu z najhorsieho a az sa budes citit lepsie, zacni sportovat ci robit hociake ine aktivity. Drzim ti palce.
Ahoj, neviem co je spustacom no vsimla som si, ze sa nebojim beznych smrtelnych chorob, pretoze akosi ani zo smrti nemam strach. Jasne, ze mam pred nou respekt a podobne, ale viem ze raz pride a nic s tym nespravim tak to mi ani nepride nejako riesit. Skor sa bojim chorob ktore nie su az tak smrtelne no obmedzuju velmi zivot a v postate nedovoluju cloveku aby bol stastny. Vlastne sa bojim toho, ze nebudem slobodna. Co uz v podstate davno niesom, pretoze uzkosti a strachy su najvacsim vazenim.
Ahoj, niesi v tom sama. Sme natom podobne. Az velmi. Mam chorobny strach z chorob. Nieco mi je a pripisem to rakovine, alebo niecomu podobnemu. A hned zacnem studovat internet a psychika ma donuti ze naozaj sa mi deju stavy ako pri danej chorobe. Pokoj mam tiez iba ked sa nato nesustredim, co je tiez velmi malo.
Nevies co je spustacom tychto stavov? Nezacalo sa to po nejakej traume v tvojom zivote? Mne sa to zacalo diat po smrti svokrovcov, zomreli na leukemiu a infarkt. Zasiahlo ma to tak velmi, ze odvtedy mam pocit, ze mi stale nieco je. Na urcitu dobu to prejde a zasa sa vrati, staci volest brucha, ucha atd.
