Mám problém, ktorý sa nedá vyriešiť. Môj vlastný mozog ma chce zničiť

Už nevládzem. Mám problém, ktorý sa nedá riešiť. Ten problém je môj vlastný mozog, ktorý je nastavený tak, aby ma zničil.
Všetko to, čoho sa bojím mi chce ochotne splniť. Raz som si udrela chrbát a zľakla som sa, že si zlomím stavec a ochrniem. Odvtedy som sa toho strachu nezbavila. Ľudia hypochondrici alebo z úzkosťami by mali myšlienky strachu ktoré by ich prenasledovali...Lenže môj mozog nie je normálny. On si vymyslí niečo lepšie. Núti ma aby som neustále svoju pozornosť sústredila tam, kam sa bojím, v tomto prípade to bol chrbát. V dôsledku čoho nie som schopná uvoľniť svaly, tie sa zatnú čiže každý pohyb ktorý robím - aj nerobím- stačí že ležím na posteli, mi prináša bolesť presne v miestach o ktoré mám strach z čoho sa idem zblázniť. A to môj stav ešte posilní. Skrátka, neviem s tým prestať. Tá bolesť je odporná a keďže si ju vyrábam ja sama, je tu neustále. Nedá sa pred ňou utiecť. Jedine keď spím, ale v situáciach kde je moja pozornosť zameraná inam, čo je pár sekúnd za deň ... keď proste na to nemyslím. Ale tým to stále nekončí. Sú tu aj iné strachy. Strach zo slepoty, napríklad. Vtedy sa moja pozornosť presunie inam - na oči, začnem mať v očiach pocit tlaku, prestanem ich používať tak ako mám - proste to neviem. Aj pohľad zľava - doprava robím tak neprirodzene, silene, pretože tá prílišná sústredenosť mi inak nedovoľuje. Začnem nepravidelne žmurkať, z čoho mám podráždené oči, na to mi už aj očná dávala kvapky, lenže príčinu to neodstráni. Pocit, že sa NECHCENE a zároveň VEDOME ničím má privádza do šialenstva. Navyše tie pocity neustáleho tlaku a bolesti sú otrasné tiež . Ja viem, tiež som sa u nikoho s týmto problémom nestretla a sama nechápem čo sa so mnou deje, takže to vysvetľujem možno zle, ale ničomu nechápem. Som objednaná psychologičke, ale neviem či to z mojím problémom pohne a najskôr ani vy mi nebudete vedieť poradiť, takže som sa len vypísala zo svojho problému, ktorý neviem riešiť. Ak by ste chceli reagovať chcem vás poporosiť aby ste mi nepísali, aj keď možno máte ten pocit, o tom ako si naozaj takto privediem všetky choroby sveta a zničím sa, lebo sa zblázniť už naozaj. No ďakujem za podporu, ak sa tu niekto taký nájde. Naozaj. Veľmi, veľmi túžim mať normálny život a normálne problémy, aké ľudia mávajú alebo aspoň aké vôbec existujú na papieroch. Necítim sa na tomto svete a v tomto tele proste bezpečne.